Ústavný súd
Slovenskej republiky
Hlavná 110
042 65 Košice
S Ť A Ž N O S Ť
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
Sťažovateľ: 1. M...... S.....,
2. Ing. E......B......
3. F......... B.....
Zastúpený: advokátom JUDr. Karol P.
Porušovateľ základného práva alebo slobody:
Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava,
Úrad Špeciálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava
Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, 041 62 Košice
Krajská prokuratúra Prešov, Masarykova 16, 080 01 Prešov
Okresná prokuratúra Poprad, Štefániková 11, 058 55 Poprad
Okresná prokuratúra Trebišov, ul. Jána Husa 1925/15 075 01Trebišov
proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky
ako aj samotnej ústavy SR
- porušenie práva na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1
- porušenie čl. 149, podľa ktorého prokuratúra SR má chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu
Prílohy:
- Splnomocnenie pre advokáta
- Podnetna začatie trestnéhokonania odoslaný Úradu špeciálnej prokuratúre SR dňa 9.6.09 vrátane príloh
- Uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/2KPt 86/07-10 zo dňa 22. 09.09
- Opakovaný podnet na začatie trestnéhokonania a sťažnosť na porušenie zákona odoslaný GP SR zo dňa 19.10.09
- Uznesenie Okresnej prokuratúry v Poprade sp.zn. 1Pn 819/09-2 zo dňa 18.11.2009
- Sťažnosť proti uzneseniu Okresnej prokuratúry v Poprade sp.zn. 1Pn 819/09-2 zo dňa 23.11.2009
- Dodatok k opakovanému podnetu na začatie trestnéhokonania a sťažnosti odoslaný GP SR 23.11.10
- Oznámenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3GPt 324/09-10 zo dňa 21.12.09 o odňatí veci z pôsobnosti Krajskej prokuratúre v Prešove a prikázaní na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach
- Uznesenie Okresnej prokuratúry v Trebišove 1 Pn 197/10-3 zo dňa 26.4.10
- Sťažnosť proti uzneseniu Okr. prokuratúry v Trebišove 1 Pn 197/10-3 zo dňa 3.5.10
- Uznesenie Krajskej prokuratúru v Košiciach 1 Pn 197/10-3 zo dňa 21.6.10
- Sťažnosť na postup Krajskej prokuratúry v Košiciach - žiadosť o prešetrenie odoslaná Generálnej prokuratúre SR dňa 6.7.10 vrátane prílohy z webovej stránky
- „Prokuratúra kryje podvodníkov a nadržiava ponovembrovým zbohatlíkom“
www.obcania.szm.com
- Uznesenie Generálnej prokuratúry SR sp.zn.IV/1 Gn 922/10-5 , IV/3 GPt 324/09-17 zo dňa 3.8.2010
- (Dodatok k prílohám, potvrdzujúci, že prokuratúra bežne v prípadoch nežiaducich podnetov porušuje článok Ústavy SR 149
- Oznámenie občana SR zo dňa 9.1.2010 o podozrení z trestného činu Neoznámenie trestného činu podľa § 340 ods. 1) Tr. zákona a Neprekazenie trestného činu podľa § 341 ods. 1) Tr. zákona, uverejnené na webovej stránke http://necenzurovane.cwahi.net/10/to.html ,vrátane uznesenia sp.zn. 1Pn 108/10-12 o zamietnutí trestného oznámenia
- Oznámenie občana SR zo dňa 3.2.2010 vo veci tendra na mýto,
http://necenzurovane.cwahi.net/10/myto.html , vrátane uznesenia sp.zn. ČVS:PPZ-49/BPK-B-2010 o zamietnutí)
I.
Skutkový stav
Uvádzame, že po starých rodičoch, sme vydržali pozemok, ktorý títo mali vo vyše 50. ročnej držbe. O vydržanie tohto pozemku sa pokúsil aj bývalý riaditeľ pivovaru v Poprade Pavol Jurčík, ktorý tento pozemok po smrti našich rodičov začal užívať bez právneho dôvodu. Pred komisiou ROEP v Poprade Pavol Jurčík, prehlásil, že má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny. Týmto nepravdivým tvrdením nás ako aj kompetentné úrady, ktoré o veci rozhodovali, priviedol v omyl tým, že došlo k právoplatnému prevodu do nášho vlastníctva vydržaním. V opačnom prípade, ak by sme mali informácie o možnej existencii dediča po vlastníčke pozemku, nežiadali by sme o vydržanie, ale spojili by sme sa s pozostalým.
