 |
Justičná mafia a prokuratúra kryje podvodníkov a nadržiava ponovembrovým zbohatlíkom -1. časť
Zdieľaj
|
|
O tom, že november 1989 dal zelenú komunistickým, ečtebáckym a kriminálnym gaunerom všetkých rangov sa malo možnosť presvedčiť množstvo občanov na Slovensku. Výnimkou nebol ani Poprad pod Tatrami. Pretransformovaní boľševickí prisluhovači rýchlo vymenili heslo „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ za heslo „Podvodníci a špekulanti všetkých krajín Spojte sa!“
Podmienky na to mali vskutku závideniahodné, na rozdiel od nacistického Nemecka, kde došlo k denacifikácii a medzinárodnému odsúdeniu zločinov nacizmu, u nás k debolševizícii nikdy nedošlo a tak bývalí sudcovia rehabilitovali svoje obete a právna kontinuita totalitného režimu pokračovala veselo v tom istom zložení na prokuratúre a súdoch ako pred rokom 1989. Bývali súkmeňovci z KSČ a ŠtB boli prví, ktorí využívajúc svoje kontakty a prepojenia brali úvery, privatizovali či už v malom alebo vo veľkom a získavali všakovakými spôsobmi nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.
Paradoxne prvým, kto začal pod Tatrami úspešne podnikať, bol bývalý náčelník ŠtB JUDr. Chovanec, ktorý si zakúpil okrem iného za babku aj reštauračný komplex v objekte Kežmarského hradu. O niečo viac ako tri mesiace už tento komplex s niekoľkonásobným ziskom predal. Keď sa isté združenie naivne domnievalo, že podanie na Okresnú prokuratúru v Poprade bude dôvodom na prešetrenie tejto zjavnej špekulácie, odpoveď popradskej prokuratúry ho vyviedla z naivnej viery v spravodlivosť. Pán ex náčelník totiž podľa prokuratúry do hradnej reštaurácie investoval a zveľadil ju a až potom ju predal. Pán náčelník bol veľmi iniciatívny, keď to všetko stihol za tri mesiace. Takže podľa prokuratúry bolo všetko v najlepšom poriadku.
Dlho sa darilo aj inému rafinovanému podvodníkovi a zlodejovi Miroslavovi K., ktorý si aj s bývalým vyšetrovateľom G. Slivenským urobili z krádeží automobilov akciovú spoločnosť. Slivenský neskôr doplatil na svoju dvojitú hru s mafiou vlastnou hlavou o ktorú prišiel a Miroslav K. si neskôr otvoril požičovňu automobilov. (Veď mal na to aj patričnú kvalifikáciu). Podrobnosti o jeho úspešnom podnikaní a sem-tam aj nejakou tou pridruženou výrobou v podobe prepadávania zahraničných turistov sú uvedené na tejto stránke v rubrike s názvom. „Nečinnosť popradských policajtov a prokuratúry zapríčinili nové zločiny“
http://www.obcania.szm.com/vaskovic/vask.html Skrátka keby Miroslav K. nezačal vo veľkom štýle likvidovať svoju konkurenciu podpaľovaním ich áut, „podnikal“ by dodnes, až kým by nepomrel...
Nieje vydržanie ako vydržanie - alebo ako ošmeknúť dôchodcov
Prípad ktorý uvádzam je síce banálny a nejedná sa o žiadnu megazlodejinu, ale keďže sa na mňa obrátili v zúfalstve traja obyčajní dôchodcovia-súrodenci vo vyššom veku, z ktorých robí prokuratúra hlupákov, rozhodol som sa ich prípad uverejniť na stránke „Občania za spravodlivosť“.
