Ústavný súd Slovenskej republiky
Hlavná 72
042 65 Košice

Poprad 2.11.2005

S Ť A Ž N O S Ť

Opakované podanie sťažnosti na základe uvedenia nových skutočností

proti porušovaniu základných práv a slobôd zaručených Ústavou Slovenskej republiky a ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

Predkladatelia sťažnosti:

Fyzické osoby

Zastúpení: JUDr. Milan Ulbricht, advokát

Porušovateľ základného práva alebo slobody:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo spravodlivosti slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Generálna prokuratúra slovenskej republiky

Prílohy:

- Splnomocnenie

- Prílohy č. 1 až 11

Sťažnosť skupiny občanov, v zastúpení JUDr. Milanom Ulbrichtom, na porušenie ústavných práv zo dňa 25.03.2003 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 86/03-7 zo dňa 7.05.2003 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Na základe uvedenia nových dôležitých skutočností neznámych Ústavnému súdu Slovenskej republiky v čase podania sťažnosti predkladáme opakovanú sťažnosť v tej istej veci proti Slovenskej republike, a jej kompetentným inštitúciám:

za spôsobenie škody postupom uvedených štátnych inštitúcií, ich nečinnosťou, spoluzodpovednosťou na nezákonnom pôsobení nebankových finančných subjektov a následnej škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle § 18 a nasl. z.č.58/1969Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, uvedeným občanov ako aj protiústavným postupom poškodzujúcim práva občanov na spravodlivé súdne konanie, práva na pravdivé informácie a ochrany majetku.

Tvrdíme, že činnosťou nebankových subjektov dochádzalo k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného k spáchaniu trestného činu neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Štát napriek dostatku verejne známych skutočností, svojím postupom, teda nekonaním, aj keď konať bol povinný, nekonal a tým nezabránil vzniku škody.

Vláda v Českej republike činnosť Finančného subjektu Horizont a BMG invest v ČR zastavila po niekoľkých mesiacoch a proti jej zástupcom začala trestné stíhanie. Ani po tom štát činnosť nebankových subjektov včas nezastavil napriek trestnému oznámeniu Ministerky financií Ing. Brigity Šmögnerovej, dostatočným dôkazom získaných Úradom finančnej polície ako aj Slovenskou informačnou službou (SIS).

II.

Podľa čl. 149 Ústavy SR , cit.: „prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb“.

Keďže účelom trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zákony SR, štát sa dopustil nesprávneho úradného postupu najmä tým, že nezabránil protizákonnému podnikaniu nebankových subjektov a neurobil dostatočné opatrenie, ktoré mu umožňujú platné právne normy.

Podľa platného právneho poriadku SR patrí medzi základné zásady trestného konania aj zásada oficiality a zásada legality. Podľa zásady oficiality postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa zásady legality je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvedel, výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

Podľa platného zákona, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu a zároveň je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone

svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Sme presvedčení, že práve toto nekonanie a zanedbanie povinnosti zo strany štátu v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, pričom bola realizovaná bez akéhokoľvek relevantného zásahu zo strany Slovenskej republiky. Slovenská republika prostredníctvom svojich

orgánov nepodnikala činnosť smerujúcu k odvráteniu protiprávneho stavu hoci na to mala možnosti. V prílohe predkladáme Návrh opatrení na zamedzenie podnikania nebankových subjektov Ministerky financií Ing. Brigity Šmögnerovej zo dňa 21.9,1999 a dodávame, že ani tento návrh nebol adekvátny k danej situácii. Ako jediné účinné mali byť prijaté opatrenia na z a s t a v e n i e podnikania nebankových subjektov a nie na z a m e d z e n i e ich činnosti.

(príloha č.1.: Návrh opatrení na zamedzenie podnikania nebankových subjektov Ministerky financií Ing. Brigity Šmögnerovej zo dňa 21.9,1999, Uznesenie vlády SR č.10 zo dňa 12.januára 2000, , Informácia o materiáli“ Analýza legislatívnych možností podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia“(úloha B.2 uznesenia vlády č. 10 z 12. januára 2000. Dôkazy o nesprávnom úradnom postupe štátnych orgánov: Dr. Kolen, Stanovisko NR SR zo dňa 7.5.2004, Rozhodnutie SIS zo dňa 19.5.04, Stanovisko NR SR zo dňa 7.5.2004 )

III.

