Ústavný súd
Slovenskej republiky
Hlavná 110
042 65 Košice
S Ť A Ž N O S Ť
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
Sťažovateľ: 1. Matilda Sivačková, rod. Bednárová, Francisciho 912/2, 058 01 Poprad
2. Ing. Eduard Bednár, Krátka 1074/14, 058 01 Poprad
3. František Bednár, Mnoheľova 831/19, 058 01 Poprad
Zastúpený: advokátom JUDr. Vladimírom Gürtlerom, zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod číslom 3300, so sídlom: Havlíčkova 13, 040 01 Košice, IČO: 31 314 759
Porušovateľ základného práva alebo slobody:
Krajský súd v Prešove. Hlavná 22
080 01 Prešov
Sťažnosť proti porušeniu základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 127 ods.1 Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách pre porušenie:
- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
- základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
- a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012.
Prílohy:
- Splnomocnenia pre advokáta
- Oznámenie JUDr. Jaroslava Sidora zo dňa 10.4.2007
- Vyjadrenie k vzniku vlastníckeho práva vydržaním Mesto Poprad č. 1096/200/Osm/Br zo dňa 22.10.2007
- Vyjadrenie v zmysle §63 písm. a). bod 3. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti sp. zn. 1650/07 RO 31 zo dňa 20.11.2007
- Notárska zápisnica N381/2007, NZ 5231/2007, NCRIs 52114/2007 zo dňa 6.12.2007
- Dodatok k notárskej zápisnici N 2/2009, NZ 370/2009, NCRIs 3691/20096 zo dňa 9.1.2009
- Žaloba sp. zn. 20C 44/2009 podaná Okresnému súdu v Poprade dňa 6.4.2009
- Vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.5.2009
- Žiadosť JUDr. J. Sidora o vytýčenie termínu konania zo dňa 5.10.2012
- Výzva Okresného súdu sp. zn. 20C44/2009-76 zo dňa 22.10.2010
- Vyjadrenie –návrh na odstránenie nedostatkov žaloby zo dňa 4.1. 2011
- Mimosúdna dohoda - list zo dňa 25.1.2011
- Žiadosť o vytýčenie termínu konania JUDr. J. Sidora zo dňa 17.2.2011
- Prepis časti konania zo dňa 29.3.2012
- Návrh na dokazovanie zo dňa 27. 4. 2011
- Prepis časti pojednávania zo dňa 2. 5. 2011
- Zápisnica o predbežnom vyšetrení zo spisu D 881/69 zo dňa 13.5.1969
- Potvrdenie registra obyvateľov SR o mieste posledného pobytu navrhovateľky
- Oznámenie Ohlasovne pobytu – Bratislava Nové Mesto o pobyte navrhovateľky
- E-mail spolužiaka navrhovateľku L. Dobríka
- Sťažnosť pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie- námietka predpojatosti samosudcu JUDr. Petra Komana zo dňa 2.6.2011
- Zápisnica o pojednávaní Okresný súd v Poprade, odd. C dňa 7.6.2011
- Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20NcC 14/2011 zo dňa 2.8.2011
- Návrh na odročenie konania zo dňa 6.9.2011
- Predloženie listinných dôkazov - návrh na zamietnutie žaloby zo dňa 5.12.2011
- Uznesenie ORPZ ČVS: ORP - 812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011
- Predloženie návrhu na dokazovanie na pojednávaní dňa 17.1.2012
- Uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn, 1 Pn 706/11-4 zo dňa 5.1.2012
- Zápisnica o pojednávaní Okresný súd v Poprade, odd. C, dňa 17.1.2012
- Kúpnopredajná zmluva z 22.5.1948
- Námietka zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu zo dňa 19.1.2012
- Článok Vladimíra Pavlíka uverejnený na jeho webovej stránke www.necenzurovane.sk
- Uznesenie KS Prešov sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012
I.
Skutkový stav
Po rodičoch Jánovi Bednárovi a Márii Bednárovej rod. Hámorovej, sme vydržali pozemok -- orná pôda parc. č. 2837 v Správe katastra Poprad o výmere 2408m2, ktorý títo, spolu s nami, od druhej svetovej vojny preukázateľne užívali ako svoj vlastný ešte v pôvodnej výmere 4493m2-- pôvodné parc. číslo 3592. V roku 1968 bola časť pozemku vyvlastnená na výstavbu rodinných domov.
V roku 1984 z dôvodu zaústenia trate Tatranskej elektrickej železnice cez časť pozemku bola na základe rozhodnutia Odboru výstavby a úz. plánovania Mestského národného výboru v Poprade nášmu otcovi, ktorý bol považovaný za vlastníka, vyplatená finančná náhrada za 199 m2 z tohto pozemku a zvyšok o výmere 2408 m2 sme spolu s rodičmi užívali približne do roku 1988, kedy sme pozemok na základe dohody dali do užívania dvom rodinám, ktoré ho obhospodarovali aj po smrti nášho otca v roku 1990, začo nám dávali poľnohospodárske plodiny. Uvedený pozemok bol po novembri 1989 v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) vedený ako pozemok nezisteného vlastníka.
O vydržanie tohto pozemku sa pokúšal, okrem nás, aj bývalý riaditeľ pivovaru v Poprade Pavol Jurčík, ktorý z tohto dôvodu, potom čo vyštval z pozemku, užívateľov, ktorým sme na to dali súhlas, začal tento pozemok, ktorý susedí s jeho rodinným domom účelovo užívať bez právneho dôvodu.
V roku 2006 pred komisiou ROEP v Poprade , nepravdivo uviedol, že titulom držby pozemku má byť údajné darovanie tohto pozemku pôvodnou vlastníčkou švagrinej ich otca, ktorá ho mala následne darovať ich nebohému otcovi.
Keďže sa jednalo o pozemok nezisteného vlastníka v správe SPF, Pavol Jurčík pred viacerými svedkami, ako aj pred samotnou komisiou ROEP uviedol, že má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku, ktorá mala zahynúť počas s II. svetovej vojny. (V skutočnosti, ako sme zistili v rokoch 2009 -- 2012 pôvodná vlastníčka pozemku Alica Fischerová, rod. Czóbelová zomrela až po vojne v roku 1969 v Bratislave, čo Pavol Jurčík v čase podania žiadosti o vydržanie pozemku vedel, ako potvrdzujeme listinným dôkazom v prílohe.)
Nakoľko z dôvodu duplicity komisia ROEP nerozhodla, podali sme OS v Poprade návrh na určenie vlastníctva. Odporcom bol Pavol Jurčík a jeho bratia. Nakoľko títo naďalej užívali sporný pozemok bez právneho dôvodu, podali sme aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal rodine Pavla Jurčíka užívať tento pozemok až do právoplatného ukončenia veci. Súčasne sme na Pavla Jurčíka podali aj trestné oznámenie pre neoprávnené užívanie pozemku a pokus o podvod.
Pavla Jurčíka zastupoval jeho známy advokát JUDr. Jaroslav Sidor, ktorý ako potvrdzujeme v prílohe, označil Pavla Jurčíka za vlastníka pozemku a vyhrážal sa nám podaním žaloby pre porušovanie jeho vlastníckych práv. Okresný súd v Poprade na základe nášho návrhu vydal predbežné opatrenie, proti ktorému podal sťažnosť právny zástupca Pavla Jurčíka a Krajský súd v Prešove predbežne opatrenie zrušil, čím umožnil naďalej užívanie tohto pozemku bez právneho titulu rodinou Pavla Jurčíka. Hoci tieto skutočnosti nie sú predmetom sťažnosti, dodávame, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ako aj pasivita polície a prokuratúry, na ktoré sme sa obrátili, porušovali v tom čase naše právo na právnu ochranu a právnu istotu.
