Úvodná stránka
Hlavná stránka
      Autentické dokumenty - ďakovný list obyvateľov obce Smrečany zachránených pred popravou
     Autentické dokumenty - posudok Ivana Schavernocha od Ing. Jozefa Janča
     Autentické dokumenty - čestné prehlásenie p. Bohmera
     Zoznam sprivatizovaných podnikov-Denník Pravda 1996
     Oznámenie JUDr. I. Šimekovej z Ministerstva hospodárstva 1  2   3  4
     Stanovisko zástupcu SR predložené Európskému súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
     Sťažnosť podaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky
     Podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu
     Uznesenie-odmietnutie trestného oznámenia
     Sťažnosť proti uzneseniu
     Kontroverzné Oznámenie zo dňa 30.6.2005 tzv "Úradu boja proti korupcii" o zaslaní uznesenia datovaného 1.3.2004!!! o odmietnutí vecí
     Uznesenie "Úradu boja proti korupcii" na ktoré si toho času mjr. mgr. Knísová spomenula až po viac ako roku

Sťažnosť podaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky



Ústavný súd

Slovenskej republiky

Hlavná 72

042 65 Košice

 

Podolinec 16.6.2005

 

S Ť A Ž N O S Ť

Sťažovateľ:

Fyzická osoba Z....M..., rod. Schavernochová,
bytom ...,
dôchodkyňa, narodená 7. januára 1923

Zastúpená: JUDr. K.... P..., advokát
...
...
...

 

Porušovateľ základného práva alebo slobody:

  1. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši

  2. Krajský súd v Žiline

III. Ministerstvo hospodárstva, predtým MSPNM SR

proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 a 130 ods. 1 písm f) Ústavy Slovenskej republiky

Prílohy:

  • Splnomocnenie

  • Prílohy č. 1 až 64

 

I.

 

 

Skutkový stav

 

Touto sťažnosťou ja, Zora Macková, rod. Schavernochová, bytom Lipt. Mikuláš, zastúpená advokátom JUDr. Karolom Prochotským, namietam porušenie môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; a práva chráneného podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; a práva chráneného podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom:

  1. Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR (teraz Ministerstvo hospodárstva SR) -ďalej len (ministerstvo) v konaní vedenom pod sp. zn. 8068/91 - rest./G., ktoré namiesto vyporiadania mojich reštitučných nárokov predalo budovy, ktoré malo zo zákona povinnosť vrátiť a privlastnilo si zisky z tohoto predaja;{V konaní vedenom na Okresnom súde v Lipt. Mikuláši pod sp.zn. 10 C 202/93, ktoré sa týkalo vydania domu, súdy trikrát rozhodli, že štát prevzal vec bez právneho dôvodu. Nakoniec dom, ktorý bol tiež sprivatizovaný bol 19.3.1999 vydaný}
  2. ďalej postupom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 218/94; a
  3. tiež aj postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 1109/97.

Toto občianskoprávne konanie sa síce začalo na ministerstve 7. septembra 1991 a na Okresnom súde v Lipt. Mikuláši 25. marca 1992, avšak vzhľadom na to, že zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a že tento zákon neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti, relevantné obdobie, v ktorom Ústavný súd môže skúmať, či v tomto prípade došlo alebo nedošlo k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sa začalo len 15. februárom 1993 (mutatis mutandis I. ÚS 3/97). Preto žiadam, aby Ústavný súd posudzoval namietané obdobie od 15. februára 1993 doposiaľ.

Tvrdím, že odporcovia robili rozhodnutia so zlým úmyslom; rozhodli to čo nebolo v ich právomoci. Odporcovia nedokázali vyriešiť problém, ktorý bol pred nimi na vybavenie. Navyše tvrdenia odporcov sa nezakladajú pravde, pričom na základe nepravdivých tvrdení pracovníčky ministerstva Šimekovej bol aj podaný podnet pre podozrenie z trestného činu krivej výpovede.

Ďalej tvrdím, že konkrétne rozhodnutia odporcov nielen nerešpektujú právny princíp, ktorý vo svojej podstate znamená rovnosť, nestrannosť a dodržiavanie spravodlivosti pred zákonom, ale že ich rozhodnutia odporujú zákonu a obchádzajú ho, sú v rozpore s Ústavou SR aj v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti.

 

 

 

II.

Časový sled udalostí

 