Ako nové závažné okolnosti uvádzame:

1. Podozrenie zo spoluúčasti štátu na organizovanom podvode

Potvrdzuje sa, že štátom povolená a legalizovaná nezákonná činnosť nebankových subjektov, z ktorých Horizont mal dokonca licenciu na obchodovanie s cennými papiermi, bola od samého začiatku finančným podvodom veľkého rozsahu, ktorý by nemohol existovať bez spoluúčasti štátnych inštitúcii. Tento organizovaný finančný podvod postihol vrátane rodinných príslušníkov takmer pätinu občanov SR so spôsobenou škodou väčšou ako 25 miliárd Sk. ako dokazuje „Komplexná informácia vlády SR o stave a situácii v nebankových subjektoch a vykonaných opatreniach“ predložená NR SR dňa13.3.2002 Napriek viacerým krachom týchto subjektov už v roku 1995 a začatému trestnému stíhaniu napr. spoločnosti MCS Marketing and Consulting Services, s.r.o. Trnava a neskôr aj iných, vláda SR a jej príslušné exekutívne orgány nekonali ale naopak pripustili podvodné konanie ďalších novovznikajúcich nebankových subjektov, ako BMG Invest, Horizont Slovakia, a AGW, a pokračovanie činnosti spoločnosti Drukos a BDV-Družstvo, ktoré občanom SR spôsobili ešte väčšiu škodu. Riadne sa nekonalo vo veci viacerých podnetoch o podozrení z trestnej činnosti a nezákonnosti týchto subjektov. Rovnako boli vládou SR zistenia Úradu finančnej polície a Slovenskej informačnej služby(SIS), v období kedy došlo k najväčšiemu rozmachu nebankových subjektov po krachu viacerých bánk na Slovensku. Spôsobená škoda by v roku 1999 predstavovala iba 5 mld. Sk. Najmä v dôsledku štátom nekontrolovanej masívnej mediálnej reklamnej kampane aj vo verejnoprávnych médiách došlo k najväčším vkladom občanov do týchto subjektov. Štát sa tým to podieľal na organizovaní rozsiahlej trestnej činnosti, ktorú sám legalizoval a zdaňoval 25% daňami, čím sa de fakto dopúšťal trestného činu bezdôvodného obohacovania.

(Prílohač.2: Audítorské správy na spoločnosti Horizont z rokov 1998 a 1999, výkazy ziskov a strát za roky 1998, 1999 potvrdzujúce permanentnú naďalej sa prehlbujúcu stratu. Odpoveď Daňového úradu Košice zo dňa 13.11.2000. odoslaná Prezídiu policajného -Úradu finančnej polície. Analýza činnosti tzv. nebankových subjektov BMG a Horizont Slovakia Košice, vypracovaná Úradom finančnej polície Košice)

IV.

Je nesporné, že zmluvy boli uzatvorené na základe verejnej výzvy /reklamy/ šírenej prostredníctvom médií, v ktorej prostredníctvom masmédií sa sľubovali záujemcom o investovanie, výnosy, resp. zhodnotenie ich investovanej sumy o výnos, ktorý v tej dobe mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami.

Na základe vyššie uvedeného spôsobu ponúkaných výnosov, ako aj spôsobu uverejňovania výzvy na investovanie peňažných prostriedkov do nebankových subjektov, ktorá bola urobená formou verejnej ponuky a prostredníctvom tlače rozhlasu a televízie, poškodení nadobudli presvedčenie, že investujú svoje peňažné prostriedky v súlade so zákonom NR SR č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, resp. že investujú svoje peňažné prostriedky do bankových subjektov. Pri rozhodovaní poškodených o vložení peňažných prostriedkov do nebankových subjektov zohrala podstatnú úlohu aj skutočnosť, že nebankové subjekty /dlžník/ sľubovali za vložené peniaze výnosy, ktoré prevyšovali úroky ponúkané bankovými subjektmi, a teda je nesporné, že sa svojím konaním dopustili, podvodného konania, pretože tieto výnosy boli z ekonomického hľadiska nereálne.

Podľa § 2 zákona NR SR č. 385/1999 Z. z. platného v čase uzavretia jednotlivých zmlúv v investovaní (rozhodné obdobie) sa kolektívnym investovaním rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy podľa tohto zákona s cieľom investovať takto zhromaždené peňažné prostriedky do majetku vymedzeného týmto zákonom. Kolektívnym investovaním je aj správa majetku nadobudnutého investovaním takto zhromaždených peňažných prostriedkov a výkon nútenej správy tohto majetku, pričom investovanie peňažných prostriedkov od verejnosti znamená ich získanie od viacerých ako desiatich fyzických osôb na základe verejnej výzvy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 zákona NR SR č. 385/1999 2. z. platného v rozhodnom období sa verejnou výzvou podľa tohto zákona rozumie akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie na zhromažďovanie peňažných prostriedkov uskutočnené právnickou osobou alebo fyzickou osobou vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia voči neurčitému okruhu vopred neurčených osôb.