Nakoľko z dôvodu duplicity komisia ROEP nerozhodla, podali sme súdny návrh na určenie vlastníctva. Na základe predloženia nezvratných listinných dôkazov, preukazujúcich vyše 50 ročnú nepretržitú držbu pozemku našimi rodičmi, Slovenský pozemkový fond a Mesto Poprad vydali súhlas na vydržanie pozemku a následne sme pozemok nadobudli sme riadne do nášho vlastníctva. Súdny návrh sme vzali preto z tohto dôvodu vzali späť.
Po viac ako roku po prevode, keď P. Jurčíkovi nevyšiel podvod s vydržaním, spolu s jeho známym JUDr. Jaroslavom Sidorom, bývalým vyšetrovateľom prokuratúry v Poprade, sa skontaktovali s dcérou, údajne v koncentračnom tábore usmrtenej vlastníčky a nahovorili ju, aby podala súdu návrh o určenie, že nami vydržaná parcela patrí do dedičstva po jej matke. Účelovo pred ňou zatajili, že P. Jurčík si chcel tento pozemok vydržať. Keďže navrhovateľku, s trvalým bydliskom v Bratislave, nezastupuje právny zástupca z Bratislavy, ale JUDr. J. Sidor z Popradu, možno s určitosťou predpokladať, že pozemok sa za dohodnutých podmienok má následne previesť do vlastníctva P. Jurčíka. Dodávame, že všetky naše pokusy o domáhanie sa zákona, či už v prípade trestného oznámenia za neoprávnené užívanie pozemku, alebo podnetu o podozrení z poškodzovania cudzích práv a podvodu boli a sú zasahovaním do nezávislosti polície a prokuratúry marené. Z dôvodu možného zasahovania do nezávislosti prokuratúry sme podali oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin priamo Úradu Špeciálnej prokuratúry. Po odstúpení veci Generálnej prokuratúre SR sme podali opakovaný podnet na začatie trestnéhokonania vo veci poškodzovania cudzích práv a podvodu a sťažnosť na porušenie zákona. Generálna prokuratúra SR oznámením sp. zn. IV/3GPt 324/09-10 zo dňa 21.12.09 podnet uznala ako dôvodný vec odňala z pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach
Krajská prokuratúra v Košiciach vec riešila len formálne postúpením Okresnej prokuratúre v Trebišove, ktorá bez náležitého preskúmania a aspoň náznaku o preverenie nami uvádzaných dôkazovou, či už listinných alebo svedeckých výpovedí, podnet odmietla uznesením sp.zn. 1 Pn 197/10 zo dňa 26.4.2010.v zmysle ust. §197 ods. 1 písm. d Tr. por.
Proti uzneseniu sme dňa 3.5.2010 podali sťažnosť, v ktorej sme uviedli, že Okresná prokuratúra v Trebišove nemala záujem vec riadne preskúmať a v uznesení uvádza právne nezmysly. Konkrétne uviedla, že, podozrivé sa svojich práv dovolávali súdnou cestou v konaní o veciach občiansko-právnych, v niektorých konaniach aj prostredníctvom poskytnutia právnych služieb právnym zástupcom. V sťažnosti sme uviedli listinný dôkaz – nami podanú žalobu okresnému súdu v Poprade sp.zn.11C/111/2007, ktorá potvrdzuje , že podozrivé sa nikdy nedovolávali ničoho v tejto veci súdnou cestou, ale len Pavol Jurčík vystupoval vždy ako odporcovia, ktorého zastupoval JUDr. J. Sidor.