Na základe predloženia listinných dôkazov, preukazujúcich vyše 50 ročnú nepretržitú držbu pozemku našimi rodičmi a nami, Slovenský pozemkový fond a Mesto Poprad vydali súhlas na vydržanie pozemku a následne sme pozemok dňa 4. 2. 2008 osvedčením o vydržaní sp.zn. N381/2007, NZ 5231/2007, NCRIs 52114/2007 zo dňa 6.12.2007 nadobudli do nášho podielového vlastníctva.
Pretože týmto odpadol predmet sporu, návrh podaný OS v Poprade sme vzali späť.
Dňa 9.1.2009 bol z dôvodu akéhokoľvek spochybňovania vydržania vydaný dodatok k notárskej zápisnici zo dňa 6.12.2007 v ktorom sa uvádza, že naši neb. rodičia nám túto nehnuteľnosť darovali neformálnou darovacou zmluvou ešte v roku 1954 a od toho času ju nerušene a dobromyseľne spravujeme a užívame ako vlastníci stým, že vlastnícke právo sme k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli najneskôr k 31.3.1964. (Poznámka: na základe Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. § 115 a § 118, inštitút vydržania a neskoršie novely)
Po viac ako roku od nadobudnutia nehnuteľnosti do nášho podielového vlastníctva, sme, bez toho, aby nás niekto kontaktoval a upozornil nato, že sme si vydržali nehnuteľnosť, ktorá má patriť do dedičstva po niekom, dostali žalobu podanú Okresnému súdu v Poprade dňa 6.4.2009 sp. zn. 20 C44/2009 pani Vierou Belovou, bytom, Kominárska 6, Bratislava, občan SR, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Sidorom o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej matke nebohej Alici Fisherovej rod. Czóbelovej, v ktorom jej právny zástupca uvádza, že dedičstvo doposiaľ prejednané nebolo, spochybňuje osvedčenie o vydržaní zo dňa 6.12.2007 tvrdením, že naši rodičia a my sme nikdy neužívali pozemok parc. č. 2837 ale susedný pozemok parc. č. 2836, čo má na súde dokázať ako svedok Pavol Jurčík.
Právny zástupca navrhovateľky však v žalobe zámerne neuvádza existenciu dodatku k notárskej zápisnici zo dňa 9.1.2009, podľa ktorého sme sa stali vlastníkmi pozemku k 31.3.1964 podľa obč. zák. č. 141/1950 Zb.
V žalobe sa nepravdivo uvádza, že navrhovateľka sa o svojom dedičskom nároku dozvedela z priebehu konania ROEP a z priebehu späťvzatím ukončeného konania sp.zn. 17C 111/2007 vedenom na Okresnom súde v Poprade v rokoch 2007 z ktorých má údajne vedomosť o tom, že spornú parcelu užívali Jurčíkovci z Popradu a nie žalovaní.
Vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22.5.2009 náš právny zástupca JUDr. Karol Prochotský uviedol, že nehnuteľnosť sme nadobudli zákonne, dobromyseľne a v dobrej viere s vedomým, že príslušným orgánom, ktoré o vydržaní rozhodli, nebola známa žiadna skutočnosť o možnom uplatnení dedičského nároku. Z tohto dôvodu mal byť návrh podaný proti SPF a nie proti žalovaným, ktorí nenesú žiadnu vinu za vznik tohto právneho stavu a v tomto spore mali byť ako svedkovia.
Ďalej uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, že odporcovia a ich rodičia nikdy neužívali sporný pozemok ale susedný a rovnako nemôže byť pravdou, že navrhovateľka sa o svojom dedičskom nároku dozvedela z priebehu konaní ROEP a konania na Okresnom súde v Poprade v roku 2007, pretože ak by sa v tom čase o tomto dedičskom nároku vedela, určite by si ho uplatnila a v tom prípade by sme zrejme ani nepodali návrh na vydržanie pozemku. Ako je zistiteľné zo spisu Okresného súdu v Poprade vo veci 17C 111/2007 ani odporca Pavol Jurčík a jeho právny zástupca neoznámil Okresnému súdu, že je potrebné preveriť existenciu možného dedičského nároku. Z tohto dôvodu označil návrh ako špekulatívny a účelový. Okresný súd upozornil na to, že návrh je podaný v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľku zastupuje ten istý právny zástupca, ktorý sa spoločne s Pavlom Jurčíkom podieľal na získaní tohto pozemku do jeho vlastníctva a de fakto ju chcel týmto podviesť, pretože vedel, že jej matka nezomrela ako uvádzal. V skutočnosti je iniciátorom podania návrhu Pavol Jurčík, ktorý sa uplatnením dedičského práva iného snaží dostať k pozemku.
Navrhol aby súd vyzval žalobkyňu na predloženie rozhodnutia súdu o dedičskom konaní po smrti Alici Fischerovej rod. Czóbelovej, po roku 1969, a ak ho nemá, aby ho súd vyžiadal na príslušnom súde. Na zváženie súdu ponechával výsluch žalobkyne pred súdom, po poučení o následkoch nepravdivej výpovede. Tiež navrhol aby vysvetlila prečo si po smrti matky neuplatnila doposiaľ svoje dedičské nároky a aby súdu vysvetlila ako sa dozvedela o tom kto užíval a užíva sporný pozemok.
Dňa 28.5.2009 náš právny zástupca požiadal o odročenia konania z dôvodu, že súdom má byť vyžiadaný spis vo veci podania trestného oznámenia na Pavla Jurčíka, ktoré nie je doposiaľ právoplatne ukončené.
Dňa 5. 10. 2012 právny zástupca navrhovateľky požiadal súd o vytýčenie termínu konania a oznámil, že žalobkyňa sa údajne z dôvodu choroby jej manžela zdržuje trvalo v Izraeli zároveň súdu oznamuje, že považuje jej výsluch z hľadiska hospodárnosti konania za úplne zbytočný.
Dôkaz: Žiadosť JUDr. J. Sidora o vytýčenie termínu konania zo dňa 5.10.2012
Samosudca JUDr. Peter Koman porušil právo odporcov na spravodlivé súdne konania nestrannosť, a právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, tým, že v čase od 22.5.2009 do 29. 3.2011 zámerne neakceptoval náš návrh, aby súd preveril akým spôsobom bolo vysporiadané dedičstvo v roku 1969 po smrti matky navrhovateľky. Súd tak urobil až po tom, čo JUDr. Prochotský dňa 19.11.2011 po neúnosnom vyhrážaní sa právnym zástupcom navrhovateľky na konaní, ukončil právne zastupovanie a dňa 22.2.2011 zákonné zastupovanie odporcov v 1 a 2 rade z dôvodu zdravotného stavu prevzal syn odporcu v 3 rade.