Prostriedky zverejnenia na účely zákona NR SR č. 385/1999 Z. z. platného v rozhodnom období sú:

a) tlač, rozhlas a televízia,

b) obežníky, brožúry alebo iné písomnosti aj v prípade, ak sú adresované osobne príjemcovi,

c) elektronické komunikačné alebo informačné systémy,

d) osobný kontakt.

Obsahom právneho úkonu, bez ohľadu na jeho formu, prijatie vkladu, t.j. zverenie peňažných prostriedkov dlžníkovi, ktoré predstavovali záväzok dlžníka voči veriteľom na ich výplatu spolu s úrokom. Tento právny úkon bol však zastretý simulovaným právnym úkonom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 21/1992 Z. z. o bankách v znení novely č. 170/1998 Z. z. účinkom do 11. októbra 1999 (ďalej v texte ako „zákon o bankách") sa na účely tohto zákona rozumejú:

1. vkladom zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu;

2. úverom v akejkoľvek forme dočasne poskytnuté peňažné prostriedky.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o bankách platného v rozhodnom období hovorí cit.: „Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu."

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že dlžník, ktorý prijal vklad nielen od predkladateľov sťažnosti, ale rádovo od niekoľko desaťtisíc ľudí, vykonával bankovú činnosť bez

zákonom požadovanej licencie, ktorú udeľuje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (§ 4 zákona o bankách), a tým priamo porušoval ustanovenia zákona o bankách.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 1) zákona o bankách platného v rozhodnom období cit.: „ Ak Národná banka Slovenska zisti nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky spočívajúce v porušení podmienok ustanovených v povolení pôsobiť ako banka, v porušení tohto

zákona, osobitných zákonov, 7) všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane opatrení alebo rozhodnutí vydaných alebo uložených Národnou bankou Slovenska, vo vykonávaní obchodov bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ktoré poškodzujú záujmy jej vkladateľov vrátane obchodov, v ktorých dôsledku sa banka alebo pobočka zahraničnej banky stane neschopnou vyplácať vklady alebo ohrozujú bezpečnosť a stabilitu bankového systému, v riadení banky alebo pobočky zahraničnej banky osobami, ktoré nie sú občiansky bezúhonné alebo odborne spôsobilé, alebo ak banka alebo pobočka zahraničnej banky dosiahla stratu z ročného hospodárenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo ak bankou alebo pobočkou zahraničnej banky vytvorený súhrn rezerv a opravných položiek nepostačuje na pokrytie rizík vyplývajúcich z objemu klasifikovaných aktív vykázaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti a povahy zistených nedostatkov oprávnená

a) uložiť pokutu až do výšky 10. 000. 000,- Sk,

b) uložiť opatrenie zamerané na nápravu zistených nedostatkov, najmä

1. prikázať obmedzenie alebo skončenie niektorej činnosti,

2. uložiť skončenie nepovolenej činnosti,

c) uložiť odvolanie vedúceho zamestnanca, 5a) člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady banky.

(3) Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ustanovenia § 2, 3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenie na nápravu protiprávneho stavu."

Podľa ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka : „ Ak právnym úkon má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Národná banka Slovenka bola až do 10.10.1999 oprávnená zasiahnuť a uložiť dlžníkovi, (ktorý svoju činnosť začal vykonávať pred 10.10.1999 a túto podnikateľskú činnosť vyvíjal v rozpore so zákonom o bankách ) skončenie nepovolenej činnosti.

Národná banka Slovenka, v kompetencii ktorej bolo zasiahnuť, však nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom, vykonávajúcim bankovú činnosť v rozpore so zákonom o bankách, nezasiahla. Neskôr Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o bankách č. 252/1999 Z. z., ktorou vypustila oprávnenie Národnej banky Slovenska sankcionovať nebankové subjekty. Táto novela zákona nadobudla účinnosť dňa 11.10.1999.

Predkladatelia sťažnosti pri uzatváraní predmetných zmlúv konali v dobrej viere, že nebankové subjekty, s ktorými tieto zmluvy uzatvorili, vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom a so súhlasom štátu, najmä však na základe príslušných povolení podľa zákona.

Podľa zákona č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ministerstvo financií SR zabezpečuje okrem iného tvorbu a uskutočňovanie finančnej politiky a finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania.

Ministerstvá skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, analyzujú dosahované výsledky a robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok. Spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré predkladajú vláde.