Podaním trestného oznámenia sme sa domáhali práva na spravodlivosť v zmysle ústavy SR a poukazujeme na skutočnosť, že podozrivý Pavol Jurčík úmyselne uviedol v omyl Komisiu ROEP v Poprade, kde oficiálne a pred svedkami prehlásil, že pôvodná vlastníčka pozemku, ktorý si chcel vydržať, zomrela v koncentračnom tábore, čo môže dokázať písomným potvrdením. Komisia ROEP ako aj SPF na tomto základe konali v presvedčení, že vlastník sporného pozemku ani dedič nie je známy, na základe čoho bol vydaný súhlas s vydržaním pozemku nami ako oprávnenými osobami v zmysle zákona.
Po prevode do nášho vlastníctva Pavol Jurčík a jeho právny zástupca JUDr. J. Sidor svojím konaním dokázateľne potvrdili, že mali vedomosť o tom, že pôvodná vlastníčka nezomrela v koncentračnom tábore a mala dediča, tým, že sa s týmto dedičom spojili a v jeho mene podali žalobu proti nám o určenie dedičstva, hoci sme Okresný súd v Poprade upozornili na to, že žaloba je podaná v rozpore s OSP a dobrými mravmi proti neoprávneným osobám, pretože my nenesieme žiadny podiel na prevode pozemku a nadobudli sme ho v dobrej viere. Oprávnenými ako odporcovia majú byť v tomto prípade inštitúcie, ktoré o veci rozhodli, teda Slovenský pozemkový fond, Mesto Poprad a Správa Katastra v Poprade. Neexistuje preto právny dôvod aby sme v tomto spore vystupovali ako odporcovia a znášali trovy právneho zastúpenia a trovy konania za podanie tejto žaloby.
Účelovosť a špekulatívnosť žaloby potvrdzuje aj skutočnosť, že predmetom dedičstva nie je celý pozemok, pôvodné parcelné č. 3592 „Male Polko“ o rozlohe 4493 m2, v akom ho nadobudla ako pozostalosť matka Viery Belovej Alica Fisherová rod. Czobelová 29.4.1948 č. j. D74/48-14, ale len časť tohto pozemku - parcela č. 2837 o výmere 2274m2. Ak by JUDr. J. Sidor mal skutočne záujem o navrátenie celej pozostalosti svojej mandantke, žiadal by v návrhu sp. zn. 20C 44/2009 zo dňa 31.5.2010_o určenie že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej Alici Fisherovej, rod. Csobelovej a aby súd určil, že do pozostalosti patrí celý pozemok a nielen jeho časť susediaca s rodinným domom Pavla Jurčíka o ktorú má tento eminentný záujem. Samotná žaloba je podaná v rozpore s ust. § 79 ods 1 písm. g, OSP, pretože nepravdivo opisuje rozhodujúce skutočnosti. V odôvodnení návrhu na strane 3 sa v nej nepravdivo a zavádzajúco uvádza, ... Z uvedených konaní má žalobkyňa vedomosť o tom, že spornú parcelu užívali súrodenci Jurčíkovci z Popradu a nie žalovaní.... V skutočnosti žalobkyňa o žiadnom z konaní, ktoré prebehli ešte v rokoch 2006-2007 nemohla vedieť a nevedela ani o svojom nároku na pozostalosť, o čom sa dozvedela až po značnom časovom odstupe po prevode nehnuteľnosti do nášho vlastníctva v roku 2009 od JUDr. J Sidora, resp. P. Jurčíka, ktorí ju vyhľadali a spojili sa s ňou aby ju mohli následne nahovoriť na podanie žaloby proti nám. Túto rozhodujúcu skutočnosť JUDr. J. Sidor zámerne v návrhu zatajil a nami podaný návrh sp. zn. 11C 111/2007 interpretuje ako žalobu proti nám. Okresný súd v Poprade, napriek nášmu návrhu na zamietnutie nezákonne a v rozpore s OSP podanej žaloby pokračuje.
Je preto nepochybné, že Pavol Jurčík sa tým, že zatajil existenciu dediča, dopustil minimálne trestného činu podvodu, ktorého podmienkou je priviesť niekoho v omyl s úmyslom tým získať majetkový prospech a súčasne tým poškodil aj práva iných osôb, vrátane práv našich a práv dedičky, ktorú chcel najprv podviesť a teraz v rozpore s dobrými mravmi spolu s JUDR. Sidorom účelovo „obhajuje“ jej záujmy.