  1. Dňa 23. 1. 1991 sťažovateľka ako oprávnená osoba u povinnej organizácie š.p. ZDROJ, odštepný závod 0904, Kuzmányho 1137, Liptovský Mikuláš požiadala o vrátenie majetku získaného odňatím vlastníckeho práva po svojich nebohých rodičoch Ivanovi Schavernochovi a Jolane Schavernochovej, rodenej Kostrinsky, v súlade so zákonnými normami, ktoré riešia krivdy spôsobené odňatím vlastníckeho práva, ako prílohu č. 1. viď list a ako prílohu č. 2 viď kópiu doručenky.
  2. Dňa 7. 9. 1991 sťažovateľka ako oprávnená osoba doručila Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len MSPNM SR) Žiadosť o navrátenie znárodneného majetku získaného odňatím vlastníckeho práva po svojich nebohých rodičoch Ivanovi Schavernochovi a Jolane Schavernochovej, rodenej Kostrinsky, viď prílohu č. 3.
  3. Dňa 7. 9. 1991 sťažovateľka ako oprávnená osoba u povinnej organizácie š.p. ZDROJ Banská Bystrica uplatnila reštitučnú žiadosť v zmysle zák. 87/1991 Zb. O mimosúdných rehabilitáciách. Nehnuteľný majetok, ktorý sťažovateľka žiadala vydať, bol zabratý štátom pôvodným vlastníkom Ivanovi Schavernochovi a Jolane Schavernochovej, rodenej Kostrinsky, ktorí boli rodičia sťažovateľky, viď prílohu č. 4.
  4. Dňa 7. 9. 1991 sťažovateľka ako oprávnená osoba dotazovala Slovenský národný archív ohľadne výmeru Povereníctva priemyslu a obchodu číslo 321-392/27-50 zo dňa 8. 7. 1950, viď odstavec 20 tu nižšie.
  5. Ako prílohu č. 5. viď list z MSPNM SR zo dňa 8. 10. 1991 vyzývajúci sťažovateľku o dodanie príloh ku svojej predošlej žiadosti zo dňa 7. 9. 1991, viď odstavec 1 tu vyššie.
  6. Dňa 30. 9. 1991 sťažovateľka ako oprávnená osoba doručila povinnej organizácii š.p. ZDROJ Banská Bystrica prílohy ku svojej predošlej žiadosti zo dňa 7. 9. 1991, viď odstavec 3 tu vyššie, viď prílohu č. 6.
  7. Dňa 3.2.1992 - sťažovateľka adresovala list MSPNM SR, viď prílohu č. 7.
  8. Od roku 1990 sťažovateľka kontaktovala postupne všetky relevantné archívy na Slovensku, kde sa snažila nájsť výmer č. 321-592/27-50 zo dňa 8.7.1950 o znárodnení firmy Ivan Schavernoch. Tento výmer sa nenašiel v žiadnom archíve ani keď sa tento výmer snažili nájsť aj súdy konajúce vo veci ani odporca a jeho nástupcovia.
  9. Dňa 30. 9. 1993 - viď ako prílohu č. 8 odpoveď z archívu v Bytči.
  10. Dňa 23. 2. 1994 - sťažovateľka adresovala list MSPNM SR, nakoľko nebol do 31.12.1994 schválený privatizačný projekt, reštitúciu skonfiškovaného majetku treba vykonať na základe § 47 vydaním veci, viď prílohu č. 9.

  11. Dňa 29. 6. 1994 sťažovateľka podala návrh na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši , v ktorom sa domáhala vydania veľkoobchodu s potravinami, popis nehnuteľností viď v odstavci 12 tu nižšie, po svojich nebohých rodičoch vzhľadom na to, že za tento zabratý majetok nebola poskytnutá žiadna náhrada, a teda podľa § 2 ods. 3 zákona číslo 87/91 Zb., vzhľadom na osobitný predpis a to zákona číslo 92/91 Zb., v znení novely č. 92/91, k § 47 ods. 4 nebol privatizačný projekt schválený do 31. 12. 1994, a tak mala právo v lehote do 31. 12. 1994 domáhať sa vydania veci a ak jej nárok povinnou osobou uspokojený nebol, do 31. 12. 1994 mohla tento nárok uplatniť na súde, čo aj urobila.
  12. Popis nehnuteľností:
    Sklad potravín, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/2 pozemok parcela č. 1016/2, zastavaná plocha o výmere 2778 m2.
    1. Garáže, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/3 pozemok parcela č. 1016/3, zastavaná plocha o výmere 730 m2.
    2. Pozemok parcela č. 1016/5, zastavaná plocha o výmere 2038 m2.
    3. Administratívna budova, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/11 pozemok parcela č. 1016/11, zastavaná plocha o výmere 110 m2.
    4. Administratívna budova, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/12 pozemok parcela č. 1016/12, zastavaná plocha o výmere 66 m2.
    5. Pozemok parcela č. 1016/13, zastavaná plocha o výmere 215 m2.
      Viď       prílohy č. 10.
  1. Dňa 19. 9. 1995, - MSPNM SR odstúpila listom značky číslo 3084/05/95, ktorý

    2. podpísal Vladimír Pástor, riaditeľ sekcie privatizácie podnikov cestovného ruchu,

    dopravy a spojov a nevýrobnej sféry, na Fond národného majetku Slovenskej republiky,

    viď prílohu č. 11.

  2. Dňa 11.10.1995 - MSPNM SR prijal rozhodnutie o privatizácii č. 377; v tomto

rozhodnutí nebol vyporiadaný reštitučný nárok; resp. reštitučný nárok bol riešený

tabuľkou B.2.2. viď prílohu č. 12.

15. Ako prílohu č. 13 viď Rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky, Jána

Duckého zo dňa 19. 1. 1996, ktorým rozhodol o vložení majetkov, ktoré si sťažovateľka

žiadala vydať v reštitučnom konaní do akciovej spoločnosti ZDROJ - LM, Liptovský

Mikuláš.

Tento privatizačný projekt odstúpili úradníci MSPNM SR takmer mesiac predtým, ako toto rozhodnutie podpísal minister.

2 Na to, že základný privatizačný projekt bol odstúpený na Fond národného majetku Slovenskej republiky dňa 19. 9. 1995 listom značky číslo 3084/05/95, sa odvoláva Iveta Šimeková vo svojom liste o Oznámení zo dňa 6.3.1997.