Sme presvedčený, že práve nekonanie a zanedbanie vyššie uvedených povinností zo strany štátu v zastúpení Ministerstvom financií SR a Ministerstvom spravodlivosti SR malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, pričom bola realizovaná bez akéhokoľvek relevantného zásahu zo strany Slovenskej republiky. Slovenská republika nielenže prostredníctvom svojich orgánov nepodnikala činnosť smerujúcu k odvráteniu protiprávneho stavu - hoci na to mala možnosti, ale ako vyplýva z vyššie uvedeného, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania.

VI.

Po skúsenostiach s krachom pyramídových hier v Albánsku, bolo evidentne len otázkou času, kedy k tomu dôjde aj na Slovensku. Toho si boli vedomí nielen politici, s ktorých vedomím a podporou mohol tento podvod tak dlho fungovať, ale najmä médiá, ktoré na reklamách propagujúcimi tento podvod dobre finančne zarobili. Za posledné dva - tri roky tam ľudia naliali najviac peňazí, s čím sa v tomto megapodvode počítalo. Bez podpory politikov, ktorí tento podvod zlegalizovali, by trestná činnosť obdobného rozsahu nebola možná. Existuje aj podozrenie, či to nebolo súčasťou varianty, ako vytiahnuť od ľudí peniaze, ktoré sa vlastne presunuli do vreciek iných vlastníkov s ich vedomím a podporou.

(V prílohe č.3. predkladáme závažné informácie potvrdzujúce uvedené fakty, uverejnené taktiež , na internetovej stránke http://satek.blog.sme.sk/ bývalým šéfom Úradu boja proti korupcii Jozefom Šátekom.

VII.

2. Porušenie práva na ochranu záujmov fyzických osôb podľa čl. 149 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie čl. 46 Ústavy SR.

a). porušenie práva poškodeného na náhradu v trestnom konaní. (Podozrenie z napomáhania zločineckej skupine Generálnym prokurátorom SR)

Podľa čl. 149 Ústavy SR , cit.: „prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb“.

Ako potvrdzuje prax v demokratických krajinách s účinným právnym systémom, občania, ktorí sa stali obeťami zločincov a podvodníkov majú právo žiadať náhradu škody priamo od toho kto zločin spáchal. Na základe hromadnej žaloby, ktorú podali investori sa bývalý riaditeľ skrachovanej americkej telekomunikačnej spoločnosti WorldCom Bernard Ebbers musí vzdať prakticky všetkého majetku, ktorý má. Z účtovného podvodu vo výške 11 miliárd dolárov obvinený riaditeľ, okrem prevodu aktív musí zaplatiť 5 miliónov dolárov a likvidačný fond potom bude Ebbersove aktíva rozpredávať. Federálna prokuratúra uviedla, že Ebbers si zaslúži doživotný trest.

(Prílohač.4: článok denníka SME zo dňa 2.7.05 s názvom“ Bývalý šéf WorldComu príde o majetok“.)

Diametrálne odlišná a šokujúca je situácia poškodených a postup Generálnej prokuratúry v Slovenskej republike. Generálny prokurátor SR namiesto hájenia práv obetí zločinov a okradnutých občanov, ktorých práva by mal v prvom rade presadzovať z titulu svojej funkcie, sa osobne zasadil o prepustenie kontroverzného ponovembrového multimilionára Jozefa Majského obvineného z trestnej činnosti v súvislosti s krachom jedného z najväčších nebankových subjektov a zadržaného pri pokuse útek do zahraničia. Dôvody tohto voči zločincom mimoriadne ústretového a neštandartného postupu vysvetľuje Generálny prokurátor v brífingu, ktorý predkladáme (v prílohe č.5).

Tvrdíme, že Návrh Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na znemožnenie práva poškodených uplatniť si škodu v trestnom konaní ale len v občianskoprávnom konaní je p r o t i ú s t a v n ý, v rozpore s čl. 149 ústavy SR a v spravodlivej súdnej praxi nehumánny a nespravodlivý. Dodávame, že tento postup je v rozpore s ust. §43 ods1,2 Tr. Por., podľa ktorého poškodený má právo uplatniť si nárok na náhradu škody a na to aby súd rozsudkom uložil obžalovanému nahradiť škodu.

Dňa 20. 12. 2004 Najvyšší súd Slovenskej republiky 20. 12. 2004 rozhodol o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní proti Vladimírovi F. v kauze BMG a Horizont Slovakia.

(Prílohač.6.: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Ndt 6/2004 zo dňa 20.12.04 vo veci návrhu generálneho prokurátora o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní proti Vladimírovi F. v kauze BMG a Horizont Slovakia a o oznámení začiatku plynutia premlčacej lehoty ohľadom nárokov poškodených na náhradu škody v občianskom konaní.)

VIII.

b). porušenie práva na náhradu škody v konkurznom konaní.