V zmysle ústavy je prokuratúra povinná stíhať každý trestný čin o ktorom sa dozvie a každý občan má právo domáhať sa spravodlivosti. Tejto povinnosti prokuratúru nezbavuje ani nesprávne označenie trestného činu, ak oznamovateľ bez právneho vzdelania takto chybne uvedie konkrétny paragraf tr. zákona. Konanie Pavla Jurčíka a neskôr aj JUDr. J. Sidora nesporne nesie znaky spáchanie trestného činu, či už sa jedná tomto prípade o prečin podvodu, poškodzovania cudzích práv, alebo iný prečin, je nesporné že týmto porušením zákona bola spôsobená značná majetková ujma a vznikli konkrétne následky.
Krajská prokuratúra v Košiciach našu sťažnosť zamietla uznesením č. Kn 237/2010-3 zo
dňa 21.6.2010 a postup Okresnej prokuratúry označila za zákonný. Krajská prokuratúra
konštatovala, že sa podvádzalo v medziach zákona, čo potvrdzuje aj príspevok uverejnený na webovej stránke www.obcania.szm.sk. „Prokuratúra kryje podvodníkov a nadržiava ponovembrovým zbohatlíkom“, ktorý pripájame v prílohe. Rovnaký názor mala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá sa plne stotožnila s postupom Okresnej prokuratúry v Trebišove a Krajskej prokuratúry v Košiciach ako potvrdzuje uznesie zo dňa 3.8.2010
Nakoľko sa v danom prípade jedná o bývalého vyšetrovateľa prokuratúry, v súčasnosti advokáta JUDr. J. Sidora a býv. riaditeľa pivovaru v Poprade Pavla Jurčíka, sú týmto obaja považovaní za prominentov a je nežiaduce aby sa na nich vzťahoval zákon, za to, že nám spôsobili a chcú naďalej spôsobiť značnú majetkovú ujmu, ktorá nám vznikla trovami za právne úkony v súvislosti s vydržaním pozemku a súdnym návrhom v súčasnosti podaným proti nám. Je totiž nesporné, že ak by si Pavol Jurčík nechcel podvodne vydržať predmetný pozemok a neklamal o smrti vlastníka o ktorom vedel, že nezahynul počas II. Sv. vojny, nikdy by nedošlo k vydržaniu pozemku a tomu, že potom čo Jurčíkovi nevyšiel podvod s vydržaním, spojil sa spolu s JUDr. J. Sidorom s dcérou vlastníčky, ktorú napriek tomu, že ju chceli obaja najprv podviesť, v hrubom rozpore s dobrými mravmi nahovorili, aby podala súdu návrh o určenie dedičstva, v ktorom mi máme byť podľa nich odporcami, ktorí majú znášať trovy konania a právneho zastúpenia.
Sme presvedčení, že za daného stavu aký panuje na prokuratúre by v opačnom prípade, keby sme mi konali podvodne a nezákonne ako Pavol Jurčík a JUDr. J. Sidor oni by žalovali nás za poškodzovanie cudzích práv a podvod, prokuratúra by konala diametrálne odlišne. Z tohto dôvodu žiadame o prešetrenie našej sťažnosti podľa zákona a v súlade s ústavou SR.
II.
Porušené základné právo alebo sloboda
Generálna prokuratúra SR, Úrad Špeciálnej prokuratúry SR, Krajská prokuratúra Košice,
Krajská prokuratúra Prešov, Okresná prokuratúra Poprad a Okresná prokuratúra, Trebišov svojim postupom porušujú Ústavu Slovenskej republiky - čl. 46. ods. 1, právo na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom a Ústavu Slovenskej republiky - čl. 149. , čím porušujú aj základné právo vyplývajúce z dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
- Právo na súdnu a inú právnu ochranu, čl.46. ods. 1. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
- Podľa čl. 149 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, cit.: Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb". Podľa platného právneho poriadku SR patrí medzi základné zásady trestného konania aj zásada oficiality a zásada legality.
Zásada oficiality je upravená v § 2 ods. 4 zákona č. 141/1961 Zb., v platnom znení (trestný poriadok) cit.: „ ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou."