16. Ako prílohu č. 14 viď Zakladateľskú listinu ZDROJ, a.s. zo dňa 16. 1. 1996 do ktorej

boli vložené majetky, ktoré si sťažovateľka žiadala vydať v reštitučnom konaní.

  1. Dňa 16. 1. 1996 prvá zmena odporcu, nástupca ZDROJ - LM, a.s., viď prílohu č. 15.

18. Ako prílohu č. 16 viď list zo dňa 19. 4. 1996, adresovaný Ing. Gajdošíkovej o potvrdenie

faktu, že majetok, ktorý je v reštitučnom súdnom konaní možno prepisovať počas tohoto

súdneho konania na iné osoby. Toto totiž Ing. Gajdošíková tvrdila počas

osobného stretnutia právnemu zástupcovi sťažovateľky, Olafovi A. Mackovi, J.D., a jeho

manželke.
  1. Ako prílohu č. 17 viď žiadanku zo dňa 19. 4. 1996 o zapožičanie privatizačného projektu PP 671, žiadanku prevzala dňa 19. 4. 1996 poverená zamestnankyňa MSPNM SR, Molnárová, čo potvrdila svojím podpisom. Napriek tomuto, privatizačný projekt PP 671 nikdy nebol sťažovateľke ani doručený ani zapožičaný.
  2. Dňa 22. 4. 1996 JUDr. Dárius Rusnák, riaditeľ zo Slovenského národného archívu informoval listom sťažovateľku, že výmer č. 321-592/27-50 zo dňa 8.7.1950 o znárodnení firmy Ivan Schavernoch sa nenašiel. Zachovala sa iba dielčia východisková súvaha, ktorá je tiež v spise, a ktorú už Okresný súd v Liptovskom Mikuláši 10.4.1997 opísal v rozsudku 10C 202/93, viď prílohu č. 18.
  3. Ako prílohu č. 19 viď Dieľčia východisková súvaha, znárodnená podstata Ivan Schawernoch, Liptovský Svätý Mikuláš.
  4. Ako prílohu č. 20 viď Vyhlášku číslo 3523 ministra vnitřního obchodu ze dne 29. Prosince 1948 o znárodnení velkoobchodních podniků v oboru potravin, poživatin a nápojů. Meno Ivan Schawernoch, Liptovský Svätý Mikuláš sa v tejto Vyhláške nenachádza.
  5. Ako prílohu č. 21 viď Vyhlášku číslo 3524 ministra vnitřního obchodu ze dne 29. Prosince 1948 o začlenení znárodnených velkoobchodních podniků do Velkodistribučního podniku. Meno Ivan Schawernoch, Liptovský Svätý Mikuláš sa v tejto Vyhláške nenachádza.
  6. Dňa 23. 4. 1996 - sťažovateľka adresovala dotaz na MSPNM SR ohľadne toho, ako bol vysporiadaný reštitučný nárok.
  7. Dňa 29. 4. 1996- sťažovateľka podala Návrh na Katastrálny úrad v Liptovskom Mikuláši o zápis poznámky za účelom zabránenia ďalšieho prevodu majetku v ktorý bol v reštitučnom súdnom konaní na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. Viď prílohu č. 22.
  8. Dňa 2. 5. 1996 sťažovateľka adresovala priamo na ministra MSPNM SR, Ing. Petra Bisáka žiadosť o doručenie privatizačného projektu číslo 671. Viď prílohu č. 23.

    9. 3 Fond Národného Majetku Slovenskej republiky vykonal rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky tri dni predtým, ako minister toto rozhodnutie urobil.