Dôkaz: prepis časti konania zo dňa 29.3.2012
Samosudca neakceptoval ani jeden nami navrhovaný dôkaz, na druhej strane nad rámec svojich právomoci akceptoval navrhované dôkazy právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Sidora a to aj tie, ktoré nesúviseli s vecou. Dňa 22.10.2010 nás súd vyzval aby sme v lehote 7 zaslali súdu správu ohľadom identifikácie osoby Jozef Paluch (bydlisko, prípadne dátum narodenia). Pre objasnenie uvádzame, že sme sa obrátili na internetový portál „Majú občania právo na spravodlivosť“ so žiadosťou o pomoc kde sme poslali podklady k tomu ako polícia a prokuratúra nadržiava Pavlovi Jurčíkovi a jeho právnemu zástupcovi a marí naše právo na spravodlivosť. Na tomto portáli bol publikovaný príspevok s názvom“ Prokuratúra kryje podvodníkov a nadržiava ponovembrovým zbohatlíkom“ http://www.obcania.szm.com/prokuraturapp/pp1.html Z tohto dôvodu žiadal JUDr. Jaroslav Sidor, aby nás súd vyzval k identifikácii osoby autora článku, ktorého ani osobne nepoznáme a nemá s predmetom konania nič spoločné. Tým, že zákonný sudca takto postupoval, nebolo porušené len naše právo na nezávislý a nestranný súd, ale aj právo na rovnosť účastníkov v konaní, čo zakladá aj porušenie čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
Dôkaz: Výzva Okresného súdu sp. zn. 20C44/2009-76 zo dňa 22.10.2010
V priebehu konania a zo súdneho spisu 20C 44/2009 sme zistili, že samosudca k nám pristupoval zjavne jednostranne aj tým, že v spise sa nenachádza žiadna doručenka na adresu navrhovateľky, pričom ak ju súd nepovažoval za potrebné pozvať na konanie, čo malo byť aj v jej osobnom záujme, mal ju požiadať o vyjadrenie ku skutočnosti ako bolo vysporiadané dedičstvo po smrti jej matky a z akého dôvodu nemala o toto dedičstvo záujem. Tento dôkaz sme navrhovali vo vyjadrení k žalobe dňa 22.5.2009.
Dôkaz: Súdny spis 20C44/2009
Dňa 4.1. 2011 sme predložili súdu vyjadrenie –návrh na odstránenie nedostatkov žaloby, v ktorom sme upozornili na konkrétne porušenie ust. § 79 písm. g , h OSP, ktorým je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Samosudca sa nezaoberal ani jedným z nami uvedených dôvodov a ako potvrdzuje súdny spis, nikdy nevyzval právneho zástupcu navrhovateľky k odstránenie nedostatkov návrhu.
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. III. ÚS 24/05,
III. ÚS 47/05) zdôvodnil, že čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje predovšetkým prístup k súdu a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní pred ním; len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na ochranu základných práv a slobôd v konaní pred súdom. Súd musí mať ústavou výslovne určenú kvalitu, najmä musí byť nezávislý a nestranný, tiež musí byť zriadený zákonom a mať plnú jurisdikciu rozhodovať vo veciach.
Právu účastníka súdneho konania na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05).
Dôkaz: Vyjadrenie- návrh na odstránenie nedostatkov návrhu zo dňa 4.1.2011
Na odporučenie syna odporcu v 3. rade sme dňa 11.11.2010 zaslali na adresu navrhovateľky uvedenú v žalobe návrh na mimosúdnu dohodu, keďže táto s nami nikdy pred podaním žaloby nekomunikovala a mali sme za to, že na podanie žaloby bola navedená Pavlom Jurčíkom. Keďže sa nám list vrátil s oznámením, že adresát je neznámy, kontaktovali sme ŽNO v Bratislave a požiadali o doručenie listu na adresu navrhovateľky. Na tento list sme nedostali žiadnu odpoveď.
Dňa 24. 1.2011 sme požiadali súd o odročenie z dôvodu mimosúdnej dohody. Na konaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že o jej právne zastupovanie ho nepožiadal Pavol Jurčík ale JUDr. Michal Řehák, ktorého k tomu poverila navrhovateľka. Z tohto dôvodu sme sa pokúsili spojiť s týmto právnikom doporučeným listom zo dňa 25.1.2011 na ktorý sme neobdržali k dnešnému dňu odpoveď.
Dôkaz: Mimosúdna dohoda - list zo dňa 25.1.2011
Dňa 17.2. 2011 právny zástupca navrhovateľky zaslal súdu žiadosť o vytýčenie termínu konania v ktorej v jej mene oznámil, že odmieta návrh na mimosúdnu dohodu a začal na nás vyvíjať nátlak vyčíslením trov právneho zastúpenia, ktoré si v rozpore s vyhláškou o trovách advokátov a napriek tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu vyčíslil z hodnoty sporu, čo podľa neho malo činiť k 17.2.2011 5, 731,44 eur.
Dôkaz: Žiadosť o vytýčenie termínu konania JUDr. J. Sidora zo dňa 17.2.2011
Po prevzatí zákonného zastupovanie odporcov v 1 a 2 rade synom odporcu v 3 rade na konaní dňa 29. 3. 2011 postupoval samosudca zjavne jednostranne, keď nám priamo vytkol ako sme si mohli podať návrh na vydržanie pozemku u notára, keď sme v tom čase pozemok neužívali, ale užíval ho Pavol Jurčík. V tejto súvislosti sme boli samosudcom nepriamo obvinení z toho, že sme podviedli notára a zatajili mu dôležité skutočnosti týkajúce sa vydržania. Samosudca vychádzajúc jednostranne len z tvrdení právneho zástupcu uvedených v žalobe, spochybnil aj postup súdu vo veci späťvzatého návrhu na určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním sp. Zn. 17C 111/2007, ktorý mal byť podľa neho podaný proti pôvodnému vlastníkov a nie proti Pavlovi Jurčíkovi, ktorý v tom čase neoprávnene užíval pozemok. V rozpore s tým nám vytkol prečo sme návrh vzali späť po osvedčení o vydržaní.
Samosudca vôbec neakceptoval ani námietku zákonného zástupcu, že žaloba v rozpore s OSP nespĺňa ani formálne náležitosti, teda pravdivé uvedenie skutočného bydliska a štátnej príslušnosti navrhovateľa, pretože ako zistil náš zákonný zástupca, adresa bydliska navrhovateľky uvedená v žalobe nie je totožná so skutočným bydliskom. Samosudca na konaní uviedol, že navrhovateľka má túto adresu evidovanú podľa stavu aký je v katastri. Túto skutočnosť vrátane neuvedenia skutočnej štátnej príslušnosti, nakoľko navrhovateľka má dvojité občianstvo, samosudca nepovažoval za vadu a uviedol, že pre neho je to jedno, nech je aj Laponec alebo z Grónska alebo z Islandu. Samosudcu vôbec nezaujímalo kde v skutočnosti býva navrhovateľka a akú má adresu. Na tvrdenie jej právneho zástupcu, ktorý nám oznámil, že jej adresu nám nedá pretože navrhovateľka má právo na ochranu osobných údajov, samosudca vôbec nereagoval.