Zásada legality je upravená v § 2 ods. 3 zákona č, 141/1961 Zb., v platnom znení (trestný poriadok) cit.: „prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, výnimky sú pripustené len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy".
Orgánmi činnými v trestnom konaní sú: súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.
Podľa § 3 ods.1) zákona NR SR č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu a zároveň podľa § 3 ods.2) tohto zákona je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 4 zákona NR SR č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori okrem iného aj trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.
Tým, že prokuratúra hľadá len zámienku ako sa vecou nezaoberať, kryje porušovateľov zákona a stáva sa spolupáchateľom ich konania. Takýto postup prokuratúry, ktorá samotná marí právo občana na spravodlivosť, je spochybnením právneho štátu a Ústavy SR.
Nezáujem prokuratúry o riadne preskúmanie trestného oznámenia, okrem tendenčného, nedôsledného a povrchné vypracovaného uznesenia, potvrdzuje skutočnosť, že od podania trestného oznámenia sme nikdy neboli predvolaní k vypočutia ani písomne požiadaní o doplnenie dokazovania k predmetnej veci a vec nikdy neprešetrovala polícia.
Nakoľko z celkového postupu prokuratúry je evidentné, že táto náležite a riadne nepreskúmala vec o ktorej mala meritórne rozhodnúť a zrejme ani poriadne nečítala nami predložené písomnosti, v prílohe pripájame aj opis prípadu uverejnený na webovej stránke Občania za spravodlivosť.
Ako potvrdzuje dodatok k prílohám, prokuratúra bežne v prípadoch nežiaducich podnetov porušuje článok Ústavy SR 149 čo potvrdzujeme:
- oznámením občana SR zo dňa 9.1.2010 o podozrení z trestného činu Neoznámenie trestného činu podľa § 340 ods. 1) Tr. zákona a Neprekazenie trestného činu podľa § 341 ods. 1) Tr. zákona, uverejnené na webovej stránke http://necenzurovane.cwahi.net/10/to.html ,vrátane uznesenia sp. zn. 1Pn 108/10-12 o odmietnutí trestného oznámenia
- oznámením občana SR zo dňa 3.2.2010 vo veci tendra na mýto, vrátane uznesenia sp.zn ČVS:PPZ-49/BPK-B-2010 o odmietnutí)
Hoci uvedené dva prípady priamo nesúvisia s našou vecou, niet pochýb o tom, že sa jedná o identický postup zo strany prokuratúry. Z tohto dôvodu navrhujeme aby Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko k otázke či je Slovenská republika aj v skutočnosti právnym štátom v ktorom zákon - konkrétne čl. 149 Ústavy SR platí pre každého občana.
III.
Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky
Podľa čl. 127 ods. 1 poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia opakovanými podaniami sťažnosti Generálnej prokuratúre SR vyčerpali všetky dostupné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd poskytuje a na ktorých použitie sú sťažovatelia oprávnení. Z uvedeného dôvodu preto predkladajú sťažnosť Ústavnému súdu SR.
IV.
Lehota na podanie sťažnosti
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je sťažnosť podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu v tomto prípade konečným uznesením Generálnej prokuratúry SR zo dňa
V.
Návrh na rozhodnutie vo veci samej
Sťažovatelia navrhujú aby Ústavný súd SR vec po preskúmaní sťažnosti rozhodol a vydal nález:
1. Základné právo M. S., rod. B., Ing. E. B. a F.B. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom
podľa čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Generálnej prokuratúry SR, Úradu Špeciálnej prokuratúry SR, Krajskej prokuratúry Košice, Krajskej prokuratúry Prešov, Okresnej prokuratúry Poprad a Okresnej prokuratúry Trebišov, vo veci oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.
2.Predkladatelia sťažnosti si neuplatňujú priznanie finančného zadosťučinenia.
3. Generálna prokuratúra SR j e p o v i n n á uhradiť M. S., Ing. E. B. a F. B. trovy
právneho zastúpenia v sume 245,70 EUR Sk (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR)
na účet ich právneho zástupcu JUDr. Karola P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
V Poprade dňa 17. 9. 2010 |