Všetko sa to začalo ešte pred koncom II. sv. vojny vo Veľkej pri Poprade. Jedná chudobná rodina železničiara Jána B. s piatimi deťmi, v ťažkých rokoch aby mohla prežiť, pre jednu kravičku, ktorú chovali, obrábala jednu neďalekú parcelu s názvom „Malé polko“ na základe dohody s vtedajším vlastníkom ešte z čias I. ČSR. pôvodný vlastník tohto poľa nebolo úradom známe a keďže sa k pozemku nikto nehlásil, vtedajšie MNV im ponechalo „Malé polko“ najprv v symbolickom prenájme za tzv. „nemecké role“ za vtedajších 100 korún ročne a neskôr v držbe. Pri násilnej kolektivizácii po februári 1948 musela rodina Jána B. vstúpiť do JRD, pretože ináč by boli považovaní za súkromných roľníkov a ich deti by neprijali do školy, ako im bolo povedané. „Malé polko“ im bolo ponechané v držbe a mohli ho naďalej užívať na poľnohospodárske účely. V roku 1968 bola časť „Malého polka “ komunistami vyvlastnená na výstavbu rodinných domov a v osemdesiatych rokoch 199 m3 vyvlastnil štát na zaústenie železničnej trate pre električku do Vysokých Tatier. Rodina Jána B. dostala vtedy za túto časť pozemku od štátu smiešnu almužnu. Zbytok „Malého polka“ o výmere niečo viac ako 2000 m3 obrábali so svojimi deťmi až do svojej smrti v roku 1990.
Trápenie s „Malým polkom „ sa začalo po tom, čo dali pozemok do užívania ich známej rodine Švagerkovej, nakoľko prácu na poli im už nedovoľoval zdravotný stav a vek. S „Malým polkom“ priamo totiž susedili dva rodinné domy Jozefa a Pavla Jurčíka, ktoré boli postavené po vyvlastnení časti pozemku po roku 1968. Keďže títo užívali susediaci pozemok, najprv začali z role po neb. Jánovi B. odorávať a neskôr začali celý pozemok svojvoľne užívať na poľnohospodárske účely bez právneho dôvodu, potom čo z neho vyštvali rodinu Švagerkovú tvrdiac, že pozemok bol darovaný a daný do užívania len im bývalou vlastníčkou, ktorá zahynula v koncentračnom tábore o čom majú písomný doklad.
Je potrebné uviesť, že ich skutočným zámerom nebolo užívanie pozemku na poľnohospodárske účely, ale zámienka na jeho vydržanie a tým aj možnosť získania pozemku po nerušenom užívaní trvajúcom viac ako 10 rokov, tak ako umožňovala platná legislatíva v zmysle ust. § 34 zákona o nadobudnutí vydržaním. Žiaľ táto legislatíva sa na Slovensku stala výnosným biznisom, čo dokazuje množstvo prípadov zneužívania inštitútu vydržania. Pre tých „lepšie informovaných“ stačilo, mať dostatok informácii o pozemkoch neznámych vlastníkov a následne sa začať správať ako ich užívateľ. Po vydržaní sa pozemky rýchle vyňali z pozemkového fondu a z ornej pôdy sa stali stavebné pozemky, ktoré sa výhodne predali. Ukážkovým príkladom ako sa v tejto lokalite elegantne okradli pôvodní užívatelia pozemkov je aj prípad popradského geodeta Raitara. Keď sa totiž starousadlíci začali zaujímať o to, či si môžu odkúpiť alebo vydržať pozemky, ktoré roky obrábali, bolo im povedané príslušnými úradmi, že nemôžu, pretože pozemky patria neďalekej železnici. O nejaký čas už však boli všetky pozemky vo vlastníctve geodeta Raitara, z ktorého sa stal obratom milionár a podnikateľ a dnes už na pozemkoch stoja honosné vily. Keďže sa jednalo o dôchocov, ktorí nemali dostatočné právne skúsenosti a nechali sa zastrašiť, o pozemky, ktoré užívali definitívne prišli. Uvedený prípad bol spomenutý aj v trestnom oznámení z roku 2006, ktoré podali na Jozefa a Františka Jurčíka pozostalí po Jánovi B. Prokuratúra a polícia však o túto informáciu neprejavili žiadny záujem a elegantne ju zahrali do autu, keďže podnet bol v konečnom dôsledku odmietnutý.
