po1

- 3 -

II - EXPOSÉ DES FAITS

STATEMENT OF THE FACTS

POPIS SKUTOČNOSTÍ

(Voir chapitre II de la note explicative)

(See Part II of the Explanatory Note)

(Viď časť II Vysvetľujúcej poznámky)

Skupina občanov zastúpených Dr. Milanom Kolenom, podáva Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sťažnosť proti Slovenskej republike, zastúpenej vládou SR a jej kompetentných inštitúcii: Úradu finančnej polície, Generálnej prokuratúre SR, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh, Ústrednému daňovému riaditeľstvu a Úradu pre kontrolu reklamy vo verejnoprávnych médiách za spôsobenie škody uvedeným občanom Slovenskej republiky, nesprávnym úradným postupom týchto inštitúcii, čím bolo porušené právo na ochranu majetku, zaručované dohovorom, nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov a ich spoluúčasťou na spôsobení škody uvedeným občanom, ktorí prišli o svoje úspory krachom nebankových finančných subjektov.

Týmto postupom bola porušená aj samotná ústava SR článok 46 ods.3 o povinnosti náhrady spôsobenej škody, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom a súčasne aj dohovor o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd. Viaceré žiadosti aby vláda SR aby prevzala na seba aspoň časť zodpovednosti a tak ako vláda Českej republiky prijala zákon na jednorázové odškodnenie poškodených občanov čo vláda SR. odmieta a naopak cynicky vyhlásila, že občanov neodškodní z toho dôvodu aby boli v budúcnosti opatrnejší s nakladaním so svojimi financiami. Za tejto situácie a právneho stavu aký je v SR. je štandartný postup, teda podanie žaloby prvostupňovému súd vopred odsúdený k neúspechu, znamenajúci dlhoročné prieťahy a navyše nemorálny z dôvodu vymáhania súdnych poplatkov od občanov ktorí boli okradnutí s pričinením vlastného štátu. Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sme preto priamo predložili sťažnosť pre porušenie ústavy so žiadosťou o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a s požiadavkou aby bolo vyhlásenie vlády SR označené ako protiústavné. Naša sťažnosť bola vo všetkých bodoch zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, pričom ten istý Ústavný súd iným senátom, sťažnosť v rovnakej veci, podanú občianskym združením, zamietol z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu SR., čím sa len potvrdila kontraverznosť uvedeného článku 46. ods.3 a jeho formálne deklaratívny účel a ľubovoľný právny výklad.

Napriek viacerým varovaniam a to aj Slovenskou informačnou službou (SIS) v roku 1999, vláda neurobila prakticky žiadne účinné opatrenia na zastavenie okrádania vlastných občanov a naopak sama sa na tomto okrádaní začala svojou nečinnosťou a pasivitou podieľať. Štátom povolená činnosť a udelenie licencii na podnikanie a tiež obchodovanie s cennými papiermi tzv. nebankovým podnikateľským subjektom na území Slovenskej republiky bolo od samého začiatku finančným podvodom veľkého rozsahu. Tento organizovaný finančný podvod postihol vrátane rodinných príslušníkov takmer pätinu občanov SR so spôsobenou škodou väčšou ako 25 miliárd Sk. ako dokazuje komplexná informácia vlády SR predložená NR SR č. 8/2002 Napriek viacerým krachom týchto subjektov už v roku 1995 a začatému trestnému stíhaniu napr. spoločnosti MCS Marketing and Consulting Services, s.r.o. Trnava a neskôr aj iných, vláda SR a jej príslušné exekutívne orgány nekonali a pripustili podvodné konanie ďalších novovznikajúcich nebankových subjektov, ako BMG Invest, Horizont Slovakia, a AGW, a pokračovanie činnosti spoločnosti Drukos a BDV-Družstvo, ktoré občanom SR spôsobili ešte väčšiu škodu. Riadne sa nekonalo vo veci viacerých podnetoch o podozrení z trestnej činnosti a nezákonnosti týchto subjektov. Jeden bol podaný v roku 2001 priamo bývalou ministerkou financií SR. ako potvrdzujeme v prílohe v článku “Kto pripravil scenár kauzy nebankových inštitúcií“? zo dňa 2.3.2003. Rovnako boli ignorované vládou SR varovania a signály Slovenskej informačnej služby(SIS) v roku 1999, teda v období kedy došlo k najväčšiemu rozmachu nebankových subjektov po krachu viacerých bánk na Slovensku. Spôsobená škoda by v roku 1999 predstavovala iba 5 mld. Sk. Najmä v dôsledku štátom nekontrolovanej masívnej mediálnej reklamnej kampane aj vo verejnoprávnych médiách došlo k najväčším vkladom občanov do týchto subjektov. Štát sa tým to nepriamo podieľal na organizovaní rozsiahlej trestnej činnosti, ktorú sám legalizoval a zdaňoval 25% daňami, čím sa de fakto dopúšťal trestného činu bezdôvodného obohacovania.