Za porušovanie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov možno nesporne označiť aj súčasný postup vlády SR, ktorá sa chce zbaviť zodpovednosti vyhlásením tzv. konkurzov Krajskými súdmi. Podľa oficiálnych vyhlásení, konkurzy budú trvať 6-až 8 rokov. Nakoľko väčšina poškodených občanov je v dôchodkovom veku, je otázne či sa vôbec dožijú ukončenia konkurzov. Existuje viacero dôkazov o netransparentnom výpredaji majetku za vopred dohodnuté a podhodnotené ceny vopred určeným záujemcom.

(príloha č.7, : sťažnosť poškodených zo dňa 6.9.2004, odpoveď KS Košice zo dňa 7.12.2004, Oznámenie MS SR zo dňa 1.6.2004 )

Ako potvrdzujú priložené písomné dôkazy, poškodení vlastniaci cenné papiere tj. zmenky neboli vyňatí z konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 600/1992 Zb.

(Príloha č.8. Žaloba na štát zo dňa 16.9.2003 a odvolanie z 7.11.203)

Poškodení vlastniaci bezcenné neobchodovateľné tzv. “akcie“ nebankovej spoločností AGW boli vyňatí z konkurzu. Ich pohľadávky Krajský súd v Košiciach súd poprel z dôvodu „akcionár“ a následne boli odkázaní na podanie určovacej žaloby o náhradu v občianskoprávnom konaní v lehote do 31 dní po zaplatení súdneho poplatku, čím im bola spôsobená zo strany štátu ďalšia majetková ujma. Krajský súd pri tom ignoroval skutočnosť, že poškodeným boli tieto tzv. akcie vnútené proti ich vôli záludným spôsobom ako súčasť zmluvy o pôžičke ako podvodný spôsob ručenia za pôžičky. V skutočnosti tieto akcie neboli nikdy obchodovateľné a jednalo sa len o zastierací manéver nebankovej inštitúcie ako nalákať klientov za investovanie peňazí. Teda právny úkon poskytnutia akcii nebol je neplatný pretože, od samého začiatku bol uskutočnený v rozpore s dobrými mravmi.

(Príloha č.9. Upovedomenie a výzva veriteľa správcu KS Košice sp.zn. 3K 45/02 o popretí pohľadávky, trestné oznámenie, odpoveď KS Košice zo dňa 19.4.04)

IX.

3. Porušenia práva na pravdivé informácie Článok 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR

Je nesporné, že bolo porušené právo na informácie. Občan ma právo na pravdivé informácie. Majetkové škody vznikli až v dôsledku týchto NEPRAVDIVYCH INFORMACII, ktoré boli rozširované za vedomia štátu (ktorý nič neurobil na ochranu občanov) v hromadných oznamovacích prostriedkoch, ktoré sa týmto bezdôvodne obohatili o desiatky miliónov korún.

V súlade s § 3. ods. 2) zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame, platného v rozhodujúcom období, reklama nesmie byť klamlivá, pričom podľa ods. 4. písm.a) § 3 reklama nesmie znižovať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí.

Podľa § 10 písm. d) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Zriadenie a kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy upravuje zákon č. 71/1986 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona môže Slovenská obchodná

inšpekcia ako dozorný orgán zakázať šírenie reklamy alebo jej časti, rozhodnúť o povinnosti zverejniť rozhodnutie, že reklama je v rozpore so zákonom v masmédiách, vyrubiť pokutu až do výšky 5 miliónov korún (podľa závažnosti porušenia, alebo ak ide o jeho opakované porušenie) - pričom orgán dozoru tak môže urobiť do 1 roka odo dňa, keď sa orgán dozoru o porušení zákona o reklame dozvedel, najneskôr však 3 rokov odo dňa porušenia zákona o reklame. Samotný postup Slovenskej obchodnej inšpekcie pri vykonávaní svojich práv a povinností upravuje z. č. 71/1967

Zb /správny poriadok/, na základe ktorého sa správne konanie začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu.

V súlade s § 3 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky okrem iného pre vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa. Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sú podriadené Slovenská obchodná inšpekcia.

Sme rovnako presvedčení, že tiež nekonaním a zanedbaním povinnosti zo strany štátu zastúpeného Ministerstvom hospodárstva SR, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcií, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šírenie takejto reklamy alebo jej časti, resp. rozhodnúť o povinnosti zverejniť rozhodnutie, že reklama je v rozpore so zákonom v masmédiách, malo za následok, že na základe takejto klamlivej reklamy, ktorá zneužívala dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností a vedomosti, navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov, keď už minimálne v období rokov 1997 - 2002 viaceré renomované inštitúcie upozorňovali na nereálnosť sľubovaných výnosov.