Dôkaz: prepis časti konania zo dňa 29.3.2012
Náš zákonný zástupca dňa 27.4. 2011 podal vyjadrenie - návrh na dokazovanie v ktorom okrem iného uviedol, že pokiaľ má súd pochybnosti o osvedčení o vydržaní, navrhuje v rámci dokazovania vypočuť notárku Mgr. Oľgu Piskoríkovú a poverenú pracovníčku notárstva JUDr. Evu Šolcovú. Samosudca návrh odmietol s tým, že pracovníci notárstiev sú viazaní mlčanlivosťou a nesmú byť preto predvolaní na občianske súdne konania. Nesúhlasíme s týmto názorom, pretože viazanie mlčanlivosti sa týka len tretích strán a pokiaľ notára zbavíme mlčanlivosti nemala by byť jeho účasť na konaní prekážkou. V súvislosti s vydržaním pozemku sa samosudca pred nami vyjadril, že lehota na vydržanie je v niektorých prípadoch 31 ročná, čo podľa nás nemá oporu v zákone. Uvedený návrh na dokazovanie nebol súdom akceptovaný a samosudca s a k nemu nevyjadril.
Dôkaz: návrh na dokazovanie zo dňa 27. 4. 2011
Na konaní dňa 2.5.2011, na výslovnú žiadosť nášho zákonného zástupcu, samosudca takmer po dvoch rokoch vyžiadal z Krajského súdu v Bratislave zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo spisu D 881/69 po neb. Alici Fisherovej, zomr. 11.3.1969. Ako potvrdzuje prepis časti konania samosudca uviedol, že navrhovateľka bola účastníkom predbežného dedičského konania. Náš zákonný zástupca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka nemohla byť účastníkom tohto konania pretože je dokázateľné, že 2.7.1968 emigrovala. Súdu predložil súdu listinné dôkazy potvrdzujúce nezákonnosť podanej žaloby v rozpore s ust. §79 OSP, konkrétne úradné overené potvrdenie o mieste posledného trvalého pobytu navrhovateľky registra obyvateľstva, vrátane iných listinných dôkazov potvrdzujúcich úmyselné a účelové uvádzanie nepravdivých údajov a skutočnosti v žalobe zo dňa 6.4.2009 v snahe ovplyvniť súdne konanie. Je pravdou, že súd nemohol vedieť, že podaná žaloba obsahuje nepravdivé údaje a skutočnosti o mieste bydliska a skutočnom trvalom pobyte navrhovateľky v zahraničí, pretože sme to v tom čase nevedeli ani my. Dňom konania 2.5.2011 však už bol súd dostatočne oboznámený s týmito skutočnosťami. Z uvedených dôvodov bolo podané trestné oznámenie na GP SR pre poškodzovanie cudzích práv a sťažnosť na SAK na právneho zástupcu navrhovateľky. Máme za to, že súd mal takto podanú žalobu zamietnuť, resp. vyzvať navrhovateľku k odstráneniu nedostatkov v súlade s OSP tak, aby bola žaloba podaná na základe pravdivých skutočností rozhodujúcich pre konečné rozhodnutie vo veci, čo samosudca nikdy neurobil, čím zjavne konal jednostranne a porušil naše právo na spravodlivé súdne konanie.
Dôkaz: -Prepis časti pojednávania zo dňa 2. 5. 2011
- Zápisnica o predbežnom vyšetrení zo spisu D 881/69 zo dňa 13.5.1969
- Potvrdenie registra obyvateľov SR o mieste posledného pobytu navrhovateľky
- Oznámenie Ohlasovne pobytu – Bratislava Nové Mesto o pobyte navrhovateľky
- E-mail spolužiaka navrhovateľky Ľ. Dobríka
Nakoľko samosudca všetky naše podania neakceptoval a naďalej pokračoval v jednostrannom prístupe podali sme dňa 2. 6. 2011sťažnosť pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a námietku predpojatosti Ministerstvu spravodlivosti SR.
Dôkaz: Sťažnosť pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie- námietka predpojatosti
samosudcu JUDr. Petra Komana zo dňa 2.6.2011.
Na pojednávaní dňa 7.6.2011 právny zástupca navrhovateľky bez toho aby bol súdom vyzvaný, predložil súdu fotokópiu prípisu navrhovateľky zo dňa 3.12.2008, z ktorého malo vyplynúť, že bol o jej právne zastúpenie požiadaný advokátom zo Skalice prostredníctvom Mgr. Michala Řeháka. Ďalej bez vyzvania súdom predložil výtlačok elektronickej komunikácie ako dôkaz, že je v kontakte s navrhovateľkou, ktorá sa pre zlý zdravotný stav manžela údajne nemôže dostaviť na Slovensko. Uviedol, že až po doručení jej odpovede sa prvý krát dozvedel, že navrhovateľka žije v zahraničí , prostredníctvom Mgr. Řeháka sa mu podarilo zistiť, že navrhovateľka je riadnou občiankou SR čo dokazoval kópiou cestovného pasu vydaného v SR. Hoci sme v tom čase už my sami zistili skutočné oficiálne bydlisko navrhovateľský v zahraničí, čo sme oznámili súdu, vrátane jej telefonického kontaktu, právny zástupca z vlastnej iniciatívy účelovo súdu oznamoval, že navrhovateľka predloží súdu potvrdenie o oficiálnom pobyte overené zastupiteľským úradom. Zároveň navrhol aby súd v konaní pokračoval aj po vznesení námietky a vec prejednával aj bez našej prítomnosti.
Dôkaz: Zápisnica o pojednávaní zo dňa 7. 6. 2011
Po doručení odpovede MS SR na našu sťažnosť a doporučení, že pokiaľ chceme vzniesť námietku predpojatosti samosudcu, máme sa obrátiť prostredníctvom Okresného súdu na Krajský súd v Prešove, sme dňa 30.6.2011 podali sťažnosť na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a námietku predpojatosti samosudcu, na základe čoho súd konanie odročil.
Vo vyjadrení z 13.7.2011 k námietke sa sudca vyjadril, že sa necíti byť vo veci predpojatý.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 20NcC 14/2011 zo dňa 2.8.2011 rozhodol, že sudca Okresného súdu v Poprade JUDr. Peter Koman nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Keďže táto sťažnosť už z dôvodu uplynutia stanovenej lehoty od právoplatnosti uznesenia nemôže byť podaná aj proti tomuto uzneseniu, uvádzame len to, že Krajský súd poukázal len na nevyhnutnosť vyžadovať „ určitú odolnosť nevyhnutne spojenú so zodpovednosťou v justícii aj voči prejavom nespokojnosti účastníkov konania a na ústavou garantované „právo na zákonného sudcu a jeho neodňatelnosť“ a konštatoval, že nie sú dané dôvody pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci. Krajský súd sa obmedzil len na konštatovanie o potrebe nadhľadu sudcov voči nespokojnosti účastníkov konania, pričom takéto otázky neboli vo vzťahu ku uvedeným konkrétnym dôvodom pochybenia sudcu ktorých sa vôbec nedotkol podstatné.
Dôkaz: Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20NcC 14/2011 zo dňa 2.8.2011
V mesiaci jún 2011 sa nám podarilo získať archívne dokumenty zo Správy katastra v Poprade a to vyvlastňovacie rozhodnutia č. 2273/67 zo dňa 19.3.1968, č. 2273/67 zo dňa 10.6.1968 a vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2273/67 zo dňa 30.5.1968, ktoré jednoznačne dokazujú, že podľa evidenčného listu č. 331 náš nebohý otec Ján Bednár, bol užívateľom parcely „Malé polko“ pôvodné parc. číslo 3592 o celkovej výmere 4493m2 ešte pred vyvlastnením.