  9. Dňa 6.5.1996 Iveta Šimeková, zamestnankyňa MSPNM SR adresovala sťažovateľke list, v ktorom uvádza, citujem:
    "Súčasťou privatizačného projektu ZDROJ -OZ BANSKA BYSTRICA je aj Váš reštitučný nárok uvedený v tab. B.2.2. - Majetok, ku ktorému môžu vzniknúť reštitučné nároky. Napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu takýto majetok patrí do hodnoty privatizovaného majetku. Tento majetok prechádza na Fond národného majetku SR. Osobou povinnou uspokojiť reštitučný nárok sa stane nadobúdateľ tohoto majetku, ktorému náhradu za prípadné uspokojenie reštitučného nároku poskytne Fond národného majetku SR.", viď prílohu č. 24.
  10. Dňa 8.5.1996 MSPNM SR adresovaný štátny podnik ZDROJ o zaujatie stanoviska.
  11. Dňa 17.5.1996 Odporca ZDROJ, š. p. adresoval MSPNM SR list, v ktorom uvádza, citujem: "Keďže v priebehu tohoto obdobia nebolo súdne konanie ukončené a definitívne rozhodnuté o uznaní reštitučného nároku zostal predmetný majetok v zmysle metodických pokynov pre spracovanie privatizačných projektov a zák. č. 92/91 Zb. v znení neskorších predpisov zahrnutý v projekte a podchytený správne v kapitole B.2.2".
  12. Ako prílohu č. 25 viď odpoveď MSPNM SR zo dňa 23. 5. 1996 na list sťažovateľky zo dňa 23. 4. 1996, viď odstavec 24 tu vyššie.
  13. Dňa 30. 5. 1996 napísal sťažovateľke list riaditeľ odboru kontroly a sťažností MSPNM SR Jaroslav Áč. Viď prílohu č. 26.
  14. Dňa 27. 6. 1996 napísala sťažovateľke list riaditeľka odboru kontroly a sťažností Fondu národného majetku Slovenskej republiky Anna Nováková. Viď prílohu č. 27.
  15. Dňa 28. 6. 1996 Žiadosť o rozšírenie žalôb 10C 202/94 a 10 C 218/94 vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. Viď prílohu č. 28.
  16. Dňa 9.7.1996 Ministerstvo hospodárstva (ďalej len MH SR) adresovalo sťažovateľke, odpoveď na jej dotaz zo dňa 23.4.1996, citujem: " nebol súdny spor o uznaní reštitučného nároku právoplatne ukončený. Dotknutý majetok bol správne zahrnutý v privatizačnom projekte a podchytený v kapitole B.2.2. - majetok, ku ktorému môžu vzniknúť reštitučné nároky.", viď prílohu č. 29.
  17. Dňa 7. 8. 1996 potvrdil prokurátor Krajskej prokuratúry príjem podania zo dňa 1. 8. 1996 na postup bývalého Katastrálneho úradu - správy katastra v Liptovskom Mikuláši. Viď príloha č. 30.
  18. Dňa 2. 9. 1996 ; Viď príloha č. 31 - noví účastníci konania.
  19. Dňa 1. 10. 1996 napísal sťažovateľke list Štefan Baumann, riaditeľ kancelárie ministra MSPNM SR. Viď príloha č. 32.
  20. Dňa 10. 2. 1997 - Viď príloha č. 33. Žiadosť o rozšírenie žaloby 10 C 218/94 vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši.

  21. Dňa 28.2.1997 Konajúca sudkyňa na Okresnom súde v Lipt. Mikuláši na inštrukciu odporcu dotazovala priamo Ivetu Šimekovú na MSPNM SR; tento fakt sa sťažovateľka dozvedela až z podania Agenta zastupujúceho Slovenskú republiku doc. JUDr. Petra Kresáka, CSc. v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (cca 21. Júl 2003!!!), ktorý kópiu tohoto listu doručil ako Annex číslo 55 podania Slovenskej republiky vo veci 51543/99 Zora Macková v. Slovakia, ktoré sa týkalo prieťahov v konaní ohľadne vydania rezidenčného domu zadržiavaného firmou Verex, s.r.o. Teda sťažovateľka o tomto nevedela, pričom úkon Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši v tejto veci odporoval Občianskemu súdnemu poriadku (ďalej len O.s.p.), napríklad v tom, že sťažovateľka nebola nijakým spôsobom o tomto dotaze na MSPNM SR informovaná, nebolo prijaté uznesenie v zmysle O.s.p. a toto uznesenie nebolo doručené sťažovateľke, aby sa mohla k tomuto úkonu súdu vyjadriť. Viď príloha č. 34.

    Neplatné oznámenie
  22. Dňa 6.3.1997 po dotaze predsedkyni senátu z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši na MSPNM SR urobila Iveta Šimeková, zamestnankyňa MSPNM SR, nie minister, dva roky po tom, ako boli nehnuteľnosti predané MSPNM SR údajné rozhodnutie o reštitučnom nároku sťažovateľky. Preto sťažovateľka tvrdí, že oznámenie, ktoré jej bolo doručené dňa 7.3.1997 takmer dva roky po zákonom vyžadovanom čase nebolo oznámenie podľa zákona lebo nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom (vid nižšie b) relevantné vnútroštátne právo § 47(1) privatizačný zákon c. 92/1991) a preto je toto rozhodnutie z právneho hľadiska neplatné. Viď príloha č. 35.
  23. Za ďalšie, MSPNM SR, s ktorým bola správna žiadosť zaregistrovaná podľa reštitučného zákona c. 87/1991 (zákona o mimosúdnych rehabilitáciách), ktoré však sťažovateľke nedoručilo oznámenie písomne a správne počas zákonom vyžadovanej doby, a ktoré predalo sťažovateľkin majetok namiesto toho, aby sťažovateľke dalo správne zákonom požadované oznámenie, a privlastnilo si zisky z tohoto predaja v skutočnosti nedalo vôbec oznámenie sťažovateľke v zmysle článku 47(1) privatizačného zákona. Za tretie, chýbajúce oznámenie v požadovanej dobe bola v tomto prípade podstatná a materiálna vec.
  24. Za podstatnú a materiálnu vec sťažovateľka považuje fakt, že jej nikdy žiadne akcie RIF neboli fyzicky ani inak vydané. Teda, ak zamestnankyňa MSPNM SR Iveta Šimeková tvrdila pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši a pred Krajským súdom v Žiline, že sťažovateľkin reštitučný nárok bol vyporiadaný vydaním akcií RIF, tak zamestnankyňa MSPNM SR Iveta Šimeková vedome klamala a zavádzala súdy, preto že sťažovateľka nikdy žiadne akcie RIF nedostala. A správca RIF zmenil niekoľko krát majiteľa od roku 1997. Okrem toho, keby aj bola bývala pravda to, čo tvrdí zamestnankyňa MSPNM SR Iveta Šimeková, tak tieto akcie RIF boli v novembri 2004 hodné okolo 10 miliónov Slovenských korún. Navyše, podľa zákona reštitučné nároky mali byť vyporiadané v lehote do 31. 12. 1994. Viď odstavec 10 tu vyššie.
  25. Dňa 19. 3. 1997 sťažovateľka doručila na súd materiály ktoré sa mali prejednať na pojednávaní dňa 10. 4. 1997. Viď príloha č. 36.
  26. Dňa 21. 3. 1997 sťažovateľka doručila na súd materiály s tým, že sťažovateľka nesúhlasí ani s ocenením ani s navrhnutým spôsobom vyporiadania reštitučného nároku. Viď príloha č. 37.