Štát zorganizoval v roku 2000 špeciálnu informačnú kampaň v ktorej vo všeobecnosti upozorňovala občanov, aby nehazardovali so svojimi úsporami, avšak táto kampaň bola svojim rozsahom oproti klamlivej reklame nebankových subjektov minimálna a oproti iným prostriedkom, ktoré mali sťažovatelia využiť, neefektívna.

4. Absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej legislatíve

Absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb umožňuje masívne rozkrádanie a tunelovanie jednak štátneho ako aj súkromného majetku a zabezpečuje ich absolútnu beztrestnosť. Ako potvrdzujú medializované fakty, pokiaľ Slovensko legislatívne neprijme ustanovenie o trestnej zodpovednosti právnických osôb, Európska komisia môže podať žalobu na SR pre neplnenie zmluvných záväzkov. Z nového prijatého Trestného zákona, však poslanci parlamentu z neho príslušné ustanovenie vypustili.

Na prijatie trestnej zodpovednosti právnických osôb nalieha na Slovensko aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

(Príloha č.10.:správa s teletextu TV Markíza zo dňa 12.9.05 Slovenku hrozí postih EK)

XI.

5. Závažné podozrenie o tom, že samotní vysokí politici boli klientmi nebankových subjektov, ktorí si svoje vysoké vklady vybrali vďaka informáciám ešte pred ich krachom.

Nedávno zverejnené informácie potvrdzujú, že zahraniční experti pracujú na rozluštení zakódovaných záznamov bývalého šéfa Horizontu Vladimíra Fruniho o miliónových ziskoch vysokopostavených klientoch jeho nebankových subjektov, ktoré boli poskytnuté Generálnej prokuratúre . Má ísť o zoznam ústavných činiteľov a firiem prepojených na politické strany, ktoré v nebankových subjektoch uložili svoje peniaze a brali z nich každoročne vysoké úroky. Vklady si mali vybrať tesne pred krachom spoločnosti.

(Príloha č.11.: Denník Pravda zo dňa 30.6.05 „ Fruniho skrinku luštia experti“.)

XII.

Je nanajvýš pokrytecké a nemorálne ak súčasná vláda odmieta pripustenie akejkoľvek zodpovednosti za vzniknutú situáciu a kategorický odmieta návrh na aspoň čiastočné odškodnenie okradnutých občanov. Postup vlády je porušením ústavného práva každého občana na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Pričom treba zdôrazniť, že ak nebankové subjekty podnikali protiprávne, ich predstavitelia sa dopúšťali trestného činu podvodu, príjmy z trestnej činnosti boli štátom zdaňované vo výške minimálne niekoľkých miliárd Sk., dopúšťa sa vláda týmto postupom ďalšej trestnej činnosti napr. aj bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho. zákonníka. Daňové úrady SR si vymáhali platenie dane z úrokov skrachovaných nebankových subjektov pod hrozbou opakovaných miliónových pokút bez ohľadu na skutočnosť, že poškodení často dôchodcovia žijú

v dôsledku tohto postupu v stave núdze a na hranici chudoby. Paradoxne pokuta za nepriznanie majetkového priznania pre ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a štátnych zamestnancov je 2000 Sk.

Stanovisko vlády už len z týchto dôvodov nemá obdobu v dejinách právneho štátu a je preto nemorálne a protiústavne.

POPIS NAMIETANÝCH PORUŠENÍ ÚSTAVY SR ( DOHOVORU) A ARGUMENTOV NA PODPORU STAŽNOSTI

1. Článok 46- právo na spravodlivé súdne konanie

Napriek nepopierateľnej zodpovednosti štátu, vlády, príslušných ministerstiev, ktoré mali dostatok konkrétnych, kvalitných a vierohodných informácii o nezákonnom konaní nebankových subjektov, podvodoch ktoré vykonávajú, o porušovaní zákona o reklame, o bankách, obchodného zákonníka, uvedené štátne orgány nenesú žiadnu patričnú zodpovednosť ani finančnú.

V rozpore s uvedenou zodpovednosťou sa vláda snaží nespravodlivým postupom v konkurznom konaní ako aj v spravodlivom konaní o náhradu škody poškodených občanov ešte viac poškodiť a znemožniť im aby sa im vrátila aspoň časť spôsobenej škody. Vymožiteľnosť práva sa týmto stáva v Slovenskej republike za súčasnej situácie nemožnou.