pokračovanie na strane 3/a

Si nécessaire, continuer sur une feuille séparée

Continue on a separate sheet if necessary

V prípade potreby pokračujte na samostatnom hárku papiera

-3/a-

Ako potvrdil aj Prezident SR Rudolf Schuster v správe o stave republiky v NR SR dňa 28.6.2002, štátne orgány SR sa nedokázali poučiť ani zo skúsenosti zo zahraničia, napríklad od Českej republiky, kde sa s podobným problémom dokázali rázne vysporiadať v súlade s platnými zákonmi a listinou základných ľudských práv a slobôd a kde bola spôsobená škoda aspoň čiastočne nahradená prijatou zákonnou normou o čiastočnom odškodnení občanov do výšky 400 000 Čk. Obdobný zákon predložený NR SR skupinou poslancov dňa 26.4.2002 bol Národnou radou SR zamietnutý.

Slovenskú vládu k nasledovaniu tohoto humánneho a právne spravodlivého kroku českej vlády neprinútilo ani upálenia sa zúfalého občana, ktorý prišiel o celoživotné úspory, pred pobočkou nebankového subjektu v Piešťanoch a ani doposiaľ spáchané samovraždy desiatich klientov, kolapsy v rodinách sociálne na pomoc odkázaných občanov vrátane dôchodcov. Najmä títo boli totiž odkázaní na to, aby si úrokmi prilepšovali k najnižším dôchodkom v postkomunistickej Európe za aké sú považované slovenské dôchodky ako aj mzdy občanov v porovnaní so susednými štátmi. Prezident Rudolf Schuster sa vyslovil za prijatie zákona o čiastočnom odškodnení aj na stretnutí s veriteľmi dňa 17.3.2003 ako potvrdzujeme v prílohe.

Vyhlásenie Podpredsedu vlády pre ekonomiku, o tom, že vláda nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú situáciu a neodškodní poškodených občanov ani z časti, je porušením ústavného práva každého občana na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Pričom treba zdôrazniť, že ak nebankové subjekty podnikali protiprávne, ich predstavitelia sa dopúšťali trestného činu podvodu, príjmy z trestnej činnosti boli štátom zdaňované vo výške minimálne niekoľkých miliárd Sk., dopúšťa sa vláda týmto postupom ďalšej trestnej činnosti napr. aj bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho. zákonníka. Daňové úrady SR ako potvrdzujeme v prílohe si vymáhali platenie dane z úrokov skrachovaných nebankových subjektov pod hrozbou opakovaných miliónových pokút bez ohľadu na skutočnosť, že poškodení často dôchodcovia žijú v dôsledku tohto postupu v stave núdze a na hranici chudoby. Paradoxne pokuta za nepriznanie majetkového priznania pre ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a štátnych zamestnancov je 2000 Sk.

Uvedené vyhlásenie už len z týchto dôvodov nemá obdobu v dejinách právneho štátu a je preto nemorálne a protiústavne.