Na základe týchto dokumentov sme podali podnet o podozrení z trestného činu krivej výpovede v zmysle ustanovenia § 346 Tr. Zák., ktorého sa dopustil ako svedok Pavol Jurčík, bytom, Nová 58, 058 01 Poprad, keď pred policajtom v roku 2006 v trestnom konaní vedenom OR PZ Poprad sp.zn. ČVS: -ORP-3058/OSV-PP-2006, v snahe získať značný majetkový prospech, uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie tým, že nepravdivo uvádzal, že parcelu zvanú Male polko parc.č. 2836 užívali Bednárovci, po nich pán Švagerko a teraz ju užíva pán Božoň a nikdy neužívali parcelu č. 2837. Svedok Pavol Jurčík na nepravdivú výpoveď nahovoril aj svojich bratov, Františka a Jozefa Jurčíka. Aj v súčasnosti v súvislosti so súdnym konaním sp. zn. 20C44/2009 vedenom na Okresnom súde v Poprade sa táto krivá výpoveď stala podkladom žaloby a Pavol Jurčík ako svedok na nej zotrváva a ovplyvňuje aj ďalších svedkov aby vypovedali nepravdivo.
Dňa 6. 9. 2011 sme z tohto dôvodu podali návrh na odročenie konania na neurčito až do ukončenia tejto veci.
V súvislosti s viackrát súdu predkladanými tvrdeniami Pavla Jurčíka a jeho rodinných príslušníkov o tom, že rodina nášho otca nebohého Jána Bednára nikdy neužívala pozemok parc. č. 2837, ktorý je predmetom sporu, ale susedný pozemok parc. č. 2836, sme upozornili Okresný súd, že pred súdom hodnoverne preukážeme, že ak svedok Pavol Jurčík bude na pojednávaní opäť vypovedať nepravdivo, tak ako nepravdivo vypovedal ako svedok pri vypočutí na OR PZ Poprad vo veci sp. zn. ČVS: ORP-3058/OSV-PP-2006, dopúšťa sa opäť trestného činu nepravdivej výpovede. Uvedené tvrdenia Pavla Jurčíka si osvojil aj právny zástupca navrhovateľky ako dokazujú viaceré zápisnice o pojednávaní, pričom ako uviedol v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.5.2011, že s Pavlom Jurčíkom nemá absolútne nič spoločné.
Dôkaz: Návrh na odročenie konania zo dňa 6.9.2011
Pred pojednávaním dňa 5.12.2011 sme súdu predložili listinné dôkazy -- návrh na zamietnutie žaloby podporený troma vyvlastňovacími rozhodnutiami, ktoré vyvracajú nepravdivé tvrdenia v žalobe spochybňujúce osvedčenie o vydržaní, podľa ktorých naši rodičia, a ani my, sme nikdy neužívali spornú, ale inú parcelu.
Ako ďalší dôkaz súdu sme súdu predložili uznesenie ORPZ ČVS: ORP -812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011, ktorým polícia a následne aj Okresná prokuratúra v Kežmarku odmietla naše trestné oznámenie na JUDr. J. Sidora pre poškodzovanie cudzích práv. Uvedené uznesenie však dokazuje, že nie je pravdou, že právny zástupca navrhovateľky s Pavlom Jurčíkom nemá absolútne nič spoločné ako uviedol a z ktorého vychádzal aj súd, keď nám bolo na pojednávaní povedané, aby sme súdu predložili jediný dôkaz, žeby tomu tak bolo. (Zápisnica o pojednávaní a prepis časti pojednávania zo dňa 29.3.2011 a 2.5.2011) . Z vyjadrenia JUDr. J. Sidora, ktoré predložil OR PZ jednoznačne vyplýva, že s navrhovateľkou sa z dôvodu podania návrhu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej nebohej matke, kontaktoval a stretol dňa 27. 4. 2008 Pavol Jurčík, ktorý o tom dňa 28. 4. 2008 informoval JUDr. J. Sidora. Nie je preto pravdou, ako sa uvádza v návrhu, že navrhovateľka sa o svojom nároku dozvedela z priebehu konaní z rokov 2006 až 2007. Samotný právny zástupca navrhovateľky priznal, že na základe dôvery k svojej klientke nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ňou uvedeného miesta bydliska v SR a nemal ani vedomosť o tom, že od roku 1968 po emigrácii žila v zahraničí. Dodávame, že, neskoršie tvrdenie JUDr. J. Sidora o tom, že mal byť o právne zastupovanie navrhovateľky požiadaný iným advokátom, malo len odpútať pozornosť od skutočnosti, že iniciátorom podania návrhu bol v skutočnosti Pavol Jurčík. Účelovosť a špekulatívnosť žaloby potvrdzuje aj konanie samotnej navrhovateľky, ktorá v snahe zatajiť pred súdom, že jej majetkové práva prepadli po jej emigrácii v roku 1968, uviedla svojmu právnemu zástupcovi miesto bydliska v Bratislave na adrese kde nebola, ako občan SR žijúci v zahraničí riadne prihlásená. Z rovnakého dôvodu sa ako izraelská dôchodkyňa účelovo zamestnala v ŽNO v Bratislave ako dokazuje uznesenie PR PZ v Bratislave ČVS.ORP-1034/OEK-B1-2011-Kj zo dňa 23.8.2011, v ktorom polícia uvádza, že v ŽNO bola zamestnaná od 15.4.2008 do 31.5.2009. Teda jej zamestnanie začalo presne v tom čase, kedy sa stretla s Pavlom Jurčíkom a skončilo v čase, kedy bola podaná žaloba na Okresnom súde v Poprade. Dôkazom, že iniciátorom podania žaloby je Pavol Jurčík je aj čestné vyhlásenie Mariána Šulíka zo dňa 29.7.2011, ktoré sme predložili súdu.
Archívne dokumenty Správy Katastra v Poprade taktiež jednoznačne potvrdzujú, že vyvlastňovacie rozhodnutia neboli nezákonné ako uvádzal právny zástupca navrhovateľky. Za vyvlastnenú časť bola bývalou Československou socialistickou republikou poskytnutá finančná náhrada, ktorá po uplynutí zákonnej lehote prepadla v prospech štátu, nakoľko už v tom čase nebolo známe miesto bydliska pôvodnej vlastníčky. Máme za to, že z tohto dôvodu sa mala navrhovateľka domáhať na súde návrhom náhrady za vyvlastnenú časť v roku 1968 a náhrady za vydržanú časť v roku 2008 a nie žalovať nás.
Podstatným pre rozhodnutie o samotnom návrhu by malo byť, že súd sa musí vysporiadať najmä zo skutočnosťou, že navrhovateľka vo svojom návrhu pred súdom zatajila, že emigrovala 2.7.1968, čím, podľa v tom čase platných zákonov, prepadli jej dedičské a majetkové práva. Túto skutočnosť pri prejednaní dedičstva zatajil v roku 1969 aj otec navrhovateľky.