2. Článok 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR- Právo na pravdivé informácie

Za absolútneho zlyhania kontroly klamlivej reklamy vo verejnoprávnych médiách na Slovensku prebiehala dlhodobo masívna manipulatívna kampaň vo všetkých verejnoprávnych médiách, ktorá v najväčšej miere zapríčinila v konečnom dôsledku organizovaný pyramídový podvod so škodou obrovského rozsahu. Týmto postupom bolo nesporne porušené právo občana na pravdivé informácie.

3. Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

Článok 1 -Ochrana majetku

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno pozbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Štátom nekontrolovanú a legalizovanú činnosť nebankových subjektov možno prirovnať k trom prípadom historicky preukázateľného štátneho banditizmu na území Slovenskej republiky.

1. arizácia - so súhlasom štátu, I. Slovenskej republiky, vyvlastnenie majetku občanov židovskej národnosti v rokoch 1938-1945, kedy boli poškodení a štátom okradnutí občania poslaní do táborov smrti.

2. znárodnenie a menová reforma – po nástupe komunistov k moci v roku 1948-vyvlastnenie majetku na všetkých úrovniach, vrátane živnostníkov a roľníkov. Väčšina z nich skončila v Jáchymovských uránových doloch alebo komunistami zriadených koncentračných táboroch.

3. privatizácia- spätné získanie štátneho majetku vopred určeným záujemcom v drvivej väčšine spojených so starými štruktúrami komunistického režimu po tzv. „nežnej revolúcii“ v roku 1989. Sprievodným javom tejto monstr-lúpeže bolo vybratie stá miliárd úverov z ktorých sa stali pre banky nedobytné pohľadávky. Štát v snahe zachrániť banky pred kolapsom ich „ozdravil“ tým, že všetky pohľadávky presunul do pre tento účel zriadenej tzv. Konsolidačnej banky aby ich mohol odpredať. To prakticky znamenalo, že stámiliardové bremeno bolo presunuté na plecia daňových poplatníkov.

4. činnosť a krach nebankových subjektov- po tzv. malej a veľkej privatizácii, keď už bola väčšina lukratívneho majetku v rukách bývalých komunistov, spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti alebo ich prisluhovačov a prakticky už nebolo čo sprivatizovať, za súhlasu a asistencie štátu, vznikli dobre organizované finančné skupiny, ktoré rozsiahlou masmediálnou

kampaňou s prísľubom výhodného investovania a zúročenia pripravili pätinu občanov

Slovenska o ich úspory.

Dovoľujeme si dať do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, že práve s poukázaním na tieto alarmujúce a tragické skúsenosti s absenciou dodržiavania základného práva na ochranu majetku, ktoré boli na Slovensku v minulosti a sú aj v súčasnosti bezprecedentne porušované, by malo mať právo ochrany majetku v Slovenskej republike obzvlášť mimoriadny význam.

POPIS PREDMETU SŤAŽNOSTI A PREDBEŽNÉ NÁROKY TÝKAJÚCE SA

SPRAVODLIVÉHO ZADOSŤUČINENIA

Predmetom sťažnosti je zlyhanie kontrolných mechanizmov Slovenskej republiky v zabezpečení práva občanov na účinnú ochranu svojho majetku a práva na spravodlivé konanie. Napriek tragickým historickým skúsenostiam so zlyhaním činnosti štátu v tejto oblasti, Slovenská republika oficiálnym povolením činnosti nebankových subjektov nesie svoj podiel zodpovednosti. Na rozdiel od susednej Českej republiky bezohľadne ignoruje návrh na aspoň čiastočné odškodnenie a tým aj znovuobnovenie svojho kreditu a dôvery v očiach občanov. Práve naopak svojim postupom nesie spoluzodpovednosť už aj za mnohé ľudské tragédie, samovraždy, narušenú psychiku a rozvrátené rodiny zúfalých občanov, ktorí sa ocitli bez finančných prostriedkov, v čase kedy štát už nie je schopný zabezpečiť základné ľudské potreby pre občanov v hmotnej núdzi.

Z týchto dôvodov sa obraciame na Ústavný súd Slovenskej republiky aby zhodnotil či postup štátnych inštitúcii Slovenskej republiky je v súlade s podpísanými dohovormi o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd.

Naším jediným nárokom voči SR je vrátenie peňazí o ktoré sme prišli zlyhaním kontroly štátu nad činnosťou nebankových subjektov. Neuplatňujeme si nárok na úrok zo zisku, ale len na základnú istinu, ktorú sme vložili v dobrej viere do týchto finančných subjektov. Uvádzame konkrétnu výšku spôsobenej škody jednotlivým sťažovateľom, ktorú si nárokujeme ako finančné zadosťučinenie voči SR.

Na vyžiadanie ÚS SR predložíme množstvo ďalších dôkaz o nečinností štátnych orgánov

PETIT NÁLEZU

Na základe uvedených dôvodov, žiadame aby Ústavný súd SR nálezom rozhodol.