Za nesprávny úradný postup možno nesporne označiť aj súčasný postup vlády SR, ktorá vyhlásením konkurzov sa chce zbaviť svojej zodpovednosti a odpútať pozornosť poškodených. Občianske združenia poškodených občanov, disponujú dôkazmi o tom, že prominenti si svoje vklady mohli vyberať ešte aj po krachu nebankových subjektov. Napriek viacerým upozorneniam poškodených občanov, že aj počas tzv. konkurzov dochádza k nelegálnemu rozpredaju a rozkrádaniu majetku skrachovaných subjektov, nedošlo zo strany štátu k žiadnej náprave. Existuje podozrenie, že tu vzniká priestor na ďalšiu korupciu. Šanca, že občania dostanú späť peniaze po zdĺhavých a pochybných konkurzoch je minimálna. Navyše je porušované ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov. Podľa oficiálneho vyjadrenia jedného zo správcov správcu konkurznej podstaty, konkurzy budú trvať 6-až 8 rokov. Existuje už viacero dôkazov o netransparentom výpredaji majetku za vopred dohodnuté a podhodnotené ceny vopred určeným záujemcom ako potvrdzuje viacero medializovaných prípadov. Šokujúci je rozhovor bývalého šéfa nebankového subjektu Drukos zverejnený v článku s názvom “Mojžiš obviňuje“ v č. 10. z roku 2003 v týždenníku Plus 7 dní o praktikách súčasného podpredsedu NR SR a predsedu vládnej strany ANO Pavla Ruska voči nebankovým subjektom a jeho celkový postoj k občanom.

Stanovisko finančnej skupiny All Finance Services, a.s., ktoré pripájame v prílohe jednoznačne právne formuluje, že v prípade nebankových subjektov bol porušený zákona a jednalo sa o neoprávnené podnikanie podľa § 118 Tr.zák. Subjekty vykonávali bez udelenia licencie bankovú činnosť v rozpore so zákonom č. 21/1992 Zb o bankách.

- 4 -

III - EXPOSÉ DE LA OU DES VIOLATION(S) DE LA CONVENTION ET/OU DES

PROTOCOLES ALLÉGUÉE(S), AINSI QUE DES ARGUMENTS À L’APPUI

STATEMENT OF ALLEGED VIOLATION(S) OF THE CONVENTION AND/OR PROTOCOLS

AND OF RELEVANT ARGUMENTS

POPIS NAMIETANÉHO/ÝCH PORUŠENIA/Í DOHOVORU A/ALEBO

PROTOKOLOV A ARGUMENTOV NA PODPORU STAŽNOSTI

(Voir chapitre III de la note explicative)

(See Part III of the Explanatory Note)

(Viď čast III Vysvetľujúcej poznámky)

15.

1. Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

Článok 1 -Ochrana majetku

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno pozbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Štátom nekontrolovanú a legalizovanú činnosť nebankových subjektov možno prirovnať k trom prípadom historicky preukázateľného štátneho banditizmu na území Slovenskej republiky.

1. arizácia - so súhlasom štátu, I. Slovenskej republiky, vyvlastnenie majetku občanov židovskej národnosti v rokoch 1938-1945, kedy boli poškodení a štátom okradnutí občania poslaní do táborov smrti.

2. znárodnenie a menová reforma –po nástupe komunistov k moci v roku 1948-vyvlastnenie majetku na všetkých úrovniach, vrátane živnostníkov a roľníkov. Väčšina z nich skončila v Jáchymovských uránových doloch alebo komunistami zriadených koncentračných táboroch.

3. privatizácia- spätné získanie štátneho majetku vopred určeným záujemcom v drvivej väčšine spojených so starými štruktúrami komunistického režimu po tzv. „nežnej revolúcii“ v roku 1989. Sprievodným javom tejto monstr-lúpeže bolo vybratie stá miliárd úverov z ktorých sa stali pre banky nedobytné pohľadávky. Štát v snahe zachrániť banky pred kolapsom ich „ozdravil“ tým, že všetky pohľadávky presunul do pre tento účel zriadenej tzv. Konsolidačnej banky aby ich mohol odpredať. To prakticky znamenalo, že stámiliardové bremeno bolo presunuté na plecia daňových poplatníkov.