  27. Dňa 24. 3. 1997 sťažovateľka doručila na súd materiály s tým, že sťažovateľka "nesúhlasí s obsahom komunikácie zaslanej z MSPNM SR dňa 6.3.1997 a že list zo dňa 21.3.1997 sa nemá za žiadnych okolností považovať za odvolanie pre dôvody uvedené v ňom.", pretože "odvolanie sa nedá pripraviť z neúplných informácií (mnohé informácie a fakty sú stále tajené - ako napr., PP č. 671 etc.)" … " a preto nemôžem za žiadnych okolností opísať presne veci, ktoré sú predo mnou tajené.". Viď príloha č. 38.
  28. Sťažovateľke do dnešného dňa nebolo doručené ocenenie, proti ktorému sa má údajne právo odvolať.
    29.
  29. Napriek faktom citovaných v odstavcoch 10, 39, 40, 41, a 42 dňa 10. 4. 1997 konajúca sudkyňa z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zamietla návrh sťažovateľky rozhodnutím s tým, že sťažovateľka dosiahla uspokojenie svojho reštitučného nároku Oznámením MSPNM SR zo dňa 6. 3. 1997, viď odstavec 40 tu vyššie. Tento rozsudok vydala sudkyňa z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši napriek tomu, že ju sťažovateľka viac krát upozornila na fakt, že jej reštitučný nárok nebol nikdy vyporiadaný. Sudkyňa z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši tento materiálny fakt nebola nikdy ochotná overiť vykonaním relevantného dôkazu. Napríklad overením vydania akcií v zákonom stanovenej lehote, viď odstavec 10 tu vyššie. Sudkyňa odmietla tiež vykonať dôkaz materiálneho faktu, že MSPNM SR a FNM SR predali nehnuteľnosti tretej strane. Viď príloha č. 39.
  30. Dňa 10. 4. 1997 podala sťažovateľka trestné oznámenie, viď príloha č. 40.
  31. Dňa 22. 4. 1997 poslala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši predvolanie za účelom podania vysvetlenia. Viď príloha č. 41.
  32. Dňa 6. 6. 1997 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku citovaného v odstavci 47 tu vyššie. Viď príloha č. 42.
  33. Dňa 17. 7. 1997 - Viď príloha č. 43. List Krajského prokurátora v Banskej bystrici zo dňa 17.7.1997, ohľadne nezákonného postupu bývalého Katastrálneho úradu v Lipt. Mikuláši pri vpisovaní poznámky.
  34. Dňa 18. 9. 1997 - Viď príloha č. 44. List Okresnej prokurátorky v Lipt. Mikuláši zo dňa 18.9.1997, ohľadne nezákonného postupu bývalého Katastrálneho úradu v Lipt. Mikuláši.
  35. Dňa 17. 3. 1998 poslala sťažovateľka na Krajský súd v Žiline sudcom vyžiadané dôkazy. Viď príloha č. 45.
  36. Dňa 25. 3. 1998 odvolací súd Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v Liptovskom Mikuláši. Viď príloha č. 46. Viď tiež odstavec 60 tu nižšie.
  37. Dňa 4. 11. 1998 poslala sťažovateľka na Krajský súd v Žiline sudcom žiadosť o doručenie rozsudku vo veci 7 Co 1109/97. Viď príloha č. 47.