Pavol Jurčík, ako hlavný záujemca o pozemok a organizátor, bol mimoriadne zbehlý a znalý v spôsoboch, ako sa dá prísť rýchle k veľkým peniazom na úkor iných. Na ktoré dvere má správne zaklopať vedel veľmi dobre už za socializmu a ešte lepšie možnosti mu priniesol prevrat v novembri 1989, kedy sa stal riaditeľom Popradského pivovaru, z ktorého včas vycúval po tom, čo predal svoje podiely. Tento pivovar, ktorý prežil, kapitalizmus aj socializmus, žiaľ, neprežil komunistický kapitalizmus a dnes je v úpadku. Popradské pivo sa už varí v Poľsku, zatiaľ čo si pán Jurčík postavil pre svojich príbuzných niekoľko domov a pomaly mu začína v Poprade –Veľkej už patriť celá ulica, vrátane firmy v Poprade – Matejovciach. To všetko mu nestačilo a dostal zálusk aj na s jeho domom susediaci pozemok „ Malé polko“, ktorý mala v držbe viac ako 50 rokov rodina Jána B.
Podrobnosti v príspevkoch:
Ako tzv. privatizéri prepojení s ŠtB vytunelovali Popradský pivovar s dvestoročnou tradíciou http://www.necenzurovane.net/12/tunelari.html
Zločinci si užívajú nakradnuté majetky pod ochranou justičnej mafie, prokuratúry a polície http://www.necenzurovane.net/14/zlocinci.html
Keď sa deti po nebohom Jánovi B. dozvedeli, že o pozemok ich chce pripraviť rodina Jurčíkova, potom čo v konaní ROEP boli podané dva duplicitné žiadosti o vydržania toho istého pozemku a to deťmi po nebohom Jánovi. B a rodinou Jurčíkovou, rozhodli sa podať príslušnému súdu návrh o určenie právneho nároku na vydržanie. Treba uviesť, že hlavným organizátorom bol vždy Pavol Jurčík a jeho bratia vo veci figurovali len formálne a boli nastrčený len ako užívatelia pozemku, čo malo byť len kamuflážou pre tzv. nerušené užívanie pozemku po dobu 10 rokov, hoci si boli vedomí, že pozemok užívajú neoprávnene. Zákon o nadobudnutí vydržaním totiž jasne stanovil, že užívanie pozemku právnymi predchodcami sa počíta ako doba užívania, čo v danom prípade ďaleko prekračovalo obdobie 10. rokov. Ešte predtým však deti nebohého Jána B., podali na prokuratúru trestné oznámenie o neoprávnenom užívaní pozemku a podvod. Nečinnosť polície a prokuratúry toto konanie zlegalizovali a udobrili, pretože podnet bol zamietnutý s odôvodnením, že nikto z rodiny Jurčíkovej sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Okresný súd v Poprade po podaní návrhu vydal predbežné opatrenie, ktorým rodine Jurčíkovej zakázal do právoplatného ukončenia sporu užívanie pozemku. Právny zástupca Pavla Jurčíka JUDr. Jaroslav Sidor, však vzápätí využil svoje konexie na Krajskom súde v Prešove a rozhodnutie Okresného súdu o predbežnom opatrení bolo obratom zrušené.
Po škandále s miliardovými pozemkami pod Tatrami vo Veľkom Slávkove, v ktorom mala prsty jedna z vládnych strán, došlo ešte pred tým ako začal Okresný súd prejednávať návrh k zásadnému obratu vo veci. Slovenský pozemkový fond a Mesto Poprad vyhoveli žiadosti pozostalých po neb. Jánovi B. a pozemok “Malé polko“ bol na základe notárskej zápisnice začiatkom roku 2008 prevedený do podielového vlastníctva jeho troch žijúcich detí. Následne bola vzatá späť súdna žaloba proti odporcom v ktorej Pavla Jurčíka zastupoval JUDr. Jaroslav Sidor.
Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá!