4. činnosť a krach nebankových subjektov- po tzv. malej a veľkej privatizácii, keď už bola väčšina lukratívneho majetku v rukách bývalých komunistov, spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti alebo ich prisluhovačov a prakticky už nebolo čo sprivatizovať, za súhlasu a asistencie štátu, vznikli dobre organizované finančné skupiny, ktoré rozsiahlou masmediálnou kampaňou s prísľubom výhodného investovania a zúročenia pripravili pätinu občanov Slovenska o ich úspory.

Dovoľujeme si dať do pozornosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, že práve s poukázaním na tieto alarmujúce a tragické skúsenosti s absenciou dodržiavania základného práva na ochranu majetku, ktoré boli na Slovensku v minulosti a sú aj v súčasnosti bezprecedentne porušované, by malo mať právo ochrany majetku v Slovenskej republike obzvlášť mimoriadny význam. Základné princípy tohto práva majú svoje opodstatnenie aj v súvislosti so vstupom SR do EÚ, pretože hrozí nebezpečenstvo aj pre samotnú EÚ, že sa tieto zločinecké a kriminálne praktiky infiltrujú zo SR do Európy. Najmä preto, že doposiaľ nikto v SR neniesol za svoje konanie žiadne dôsledky a nebol súdom právoplatné odsúdený a čo treba zdôrazniť, štát nikdy neprijal účinné opatrenia na vymáhanie spôsobenej škody, ktorá vznikla paradoxne aj voči nemu samému. V oveľa horšej situácii sa ocitli občania SR, ktorí investovali svoje peniaze dôverujúc v štátne inštitúcie, v ktorých kompetencii bola kontrola zabezpečenia ochranných mechanizmov, ktoré mali zabrániť resp. eliminovať nanajvýš účinne a včas ochranu majetku občanov Slovenskej republiky. Máme preto zato, že v prípade pôsobenia nebankových subjektov v SR bol porušený dohovor o práve na ochranu majetku a práva na jeho pokojné užívanie každou právnickou alebo fyzickou osobou.

Článok 6-právo na spravodlivé súdne konanie

Za porušovanie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov možno nesporne označiť aj súčasný postup vlády SR, ktorá sa chce zbaviť zodpovednosti vyhlásením tzv. konkurzov Krajskými súdmi. Podľa oficiálnych vyhlásení, konkurzy budú trvať 6-až 8 rokov. Nakoľko väčšina poškodených občanov je v dôchodkovom veku, je otázne či sa vôbec dožijú ukončenia konkurzov. Existuje viacero dôkazov o netransparentnom výpredaji majetku za vopred dohodnuté a podhodnotené ceny vopred určeným záujemcom.

- 5 -

IV - EXPOSÉ RELATIF AUX PRESCRIPTIONS DE L’ARTICLE 35 § 1 DE LA CONVENTION

STATEMENT RELATIVE TO ARTICLE 35 § 1 OF THE CONVENTION

PREHLÁSENIE V ZMYSLE USTANOVENÍ ČLÁNKU 35 ODS. 1 DOHOVORU

(Voir chapitre IV de la note explicative. Donner pour chaque grief, et au besoin sur une feuille séparée, les renseignements demandés sous les points 16 à 18 ci-après)

(See Part IV of the Explanatory Note. If necessary, give the details mentioned below under points 16 to 18 on a separate sheet for each separate

complaint)

(Viď časť IV Vysvetlujúcej poznámky. V prípade potreby odpovedajte na body 16 až 18 na samostatnom hárku papiera, osobitne pre

každé namietané porušenie Dohovoru.)

16. Décision interne définitive (date et nature de la décision, organe - judiciaire ou autre – l’ayant rendue)

final decision (date, court or authority and nature of decision)

Konečné rozhodnutie (dátum, súd alebo iný orgán a druh rozhodnutia)

k článku 14

1. 30.4..2002, Ústavný súd SR., uznesenie sp. zn. II. ÚS 71/02-7 - odmietnutie sťažnosti pre

nedostatok právomoci.