  38. Dňa 12. 11. 1998 poslala sťažovateľka na Krajský súd v Žiline sudcom žiadosť o doručenie rozsudku vo veci 7 Co 1109/97 v zmysle jej predchádzajúcich žiadostí z 22.4.1998 a 11.11.1998. Viď príloha č. 48.
  39. Dňa 31. 12. 1998 - Viď príloha č. 49.
  40. Dňa 3. 3. 1999 Zamestnankyňa MSPNM SR Iveta Šimeková adresovala priamo na meno konajúcej sudkyne Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši so žiadosťou o vstup do konania pod číslom 10C 218/94 na strane odporcu, vo veci sťažovateľky proti novému odporcovi Zdroj Verex a.s., ktorý sprivatizoval majetky, ktoré žiadala sťažovateľka vydať v zmysle zákona reštitučnom konaní. Viď prílohu č. 50. V tejto dobe ešte Mária Machová nebola ministerkou, teda nemohla poveriť Iveta Šimekovú zastupovaním MSPNM SR. Iveta Šimeková nikdy nepredložila riadne poverenie zastupovať ministerstvo. V roku 1997 bol ministrom MSPNM SR Ing. Peter Bisák.
  41. Dňa 8. 3. 1999 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľku aby vysvetlila čoho sa vlastne domáha. Viď príloha č. 51.
  42. Dňa 19. 3. 1999 doručený sťažovateľke rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci 7 Co 1109/97. Viď odstavec 54 tu vyššie.
  43. Dňa 25. 3. 1999 sťažovateľka vysvetlila, že došlo k odňatiu vlastníckeho práva v rozpore s vtedy platnými predpismi. Viď príloha č. 52.
  44. Dňa 25. 3. 1999 napísal list sťažovateľkinmu synovi Vladimír Drozda, štátny tajomník MSPNM SR v tom zmysle, že údajne Ing. Peter Bisák urobil dňa 4. marca 1997 rozhodnutie o priznaní peňažnej náhrady sťažovateľke. Toto údajné rozhodnutie ministra MSPNM SR Ing. Peter Bisáka nebolo nikdy doručené sťažovateľke. Pozoruhodné tiež je, že toto rozhodnutie nikdy nikto nevidel, nikdy nebolo doručené ani do súdneho spisu, ale napriek tomu sa naň odvoláva konajúca sudkyňa sudkyňa Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši aj Vladimír Drozda, štátny tajomník MSPNM SR. Inými slovami, na toto neexistujúce rozhodnutie ministra Ing. Peter Bisáka sa odvolávajú iba tí, ktorí boli pod silným osobným vplyvom zamestnankyne MSPNM SR Iveta Šimekovej. Pozoruhodné tiež je, že toto údajné rozhodnutie nepotreboval žiaden sudca nikdy vidieť a vždy a každému stačilo, že o tomto neexistujúcom rozhodnutí zamestnankyňa MSPNM SR Iveta Šimeková rozprávala. Viď príloha č. 53.
  45. Dňa 27. 4. 1999 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľku aby odstránila nedostatky v návrhu. Viď príloha č. 54.

  46. Dňa 10. 5. 1999 sťažovateľka ešte raz vysvetlila, že došlo k odňatiu vlastníckeho práva v rozpore s vtedy platnými predpismi.
  47. Dňa 7. 6. 1999 Viď príloha č. 55. Charakterový profil odporcu v konaní 10C 218/94 vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši.
  48. Dňa 3. 6. 1999 - Viď príloha č. 56 - zápisnica z pojednávania.

    49.  

  49. Dňa 9. 6. 1999 konajúca sudkyňa z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši pripustila zamestnankyňu MSPNM SR Iveta Šimekovú do konania pod číslom 10C 218/94 na strane odporcu, vo veci sťažovateľky proti novému odporcovi Zdroj Verex a.s., ktorý sprivatizoval majetky, ktoré žiadala sťažovateľka vydať v zmysle zákona reštitučnom konaní. Viď príloha č. 57.
  50. Dňa 25. 6. 1999 podala sťažovateľka odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení zamestnankyne MSPNM SR Iveta Šimekovej do konania o svojom reštitučnom nároku na strane odporcu. Viď príloha č. 58.
  51. Dňa 28. 6. 1999 podala sťažovateľka námietku o zaujatosti proti sudcovi Krajského súdu v Žiline M. C.
  52. Dňa 1. 7. 1999 odpovedal podpredseda Krajského súdu v Žiline M..J. na podanie, viď odstavec 70 tu vyššie. Viď príloha č. 59.
  53. Dňa 16. 9. 1999 sudkyňa A. Č. z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zamietla sťažovateľke námietku o zaujatosti proti sudcovi Krajského súdu v Žiline M. C.. Ako odôvodnenie uviedla A. Č., že sudca sa de facto návrhom sťažovateľky riadne nezaoberal. Námietka o nezákonnom postupe zamestnankyne MSPNM SR Ivety Šimekovej je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky irelevantná a podľa názoru sťažovateľka nemá právo ani na doručenie tých dokladov, ktoré sú zákonom požadované, ako napríklad rozhodnutie vo veci ministrom zo dňa 4. marca 1997 o ktorom každý síce rozpráva ale nikto ho nikdy nevidel. Rovnako, sťažovateľka evidentne podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má právo iba na oznámenie napísané zamestnankyňou MSPNM SR Iveta Šimekovou a nie reálnym vydaním majetku po svojich nebohých rodičoch Ivanovi Schavernochovi a Jolane Schavernochovej v rozpore s tým, že dedenie sa zaručuje - článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Viď príloha č. 60.
  54. Dňa 10. 11. 1999 sudca Krajského súdu v Žiline M. C. zamietol odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu o pripustení zamestnankyne MSPNM SR Iveta Šimekovej do konania o svojom reštitučnom nároku na strane odporcu, viď odstavec 68 tu vyššie. Viď príloha č. 61.
  55. V bližšie neurčený deň niekedy v roku 1999 alebo v roku 2000, nedátumovaným dokladom Mária Machová údajne splnomocnila Ivetu Šimekovú, č. OP SB 313940, bytom Wolkrova 5, 851 01 Bratislava, na zastupovanie MSPNM SR. Viď príloha č. 62.
  56. Napriek faktom citovaných v odstavcoch 10, 39, 40, 41, a 42 dňa 21. 10. 2003 konajúca sudkyňa Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zamietla návrh sťažovateľky. Viď príloha č. 63.
  57. Dňa 5.1. 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku citovaného v odstavci 74 tu vyššie. Viď príloha č. 64.

III.

Porušené základné právo alebo sloboda

A/ Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Článok 6 . Právo na spravodlivé súdne konanie

1. Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

B/ Právo chránené podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Článok 1 . Ochrana majetku

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

C/ Právo chránené podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Článok 13 . Právo na účinný opravný prostriedok

Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

 

IV.