Je potrebné doplniť, že Pavol Jurčík si na presadzovanie svojich ekonomických zámerov našiel vhodného a primeraného súkmeňovca, syna bývalého tzv. robotníckeho prokurátora z 50. rokov JUDr. Jaroslava Sidora, bývalého vyšetrovateľa Okresnej prokuratúry v Poprade, ktorý krátko po prevrate zistil, že k majetkom s prokurátorským platom nikdy nepríde a preto svoj post ochrancu zákona veľmi rýchle opustil potom, čo zistil, ako jednoducho sa dajú prekrúcať paragrafy a využívať právne kľučky a nedokonalá legislatíva na súkromné obohacovanie sa. Na novom poste advokáta zakrátko prišiel k majetku rádové v desiatkach mil. Sk. ako dokumentuje niekoľko listov vlastníctva len v Poprade a okolí. Uvedené LV sú prílohou a je možné si ich stiahnuť z tejto stránky. Ak by bola Slovenská republika skutočným právnym štátom s legislatívou na preukazovanie pôvodu majetku, čo sa žiaľ tak skoro nestane, bolo by určite zaujímavé, keby finančná polícia požiadala pánov Pavla Jurčíka a JUDr. Jaroslava Sidora o vysvetlenie, ako nadobudli majetok vedený na nich a ich rodinných príslušníkov.
Špekulant a podvodník sa nemôže vyrovnať z neúspešného zámeru - alebo zázračne zmŕtvychvstanie Alice Fisherovej
Zakrátko po tom, čo Pavol Jurčík zistil, že pozemok ktorý si chcel vydržať, bol prevedený do vlastníctva pozostalých po Jánovi B., zmenil zásadne taktiku. Pred svedkami začal tvrdiť, že sa spojí s pôvodnou vlastníčkou pozemku, o ktorej smrti mal pred tým vlastniť písomný doklad. Dokonca viackrát navštívil Slovenský pozemkový fond v Poprade, kde prevádzal nátlak na pracovníkov, tvrdiac, že on to tak nenechá, dá vec na súd a bývala majiteľka mu pozemok potom predá. V máji 2009 deti Jána B. obdržali zo súdu návrh žaloby proti ním v ktorej JUDr. Jaroslav Sidor navrhuje v mene pozostalej po Alici Fisherovej rod.Czobelovej – jej údajnej dcéry Viery Belovej rod. Fišerovej z Bratislavy aby súdu určil, že pozemok „Malé polko" patrí do dedičstva po pozostalej, ktorá zomrela v roku 1969. Ako hlavného svedka navrhuje predvolať Pavla Jurčíka. O žalobe v prospech Pavla Jurčíka roznodol sudca Peter Koman, neslávne známy svojimi škandalóznými rozsudkami v kauze pozemkov vo Veľkom Slávkove. O tom kto je tento sudca, ktorý obdivuje mafiánov, sa dá dozvedieť z článku s práznačným názvom Tak už dosť, zbojníci z vysokej politiky a justície!!! http://www.necenzurovane.net/10/spf.html
Podvodník zastupuje navrhovateľku, ktorú chcel sám predtým podviesť
Je faktom, že majetkové práva sú nepremlčateľné a je v právomoci súdu o nich rozhodovať. Je vecou súdu aby preskúmal aj to, či prebehlo po smrti Alice Fisherovej rod.Czobelovej riadne dedičské konanie a prečo si nikto v neuplatňoval nárok na v tom čase bezcenný kus poľa.
Na druhej strane je ale tiež faktom, že deti nebohého Jána B. nadobudli pozemok vydržaním v dobrej viere podľa platných zákonov a nemajú v danom prípade byť odporcami, ktorí majú podľa návrhu JUDr. Sidora platiť trovy konania. Žaloba je podaná v rozpore s dobrými mravmi, pretože ju podal právny zástupca, ktorý chcel navrhovateľku spolu so svojim predošlým klientom Pavlom Jurčíkov podviesť, tým že hoci vedel, že žije jeho predošlý klient a dnešný hlavný svedok, si podal žiadosť na vydržanie pozemku vo vlastníctve jej nebohej matky. Už z faktu, že v návrhu žaloby má byť ako hlavný svedok vypočutý Pavol Jurčík, je zrejme, že sa jedná o ďalšiu kalkuláciu a špinavú hru Pavla Jurčíka a jeho advokáta, ktorí sú presvedčení, že za súčasného právneho marazmu a nečinnosti prokuratúry a polície môžu prekrúcať fakty ako sa im práve hodí. Návrh žaloby má byť podaný proti štátu a inštitúciám, ktoré rozhodli o prevode pozemku na základe dostupných informácii. Pokiaľ im Pavol Jurčík vtedy zatajil pre vec rozhodujúce skutočnosti, dopustil sa jednoznačne protiprávneho konania v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu bolo podané trestné oznámenie na Pavla Jurčíka pre úmyselné poškodzovanie cudných práv resp. podvod.