2. 7.5.2003 Ústavný súd SR., uznesenie sp. zn. II. ÚS 86/03-7 - odmietnutie sťažnosti v rovnakej veci

ako zjavne neopodstatnenej.

17. Autres décisions (énumérées dans l’ordre chronologique en indiquant, pour chaque décision, sa date, sa nature et

l’organe - judiciaire ou autre – l’ayant rendue)

Other decisions (list in chronological order, giving date, court or authority and nature of decision for each of

them)

Iné rozhodnutia (uveďte chronologicky dátum, súd alebo iný orgán a druh každého z rozhodnutí)

k článku 14

1. Výzva Daňového úradu Poprad č. 717/2100/79477/02/Mit na vymáhanie dane zo zisku z vkladu

v nebankových subjektoch zo dňa 3.9.2002.

2. Neprijatý návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o

jednorázovom odškodnení osôb postihnutých nedôslednou kontrolou štátu nad činnosťou

nebankových finančných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky v rokoch 1992-

2001 zo dňa 26.4.02

18. Dispos(i)ez-vous d’un recours que vous n'avez pas exercé? Si oui, lequel et pour quel motif n’a-t-il pas été exercé?

Is there or was there any other appeal or other remedy available to you which you have not used? If so, explain why you have not used it.

Máte, resp. mali ste k dispozícii iné opravné prostriedky, ktoré ste nevyčerpali? Ak áno, vysvetlite z akých dôvodov.

Nie.

Si nécessaire, continuer sur une feuille séparée

Continue on a separate sheet if necessary

- 6 -

V - EXPOSÉ DE L'OBJET DE LA REQUÊTE ET PRÉTENTIONS PROVISOIRES POUR UNE

SATISFACTION EQUITABLE

STATEMENT OF THE OBJECT OF THE APPLICATION AND PROVISIONAL CLAIMS FOR

JUST SATISFACTION

POPIS PREDMETU SŤAŽNOSTI A PREDBEŽNÉ NÁROKY TÝKAJÚCE SA

SPRAVODLIVÉHO ZADOSŤUČINENIA

(Voir chapitre V de la note explicative)

(See Part V of the Explanatory Note)

(Viď čast V Vysvetľujúcej poznámky)

19. Predmetom sťažnosti je zlyhanie kontrolných mechanizmov Slovenskej republiky v zabezpečení práva občanov na účinnú ochranu a pokojné užívanie svojho majetku. Napriek tragickým historickým skúsenostiam so zlyhaním činnosti štátu v tejto oblasti, Slovenská republika oficiálnym povolením činnosti nebankových subjektov nesie svoj podiel zodpovednosti. Na rozdiel od susednej Českej republiky bezohľadne ignoruje návrh na aspoň čiastočné odškodnenie a tým aj znovuobnovenie svojho kreditu a dôvery v očiach občanov. Práve naopak svojim postupom nesie spoluzodpovednosť už aj za mnohé ľudské tragédie, samovraždy, narušenú psychiku a rozvrátené rodiny zúfalých občanov, ktorí sa ocitli bez finančných prostriedkov, v čase kedy štát už nie schopný zabezpečiť základné ľudské potreby pre občanov v hmotnej núdzi. Ako je zrejme z dvoch odlišných odôvodnení Ústavného súdu SR, samotný Ústavný súd je pod politickým tlakom vlády SR ako sa preukázalo už neraz v minulosti a v týchto intenciách musia byť aj jeho rozhodnutia. Bohužiaľ sa v tomto prípade jedná už aj o zlyhanie najvyššej inštitúcie, ktorej poslaním má byť garantovanie dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Z týchto dôvodov sa obraciame na Európsky súd pre ľudské práva ako na inštitúciu s vysokým morálnym kreditom, aby zhodnotil či postup štátnych inštitúcii Slovenskej republiky je v súlade s podpísanými dohovormi o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd. Na základe nami predložených argumentov sme presvedčení, že SR. porušila tieto dohovory a s nádejou preto očakávame, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodne spravodlivo v duchu historických tradícii Európy, pre ktorú bola ochrana majetku a jeho vlastníctvo posvätné.