Právny zástupca navrhovateľky potom, čo sme už predložili vyvlastňovacie rozhodnutia, keďže mu už bolo známe, že sme ich predložili vyšetrovateľovi OR PZ v Poprade, súdu predložil ako dôkaz tie isté vyvlastňovacie rozhodnutia, čo chcel dokonca interpretovať ako dôkaz v prospech navrhovateľky. Samosudca náš návrh neakceptoval a nevyjadril sa k nemu, v pojednávaní pokračoval a ďalší termín konania určil na 17.1.2012
Dôkaz: - Predloženie listinných dôkazov - návrh na zamietnutie žaloby zo dňa 5.12.2011
- Uznesenie ORPZ ČVS: ORP -812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011
Dňa 12.12.2011sme súdu predložili návrh na dokazovanie na pojednávaní dňa 17.1.2012 v ktorom sme opakovane trvali na tom, aby bol návrh podaný v rozpore s OSP v takejto podobe zamietnutý a trvali sme na predvolaní pracovníčky notárstva v Poprade JUDr. Evy Šolcovej, vo veci uzatvorenia notárskej zápisnice.
Dňa 16.1. 2012 sme súdu predložili uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. Zn, 1 Pn 706/11-4 zo dňa 5.1.2012, ktorým bola zamietnutá naša sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP -876/2-OVK-PP-2011 vyšetrovateľa OR PZ OKP v Poprade zo dňa 13.10.2011. Prokurátor sa stotožňuje s postupom vyšetrovateľa a núti Okresný súd v Poprade pri svojom rozhodovaní vo veci v ktorej Pavol Jurčík nie je účastníkom konania, aby okresný súd v Poprade vyhodnotil či jeho výpoveď je pravdivá alebo nepravdivá.
Dôkaz: - Predloženie návrhu na dokazovanie na pojednávaní dňa 17.1.2012
- Uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp. Zn, 1 Pn 706/11-4 zo dňa 5.1.2012
Na pojednávaní dňa 17.1.2012. ako sme zistili, sudca neakceptoval nami navrhovaný návrh na dokazovanie zo dňa 12.12.2011 a neuviedol ani žiadny dôvod prečo ho neakceptoval.
Zákonný zástupca v priebehu pojednávania vzniesol námietku predpojatosti sudcu a žiadal pojednávanie odročiť do doby vybavenia rozhodnutia o námietke. Sudca pokračoval v pojednávaní aj po vznesení námietky vypočutím prítomnej odporkyne v 1. rade.
Na záver pojednávania právny zástupca navrhovateľky reagoval na tvrdenie odporcov o nepravdivosti tvrdení Pavla Jurčíka a súdu ako dôkaz predložil Kúpnopredajnú zmluvu z 22. 5. 1948, podľa ktorej matka navrhovateľky predala iný pozemok Žofii Jurčíkovej – švagrinej otca Pavla Jurčíka. V zápisnici o pojednávaní sa neuvádza, reakcia sudcu, ktorý sa právneho zástupcu opýtal-- citujeme...a toto máte odkedy? Tento dôkaz v rozpore so zámerom právneho zástupcu navrhovateľky navrhovaného svedka žaloby Pavla Jurčíka neočisťuje, ale naopak dokazuje, že v čase konania ROEP v roku 2006 a späťvzatím ukončeného konania sp.zn. 17C 111/2007 vedenom na Okresnom súde v Poprade v rokoch 2007 vedel, že pôvodná vlastníčka pozemku Alica Fisherová rod. Czobelová nezahynula počas 2: sv. vojny, ako v tom čase tvrdil, ale žije a mohla mať dedičov a bolo preto potrebné túto skutočnosť nezatajovať pred komisiou ROEP a Okresným súdom v Poprade.
Dôkaz: - Zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.1.2012
- Kúpnopredajná zmluva z 22.5.1948
Dňa 19.1.2012 sme prostredníctvom Okresného súdu v Poprade podali námietku zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu.
V odôvodnení sme uviedli, že sme dôchodcovia vo veku 79, 78 a 74rokov, v tomto spore nás z dôvodu zlého zdravotného stavu a našej sociálnej situácie, v súčasnosti zadarmo zastupuje syn Františka Bednára st. Z doterajšieho priebehu konaní sme nadobudli presvedčenie, že samosudca JUDr. Peter Koman voči nám postupuje jednostranne a predpojato a celé toto občianske konanie nám pripomína trestné konanie proti nám v ktorom sme zo strany právneho zástupcu sústavne obviňovaný z podvodného a nezákonného vydržania a zastrašovaní trovami právneho zastúpenie, ktoré si ako nám oznámil listom zo 17. 2. 2010 vyčíslil len k marcu roku 2010 vo výške takmer 6000 Eur.
Od nášho zástupcu Františka Bednára ml. sme sa koncom roku 2011 dozvedeli, že mu telefonoval istý človek, ktorý neuviedol svoje meno a oznámil mu, že má z prostredia sudcov v Poprade pre neho informáciu, že sudca Peter Koman ho dáva do súvisu s medializáciou kauzy cyperskej firmy, ktorá žalovala SPF o ušlý zisk. Malo sa jednať o článok autora Vladimíra Pavlíka, uverejnený na webovej stránke Necenzurované stránky Vladimíra Pavlíka http://www.necenzurované.sk s názvom „Tak už dosť, zbojníci z vysokej politiky a justície!!!“ a článok Ivana Bradu s názvom „Sudca v kauze Slavkov má zmysel pre humor“ http://necenzurovane.sk/10/spf.html,. Tento človek mu tiež povedal, aby sme si nerobili ilúzie, že v tomto spore u JUDr. Komana uspejeme, pretože ten dobre vie, že František Bednár ml. pozná Vladimíra Pavlíka.
František Bednár ml. nás ubezpečoval, že Vladimíra Pavlíka síce pozná ako redaktora Necenzurovaných novín – Rudé krávo vydávaných v 90 rokoch Českej republike a aj ako člena Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov, ale že o informáciách uvádzaných v tomto článku nič nevedel a autor ich má údajne, ako sa ho na to pýtal, zo zdrojov blízkych polícii. František Bednár ml. nás presviedčal, že sa môže jednať o provokáciu ľudí z justície, alebo iných kruhov, ktorí sú zaujatí proti JUDr. Komanovi a tí sa ho snažia vyprovokovať. Osobne nechcel veriť, žeby JUDr. Koman postupoval úmyselne proti nám v prípade v ktorom nás ako rodinný príslušník zastupuje. Z tohto dôvodu tento anonymný telefonát nechcel v súdnom konaní spomínať.
Po obdržaní uznesenia ORPZ ČVS: ORP -812/2-OVK-PP-2011 zo dňa 8.9.2011, v ktorom právny zástupca navrhovateľky vo vyjadrení pre Slovenskú advokátsku komoru sám priznal, v rozpore s tvrdením na súde kedy do zápisnice uviedol, že s Pavlom Jurčíkom nemá absolútne nič spoločné, že Pavol Jurčík vyhľadal dcéru pôvodnej vlastníčky sporného pozemku, ktorá emigrovala v roku 1968 do zahraničia a 27.4.2008 sa s ňou stretol o čom ho následne informoval. Z uvedeného je evidentné, že ju nahovoril , aby sa podaním žaloby proti nám domáhala určenia, že pozemok patrí do dedičstva po jej matke, aby ho potom od nej mohol získať do svojho vlastníctva. Urobil tak úmyselne až potom čo sa mu nepodarilo tento pozemok získať v konaní ROEP v Poprade pre seba, čo samozrejme zatajil. Je preukázateľné, že celá žaloba je špekulatívna, navyše aj v rozpore s ust. § 79 OSP nepravdivá a podaná na základe krivej výpovede Pavla Jurčíka pred políciou v roku 2006, kedy tvrdil, že naši právni predchodcovia a my sme tento pozemok nikdy neužívali, ktorú skutočnosť právny zástupca viackrát uviedol do zápisnice na pojednávaní. Tieto opakované nepravdivé tvrdenia sme jednoznačne vyvrátili vyvlastňovacími rozhodnutiami z roku 1968, v ktorých je ako užívateľ uvedený náš nebohý otec, čím je nesporné, že tento pozemok užíval aj predtým.