Keď prokuratúra nadržiava podvodníkom a porušuje zákon
V septembri 2009 bolo Úradu špeciálnej prokuratúru podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovanie cudzích práv. Jeho súčasťou bola aj žiadosť, aby bola vec nebola prejednávaná prokuratúrou v Poprade, kde má kontakty býv. právny zástupca a známy Pavla Jurčíka JUDr. Jaroslav Sidor, ktorý bol pred tým vyšetrovateľom prokuratúry. Prílohou žiadosti boli aj doklady o značnom náraste majetku JUDr. Sidora po odchode z prokuratúry. Vec bola z dôvodu príslušnosti odstúpená Krajskej prokuratúre v Prešove, ktorá hoci konštatovala, že prokurátori sa cítia vo veci zaujatí, nakoľko poznajú JUDr. J. Sidora, vec popradskej prokuratúre neodňala.
Krajská a Okresná prokuratúra, rozhodli po niekoľkých mesiacoch a viacerých prieťahoch, porušujúc pri tom zákon o prokuratúre tým, že nepotvrdili v stanovenej lehote desiatich dní oznámenie o príjme trestného oznámenia a nerozhodlo sa v lehote 2 mesiacov, pričom nebolo vyhotovené uznesenie o predĺžení lehoty. Okresná prokuratúra bez prešetrenia a vypočutia podávateľov podnetu vec odmietla a z jej tendenčného odôvodnenia je zrejme, že považuje konanie Pavla Jurčíka a jeho právneho zástupcu JUDr. Sidora za plne v súlade so zákonom.
Možno konštatovať, že prokuratúra plne schvaľuje a legalizuje úmyselnú a podvodnú trestnú činnosť, stotožňuje sa s ňou a považuje ju za úplne normálnu. V podstate možno uviesť, že sa prokuratúra stáva spolupáchateľom nezákonných a protiprávnych postupov.
Pri takomto výklade zákona si každý podvodník môže beztrestne uplatňovať nárok na vydržanie cudzích pozemkov a podvodne pri tom uvádzať nepravdivé a klamlivé tvrdenia o tom, že pôvodní vlastníci zomreli a dokonca so súhlasom prokuratúry môže pri tom predkladať aj falošné dokumenty o smrti vlastníka.
Okresná prokuratúra, doporučila aby sa predkladatelia podnetu obrátili na civilný súd, pokiaľ sa cítia konaním Pavla Jurčíka dotknutí. Títo však, ako uvádzajú vo svojej sťažnosti, to považujú za krajný cynizmus a zjavné nezákonné nadržovanie páchateľom, ktorí poškodili ich práva, pretože sú v dôchodkovom veku a pokiaľ by sa mali v tomto pseudoprávnom štáte súdiť s dvoma bývalými komunistickými nežnozbohatlíkmi a ešte si to aj zaplatiť zo svojich skromných dôchodkov, tak to radšej môžu požiadať o eutanáziu vo Švajčiarsku, čo by urýchlilo ich odchod z tohto sveta bez trápenia, stresov a traumy zo slovenskej justičnej žumpy.
Resume:
Na záver možno už len smutne konštatovať, že sa opäť potvrdilo, že súčasné smerovanie právneho systému na Slovensku je jednoznačne zamerané proti obyčajným občanom a na druhej strane umožňuje prekrúcačom práva spojeným s bývalým komunistickým justičným systémom zneužívať tento systém pre svoje osobné obohacovania sa a individuálne zámery, ktoré s právom a spravodlivosťou už dávno nemajú nič spoločné. Nad slnko jasnejším dôkazom je aj postup tzv. orgánov činných (skôr nečinných) v trestnom konaní pri prešetrení podnetu Oznámenia o podozrení z rozsiahlej hospodársko-ekonomickej organizovanej trestnej činnosti a vedome organizovaného okrádania obyvateľstva ako sa podrobne uvádza na webovej stránke. http://necenzurovane.net/09/sprava.html
Jozef Paluch
|