Argumenty ohľadne bodu A/ z odstavca II

Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval

V prípade sťažovateľky niet iného súdu, ktorý by chránil jej základné právo alebo slobodu, a rovnako, nemohla uplatniť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka tvrdí, že v jej prípade boli jej práva porušené a sú stále porušované:

  1. Opakovanou zmenou odporcov, viď napr. odstavce 17 a 36 tu vyššie.
  2. Nespoľahlivými záznamami v archívoch a pozemkových knihách, viď odstavce 4, 8, 9, 12, 20, 21, 21, 22 tu vyššie.
  3. Nezákonným prevodom majetkovej podstaty, viď odstavce 13 až 17 tu vyššie, ktorej sa sťažovateľka domáhala v riadne iniciovanom reštitučnom konaní od roku 1991, viď odstavce 1, 2, 3, 10, 11 tu vyššie.

  4. Nezákonným výmazom poznámky, viď odstavec 25 a súvisiace odstavce 35 a 49 tu vyššie.
  5. Zakrývaním nezákonného prevodu majetkovej podstaty, ktorý nemá oporu v zákonoch Slovenskej republiky, viď odstavce 39, 40, 41, 42, 47, 58, 73, a 74.
  6. Odmietnutím riadneho prístupu k súdu, prípadne k tribunálu, viď odstavce 28 a 40 ako aj všetky referencie na list zo dňa 6.3.1997 (viď odstavec 40) napísaný zamestnankyňou MSPNM SR Iveta Šimekovou.
  7. Nedoručovaním rozhodnutí a písomností, či znaleckých posudkov sťažovateľke, ktoré jej mali byť podľa zákona doručené, aby sa k nim mohla vyjadriť, napríklad akékoľvek súdno-znalecké posudky spomínané v liste zo dňa 6.3.1997 (viď odstavec 40) napísaný zamestnankyňou MSPNM SR Iveta Šimekovou.
  8. Sťažovateľke nebolo nikdy doručené rozhodnutie údajné rozhodnutie ministra zo dňa 4.3.1997 - evidentne preto, lebo toto rozhodnutie neexistuje a nikdy neexistovalo, viď odstavce 19, 24, 26, 39, a 42 tu vyššie.
  9. Sťažovateľkine práva boli porušené aj tým, že sa od nej žiadalo, aby sa odvolávala na list zamestnankyne MSPNM SR Iveta Šimekovej zo dňa 6.3.1997 a nie na údajné rozhodnutie ministra zo dňa 4.3.1997, viď VIII tu vyššie.
  10. Sťažovateľkine práva boli porušené aj arbitrárnymi rozhodnutiami, ktoré nemajú oporu ani vo faktoch ani v zákonoch, viď napr. odstavec 58 tu vyššie.
  11. Sťažovateľkine práva boli porušené aj faktickým odmietnutím súdnej ochrany - viď arbitrárne rozhodnutia odstavce 47 a 74 tu vyššie, keď napriek tomu, že sťažovateľka žiadala súdnu ochranu v roku 1994, viď odstavec 11 tu vyššie, ale táto jej bola odpretá s odvolaním sa na list zo dňa 6.3.1997, ktorý nemá oporu v zákonoch Slovenskej republiky a nie je podložené rozhodnutím ministra v zákonom predpísanom čase a na podklade zákonov Slovenskej republiky; MSPNM SR malo v zmysle platných zákonov rozhodnúťdo 31.12.1994 - viď odstavec 11 tu vyššie.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má osoba, ktorej nehnuteľnosti boli vyvlastnené vo verejnom záujme právo na trhovú cenu ako náhradu. Pričom k vyvlastneniu môže prísť v zmysle Protokolu 1, článok 1 iba v prípadoch verejného záujmu. Teda k vyvlastneniu nemôže dojsť preto, lebo niekto chce sprivatizovať súkromný majetok. Majetok v reštitučnom konaní sa privatizovať nedá!

Sťažovateľka poukazujem, že nič v Ústave Slovenskej republiky nepodporuje názor, že obeť protiprávnosti z minulosti môže byt žiadaná znášať inač neprípustné bremená, aby zlepšila spoločenské postavenie ľudí, ktorí protiprávne privatizovali súkromné nemovitosti, ktoré malo "ministerstvo" povinnosť reštituovať.

Tvrdím, že nikto by nemal mat úžitok zo svojho protiprávneho konania --- keby zostala nevinná sťažovateľka neodškodnená --- tak teraz po viac ako 55-ich rokoch zatiaľ čo ministerstvo potvrdzuje vôľu zákonodarcov: "aby k podobným krivdám už nikdy nedochádzalo" — je sťažovateľka v skutočnosti potrestaná ešte raz a povinné osoby majú úžitok zo svojho protiprávneho konania teda majú prospech z porušenia zákona.

Dávam do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, že Okresný súd rozhodol v rozpore so stanoviskom vlády Slovenskej republiky, čo potvrdzuje písomné stanovisko zástupcu SR JUDr. Kresáka, ktorý Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu predložil písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že nikto nespochybňuje oprávnenosť reštitučného nároku a vec je v súdnom konaní. Citujem:

13

...Nakoľko však ministerstvo už sťažovateľkin nárok plne uznalo, -súd rozhodol, že na základe tejto skutočnosti má sťažovateľka nárok za preukázaný, a teda bo bolo zbytočné predlžovať konanie ďalším dokazovaním oprávnenosti nároku, ktorý už akceptoval iný štátny orgán v súlade so zákonom.