Je evidentné, že v danom prípade takáto nezákonná žaloba nemala byť súdom prejednávaná, v návrhu sa vedome predkladajú súdu, v snahe ho podviesť, nepravdivé skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu, vrátane nepravdivého uvedenia bydliska navrhovateľky kde nebola nikdy úradne prihlásené, zatajenia emigrácie navrhovateľky, jej skutočného bydliska, dvojitého občianstva a spochybňovania samotného inštitútu vydržania. Navyše ako sa najnovšie dokázalo vyvlastňovacími rozhodnutiami, žaloba bola podaná aj na základe nepravdivej výpovede Pavla Jurčíka pre policajtom v roku 2006 o čom sme informovali ako potvrdzujeme v prílohe aj ECHR kde sme podali sťažnosť v súvislosti s postupom prokuratúry. Samosudca všetky tieto skutočnosti neakceptoval a nepovažoval za potrebné ani vyjadriť sa k nášmu návrhu na odstránenie nedostatkov žaloby zo dňa 4.1.2011. Doposiaľ okrem vyžiadania rozhodnutia o dedičskom konaní z roku 1969 a to až v roku 2011, samosudca neakceptoval ani jeden nami navrhovaný dôkaz. Na pojednávaní dňa 17.1.2012, v súvislosti s neúčasťou navrhovateľky, jej právny zástupca uviedol, že súd by jej musel preplatiť letenku. Samosudca mu na to odpovedal, že navrhovateľka si môže hradiť cestovné náklady sama a po skončení konania si ich môže kompenzovať zo získaného dedičstva. Týmto vyjadrením pred odporcami už vopred prejudikoval svoje rozhodnutie, čím dal odporcom najavo aký bude výsledok súdneho sporu.
Na jednostranný postup samosudcu sme upozorňovali aj MS SR a podrobne sme ho uvádzali už v námietke zo dňa 29.6.2011, ktorú Krajský súd v Prešove zamietol uznesením sp. zn. 20C44/2009 (20NcC14/2011) zo dňa 2.8.2011, ktoré je súčasťou spisu.
Na základe uvedených dôvodov máme zato, že v danej veci existujú dostatočné závažné dôvody predpojatosti a nie je predpoklad, že sudca bude postupovať nezaujato. Pokiaľ má byť dodržaná zásada nezaujatosti a nestrannosti a naše právo na spravodlivé konanie, je v tomto prípade potrebné, aby vec bola odňatá samosudcovi JUDr. Petrovi Komanovi a pridelená inému samosudcovi.
Dôkaz: - Námietka zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného
sudcu zo dňa 19.1.2012
- Článok Vladimíra Pavlíka uverejnený na jeho webovej stránke www.necenzurovane.sk
Krajský súd v Prešove uznesením Č.k.10NcC/3/2012 zo dňa 8. marca 2012 rozhodol, že sudca Okresného súdu Poprad JUDr- Peter Koman nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 20C/44/2009.
K tejto vznesenej námietke konajúci sudca sa vyjadril a uviedol, že vec mu bola pridelená s použitím technických prostriedkov dňa 6.4.2009. Dňa 17.1.2012 vzniesli odporcovia voči zákonnému sudcovi námietku zaujatosti, ktorú písomne zdôvodnili podaním doručeným 19.1.2012. V písomnom podaní namietajú postup konajúceho sudcu pri prejednávaní veci a odkazujú na publikované internetové články, ktoré vznikli v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateľa ERMANO TRADE & INVEST, Ltd., teda namietajú nestrannosť konajúceho sudcu, pričom sa odvolávajú tiež na údajný telefonát splnomocnenému zástupcovi žalovaných, o ktorom sa žalovaní mali dozvedieť koncom roka 2011. Čo sa týka ďalšieho obsahu odôvodnenia námietky zaujatosti, žalovaní komentujú postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj právneho zástupcu žalobkyne, preto podľa názoru konajúceho sudcu dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávanej veci nie sú dané. Jediným dôvodom opakovaných námietok sú obštrukcie zo strany žalovaných, nakoľko v dôsledku ich úkonov opakovane dochádza k mareniu pojednávania bez možnosti vykonať navrhované dôkazy. V prejednávanej veci nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 O.s.p., nie sú tu dané okolnosti ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť. Nemá vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť z prejednávania tejto veci vylúčený.
K stanovisku sudcu uvádzame, že nie je pravdou, že jediným dôvodom opakovaných námietok sú obštrukcie, v dôsledku ktorých opakovane dochádza k mareniu pojednávania. Pokiaľ by sudca postupoval nestranne a umožnil nám vykonanie navrhovaných dôkazov a uvádzal dôvody prečo niektoré nami navrhované dôkazy neakceptuje, neexistoval by dôvod pre podanie námietky. Ako dôchodcovia, ktorí celý život tvrdo pracovali máme mať právo na spravodlivé súdne konanie a nestranného sudcu, ktorý zohľadní, že sme predložili dostatok návrhov na dokazovanie, že v tomto spore sme sa stali obeťou ekonomických záujmov Pavla Jurčíka, ktorý sa nemôže vyrovnať s tým, že sa mu nepodarilo sporný pozemok vydržať. Sudca túto skutočnosť ani nepripúšťa a na pojednávaní od nás žiadal, aby sme predložili jediný dôkaz, žeby tomu tak bolo. Keď sme tieto dôkazy predložili, vrátane uznesenie polície o nepravdivej výpovedi Pavla Jurčíka, spolu s vyvlastňovacími rozhodnutiam z roku 1968 neakceptoval ich bez uvedenia dôvodov. Sudca na druhej strane zjavne nadržiava právnemu zástupcovi navrhovateľky, ktorého od roku 2009 ani ráz nevyzval k odstráneniu nedostatkov návrhu alebo k predloženiu dôkazov vyvracajúcich naše argumenty o nepravdivých tvrdeniach v žalobe. Právny zástupca navrhovateľky predkladal súdu listinné písomnosti ako napr. potvrdenie o oficiálnom bydlisku navrhovateľky a iné, bez toho, aby bol k tomu súdom vyzvaný až pod tlakom nami získaných a súdu predložených dôkazov o skutočnej adrese a občianstve navrhovateľky.
Naša prvá námietka –sťažnosť na porušenie práva spravodlivé súdne konanie bola podaná MS SR a až potom Krajskému súdu v Prešove, čo vylučuje obštrukciu z našej strany.
K podaniu druhej námietky nás viedli závažné skutočnosti ku ktorým sa sudca vo svojom stanovisku pre Krajský súd v Prešove vyjadril zjavne hmlisto a označuje ich len ako články publikované na internete v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateľa ERMANO TRADE & INVEST, Ltd. Vyhol sa vyjadreniu k skutočnosti, že sa v tomto článku jedná priamo aj o neho a jeho otca.