Nesprávnym úradným postupom štátu, ktorý nezastavil včas činnosť tzv. nebankových subjektov na území Slovenskej republiky, bola spôsobená škoda predkladateľom sťažnosti, ktorí vložili svoje úspory do týchto subjektov na základe klamlivej reklamy šírenej prostredníctvom médií.

Kompetentné orgány Slovenskej republiky, Ministerstvo financií, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo vnútra a Prokuratúra, napriek dostatočne preukázaným zisteniam o nezákonnosti pôsobenia nebankových subjektov včas nekonali hoci konať podľa zákona mali, čím spôsobili škodu uvedeným občanom.

Pri vyšetrovaní trestnej činnosti nebankových subjektov postupom Generálneho Prokurátora SR a následne rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Ndt 6/2004 zo dňa 20.12.2004, ktorý na základe tohto návrhu nepripustil účasť poškodených v trestnom konaní a nariadil oznámenie začiatku plynutia premlčacej lehoty ohľadom nárokov poškodených na náhradu škody v občianskom konaní bolo porušené právo menovaných na súdnu a právnu ochrany tým, že im bolo uprené právo uplatniť si náhradu škody v trestnom konaní.

Postupom vlády SR, ktorá odmietla čiastočne odškodnenie poškodených občanov prijatím zákona, ale presunula náhradu spôsobenej škody výlučne len na konkurzné konania, ktorých trvanie je odhadované na niekoľko rokov, bolo porušené právo menovaných na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, bez prieťahov v reálnom čase. Preukázateľným odpredajom za podhodnotené ceny dochádza k prehlbovaniu stavu právnej neistoty bez možnosti vysporiadania pohľadávok poškodených v primeranom čase.

Šírením klamlivej reklamy v rozpore so zákonom v hromadných oznamovacích prostriedkoch bolo porušené právo menovaných na pravdivé informácie podľa článku 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu porušenia základných práv a tým spôsobenej ujmy, v zmysle čl. 46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva predkladateľom sťažnosti finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

ZOZNAM PRILOŽENÝCH DOKUMENTOV

1. a.) Návrh opatrení na zamedzenie podnikania nebankových subjektov Ministerky financií Ing.

Brigity Šmögnerovej zo dňa 21.9,1999

b) Uznesenie vlády SR č.10 zo dňa 12.januára 2000,

c) Analýza legislatívnych možností podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia“(úloha B.2 uznesenia vlády č. 10 z 12. januára 2000.

d) Dôkazy o nesprávnom úradnom postupe štátnych orgánov: Dr. Kolen,

e) Oznámenie SIS zo dňa 19.5.04)

f) Stanovisko NR SR zo dňa 7.5.2004

2. a). Audítorské správy na spoločnosti Horizont z rokov 1998 a 1999,

b). výkazy ziskov a strát za roky 1998.1998 potvrdzujúce permanentnú naďalej sa

prehlbujúcu stratu.

c). Odpoveď Daňového úradu Košice zo dňa 13.11.2000. odoslaná Úradu finančnej polície, d). Analýza činnosti tzv. nebankových subjektov MBMG a Horizont Slovakia Košice,

vypracovaná Úradom finančnej polície Košice)

3. Stanovisko bývalého šéfa úradu boja proti korupcii Jozefa Šáteka denník SME

4. Denník Sme 2.7.05 „Bývalý šéf WorldComu príde o majetok

5. Vysvetlenie Generálneho prokurátor o dôvodoch prepustenia Jozefa Majského z väzby

6. Uznesenie NS SR sp. zn. 6Ndt 6/2004 zo dňa 20.12.04

7. a). Oznámenie MS SR zo dňa 1.6.2004,

b). sťažnosť poškodených zo dňa 6.9.2004,

c). odpoveď KS Košice zo dňa 7.12.2004

8. a). Žaloba na štát zo dňa 16.9.2003,

b). Odvolanie zo dňa 7.11.2003

9. a) Upovedomenie a výzva veriteľa KS Košice sp.zn. 3K 45/02 o popretí

pohľadávky zo dňa 20.1.2004

b) Oznámenie o podozrení zo spáchania tr. činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

a trestného činu nadržovania

c) Odpoveď na sťažnosť KS v Košiciach zo dňa 19.4.2004

10. Správa z TV Markíza –Teletext zo dňa 12.9.05 Slovensku hrozí postih EK

11. Denník Pravda 30.6.05 Fruniho skrinku lúštia experti

S Ť A Ž N O S Ť

Z plnej moci

Dr. Milan Kolen a spol.