Vláda Slovenskej republiky upozorňuje Súd na to, že tieto skutočnosti sú v prospech sťažovateľky, nakoľko sťažovateľka už v konaní pod sp. zn. 10C 218/94 nemusela viac svoj reštitučný nárok dokazovať ďalšími dôkazmi. Uznanie nároku ministerstvom založilo pre súd najpresvedčivejší dôkaz o tom, že sťažovateľka má na vydanie komplexu hospodárskych budov skutočne nárok.

Na tomto základe bol Európsky súd pre ľudské práva v  Štrasburgu privedený v omyl a sťažnosť z roku 1999 vrátil z dôvodu, že vec je v súdnom konaní v Slovenskej republike.

Ďalej tvrdím, že ak mám právo musím nevyhnutne mať aj prostriedok a spôsob uplatňovať svoj nárok a ochrániť si ho; a zabezpečiť nápravu krivdy ak som poškodená v uplatňovaní svojho práva; v skutočnosti je celkom zbytočné predstaviť si právo bez prostriedku na nápravu krivdy, lebo nedostatok práva a nedostatok právneho prostriedku na nápravu krivdy sú recipročné.

Sťažovateľka upriamuje pozornosť na to, že jej bola odoprená rovnosť pred zákonom a rovnaký prospech zo zákona. Toto odopretie alebo rozlíšenie predstavuje diskrimináciu. Diskriminácia je v demokratickej spoločnosti neprijateľná, pretože symbolizuje najhorší výsledok odopretia rovnosti pred zákonom.

 

 

 

V.

Návrh na rozhodnutie vo veci samej

Vzhľadom na to, že pojednávanie o mojom návrhu na vydanie nehnuteľnosti v zmysle Zák. c. 87/1991 Zb. trvá už štrnásty rok a všetky kroky, ktoré som urobila v snahe urýchliť konanie, boli bezvýsledné, využívam svoje právo dané mi ústavou a podávam túto sťažnosť Ústavnému súdu a žiadam aby Ústavný súd po prejednaní veci :
  1. Zrušil rozhodnutie o privatizácii časti podniku ZDROJ Banská Bystrica, š.p. odštepný závod 09-04 Liptovský Mikuláš; spis c.: KM-578/95, Rozhodnutie c.: 377, ktoré vydalo "ministerstvo" 11.10.1995, kópia ktorého je priložená tu v Prílohe 12 nakoľko toto rozhodnutie sa nezakladá na pravde, je v rozpore so zákonom a porušuje inter alia povinnosti vyplývajúce pre podávateľa privatizačného projektu z ust. § 47 ods. 1,2 Zák. c. 92/1991; okrem toho toto rozhodnutie je tiež aj v rozpore s ust. § 9 ods. 1 Zák. 87/1991 vid odstavec 3. tu nižšie a tiež Prílohu 49 a Prílohu 44; a
  2. Zrušil rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky, Jána Duckého zo dna 19.1.1996, ktorým rozhodol o vložení majetkov, ktoré som si žiadala vydať v reštitučnom konaní do akciovej spoločnosti ZDROJ-LM, a.s. Liptovský Mikuláš, kópia ktorého je tu priložená v Prílohe 13; toto rozhodnutie je inter alia tiež v rozpore so zákonom napr. s ust. § 9 ods. 1 Zák. 87/1991 ktoré v relevantnej časti hovorí: "; odo dna účinnosti tohto

    3. zákona nemôže [povinná osoba] tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania...Také právne úkony sú neplatné." [Zdôraznenie pridané]; a Ministerstvu hospodárstva ďalej p r i k a z u j e doručiť sťažovateľke všetky rozhodnutia vydané v súvislosti s reštitúciou nižšie špecifikovaného majetku.:
    I. Sklad potravín, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/2 pozemok parcela č. 1016/2, zastavaná plocha o výmere 2778 m2.
    II. Garáže, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/3 pozemok parcela č. 1016/3, zastavaná plocha o výmere 730 m2.
    III. Pozemok parcela č. 1016/5, zastavaná plocha o výmere 2038 m2.
    IV. Administratívna budova, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/11 pozemok parcela č. 1016/11, zastavaná plocha o výmere 110 m2.
    V. Administratívna budova, Kuzmányho ul., Liptovský Mikuláš na parcele KN č. 1016/12 pozemok parcela č. 1016/12, zastavaná plocha o výmere 66 m2.
    VI. Pozemok parcela č. 1016/13, zastavaná plocha o výmere 215 m2.

  3. Zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Lipt. Mikuláši 10C 218/94-355 zo dňa 21.10.2003, kópia ktorého sa nachádza v Prílohe č. 64, nakoľko toto rozhodnutie nezodpovedá skutočnému stavu veci, bolo urobené so zlým úmyslom, na základe nepravdivých tvrdení pracovníčky ministerstva a je v rozpore s predloženými dôkazmi.
  4. Aby mi Ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá zodpovedná doteraz vytrpenému príkoriu.

 

  1. Uhradiť všetky trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky na jeho účet do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

 

.

Zora Macková