Máme za to, že túto skutočnosť možno nesporne považovať, že dôvodom zjavne nestranného postupu voči nám ako žalovaným, pretože sa v spore jedná o otca Františka Bednára ml., ktorý nás od 22.2.2011 zastupuje a ktorému oznámili telefonicky, že sudca ho podozrieva z toho, že poskytol informácie o podozrení zo spoluúčasti jeho otca JUDr. Vladimíra Komana na poskytovaní úverov v 90 rokoch zavraždeným a žijúcim osobám prepojeným z organizovaným zločinom, bývalému redaktorovi Necenzurovaných novín Vladimírovi Pavlíkovi. Uvedená skutočnosť, týkajúca sa súkromia sudcu, ktorej sa tento vo svojom stanovisku vyhol, je natoľko závažná, že nedáva predpoklad objektívneho a nezaujatého prístupu k nám ako žalovaným.
Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti (mutatis mutandis III. ÚS 24/05).
Krajský súd v Prešove uznesením KS Prešov sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012 rozhodol o tom že sudca JUDr. Peter Koman nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci bez toho, aby preskúmal konkrétne okolnosti námietky. Vyhol sa zmienke o článku Vladimíra Pavlíka a skutočnostiam uvedených v ňom o osobe sudcu a jeho otca a zjavne ani nepreskúmal existenciu oprávnených pochybností a neposúdil konkrétne okolnosti prípadu.
Odôvodnenie uznesenie je len všeobecným konštatovaním a formálnym odvolávaním sa na články ústavy a citácie ustanovení zákonov, v ktorých sa len uvádza, že sudca byť mať byť pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy by mal vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Prevažná časť odôvodnenia obsahuje len opisy a citácie ustanovení O.s.p. a absentuje v ňom zmienka o konkrétnych dôvodov podania námietky. Krajský súd síce konštatoval, že ... nemožno pripustiť, aby nastala situácia, kedy by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil objektívny pohľad zákonného sudcu na vec určitý právne relevantný vzťah a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného potom vyplýva, že sa od sudcu očakáva profesionálny prístup, ktorý si musí zachovať a predpokladá sa nutnosť oddeľovania bežného života a života na pracovisku, t. j. života v rozhodovacej činnosti. Ale konkrétne okolnosti námietky pritom nepreskúmal.
Uznesenie sa odvoláva len na stanovisko sudcu, ...že sa necíti byť zaujatý. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že je bez pomeru k veci, k účastníkom konania, ako aj ku zástupcom. Žalovaní vo vznesenej námietke nepreukázali, že by sudca mal konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia a rozhodnutia o veci.
Neprofesionálne vyjadrenie sudcu na konaní 17.1.2012, k návrhu právneho zástupcu navrhovateľky, aby pojednávanie pokračovalo bez jej predvolania pretože z hľadiska hospodárnosti konania by bolo príliš nákladné ak by súd musel preplácať letenku navrhovateľke , načo sudca uviedol, že navrhovateľka si môže náklady cestovné náklady uhradiť zo získaného dedičstva, Krajský súd zdôvodnil jednostranne v prospech sudcu, ...Vyjadrenie o tom, že pokiaľ ide o zakúpenie letenky, že túto si potom môže vyrovnať z dedičstva, nenasvedčuje tomu, že sudca predčasne prejudikoval vec. Sudca týmto vyjadrením iba poukázal na to, že každý z účastníkov si znáša trovy sám do rozhodnutia vo veci a vzniknutí trov si môže uplatniť v súdnom konaní. Dôvody vznesenej námietky zaujatosti sa týkajú postupu súdu v konaní, pričom tieto dôvody nemôžu byť dôvodmi pre vylúčenie konajúceho sudcu v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p.. Keďže žalovaní v námietke zaujatosti neuviedli žiaden relatívny osobný vzťah sudcu k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, resp. a pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvniť jej objektívny pohľad na vec, a v konečnom dôsledku by mohlo viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani z obsahu spisu nevyplynuli okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie takéhoto záveru, že u zákonného sudcu existujú odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k prejednávanej veci, možno skonštatovať, že v danej veci neexistuje objektívny, zákonom vymedzený dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné sudcu JUDr. Petra Komana vylúčiť z tejto veci, v ktorej koná ako zákonný sudca.
Podľa nášho názoru krajský súd pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bol povinný vychádzať na základe objektívne zisteného stavu a zabezpečiť si všetky podklady potrebné k rozhodovaniu, a to navyše za situácie, keď jedným z dvoch podstatných dôvodov námietky zaujatosti je aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie rovnosti strán. Krajský súd sa však vôbec nedotkol hodnotenia objektívneho a subjektívneho hľadiska nestrannosti namietaného sudcu a ani nevyložil, z akých dôvodov nemá skutočnosť, že o sudcovi bol publikovaný článok Vladimíra Pavlíka na internete, žiaden vplyv na vznik a existenciu pochybností o nezaujatosti namietaného sudcu okresného súdy JUDr. Petra Komana. Závery Krajského súdu vzhľadom na to, že sa v odôvodnení neuvádzajú podstatné dôvody podanej námietky považujeme preto ako nedostatočné a ústavne neudržateľné.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je
v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu
z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. (I. ÚS 73/97).
Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o sudcovej nestrannosti. V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - ďalej len „ESĽP“
z 1. októbra 1982). Nie je však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti.
Zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu prejednávajúceho vec (III. ÚS 16/00). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností a spočíva v posúdení, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. Pri posudzovaní objektívnej nestrannosti platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná. (Delcourt v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko – rozsudok ESĽP z 26. februára 1993).
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či dôvod obavy je objektívny. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha
a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).
Dôkaz: Uznesenie KS Prešov sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012
II.
Porušené základné právo alebo sloboda
Krajský súd v Prešove svojim postupom porušil:
- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- základné práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
- základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
- základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012.
III.
Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky
Podľa čl. 127 ods. 1 poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia podaním sťažnosti Ministerstvu spravodlivosti SR, ako aj dvoch námietok vyčerpali všetky dostupné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd poskytuje a na ktorých použitie sú sťažovatelia oprávnení. Z uvedeného dôvodu preto predkladajú sťažnosť Ústavnému súdu SR.
IV.
Lehota na podanie sťažnosti
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je sťažnosť podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu v tomto prípade konečným uznesením Krajského súdu v Prešove zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012.
V.
Návrh na rozhodnutie vo veci samej
Sťažovatelia navrhujú aby Ústavný súd SR vec po preskúmaní sťažnosti rozhodol a vydal nález:
1. Základné právo Matildy Sivačkovej, rod. Bednárovej bytom, Francisciho 912/2, 058 01 Poprad, Ing. Eduarda Bednára, bytom, Krátka 1074/14, 058 01 Poprad a Františka Bednára, bytom, Mnoheľova 831/19, 058 01 Poprad na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012 porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10NcC/3/2012 zo dňa 8. 3. 2012
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť Matilde Sivačkovej, Ing. Eduardovi Bednárovi a Františkovi Bednárovi trovy konania v sume ................ EUR Sk (slovom .................................................................................EUR)
na účet ich právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Gürtlera
.................................................................................., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V Košiciach dňa .........................
V Poprade dňa 17. 9. 2010 |