Naším jediným nárokom voči SR je vrátenie peňazí o ktoré sme prišli zlyhaním kontroly štátu nad činnosťou nebankových subjektov. Neuplatňujeme si nárok na úrok zo zisku, ale len na základnú istinu, ktorú sme vložili v dobrej viere do týchto finančných subjektov. Uvádzame konkrétnu výšku spôsobenej škody jednotlivým sťažovateľom, ktorú si nárokujeme ako finančné zadosťučinenie voči SR.

Podrobnosti vrátane čísel zmlúv sú uvedené v mennom zozname v prílohe.

VI - AUTRES INSTANCES INTERNATIONALES TRAITANT OU AYANT TRAITÉ

L’AFFAIRE

STATEMENT CONCERNING OTHER INTERNATIONAL PROCEEDINGS

PREHLÁSENIE O PREDLOŽENÍ VECI INÝM MEDZINÁRODNÝM INŠTITÚCIÁM

(Voir chapitre VI de la note explicative)

(See Part VI of the Explanatory Note)

(Viď čast VI Vysvetľujúcej poznámky)

20. Avez-vous soumis à une autre instance internationale d’enquête ou de règlement les griefs énoncés dans la présente

requête? Si oui, fournir des indications détaillées à ce sujet.

Have you submitted the above complaints to any other procedure of international investigation or settlement? If

so, give full details.

Predložili ste vyššieuvedenú sťažnosť inému medzinárodnému vyšetrovaciemu alebo zmierovaciemu orgánu? Ak áno,

uveďte podrobnosti

Nie.

- 7 -

VII - PIÈCES ANNEXÉES (PAS D'ORIGINAUX,

LIST OF DOCUMENTS UNIQUEMENT DES COPIES)

ZOZNAM DOKUMENTOV NO ORIGINAL DOCUMENTS,

ONLY PHOTOCOPIES

NEPREDKLADAJTE ORIGINÁLY DOKUMENTOV,

VÝLUČNE ICH FOTOKÓPIE)

(Voir chapitre VII de la note explicative. Joindre copie de toutes les décisions mentionnées sous ch. IV et VI ci-dessus. Se procurer, au besoin, les copies nécessaires, et, en cas d’impossibilité, expliquer pourquoi celles-ci ne peuvent pas être obtenues. Ces documents ne vous seront pas retournés.)

(See Part VII of the Explanatory Note. Include copies of all decisions referred to in Parts IV and VI above. If you do not have copies, you should

obtain them. If you cannot obtain them, explain why not. No documents will be returned to you.)

(Viď časť VII Vysvetľujúcej poznámky. Priložte kópie všetkých rozhodnutí uvedených vyššie v častiach IV a VI. Ak nemáte kópie a

nemôžete si ich zadovážiť, vysvetlite prečo. Predložené dokumenty Vám nebudú vrátené.)

1. Splnomocnenia na konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva

2. Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 86/03-7 zo dňa 7.5.2003

3. Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 716/02-7 zo dňa 30.4.2002

4. Sťažnosť odoslaná Ústavnému súdu SR zo dňa 25.3.2002

5. Cestovný lístok ŽSR s reklamou BMG Invest, platobný doklad s reklamou AGW

6. Návrh zákona poslancov NR SR na vydanie zákona o jednorázovom odškodnení osôb postihnutých nedôslednou kontrolou štátu nad činnosťou nebankových finančných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky v rokoch 1992-2001zo dňa 26.4.2002

7. Článok“ Pre nebanky sa zabilo už desať poškodených“ NO zo dňa 7.2.2003

8. Článok “Vláda prekročila svoje právomoci“ zo dňa 18.3.2003

9. Článok“ Kto pripravil scenár kauzy nebankových inštitúcii? zo dňa 2.2.2003

10. Článok „Správna cesta sú podania na ústavný súd“ zo dňa 11.3.2003

11. Správa Prezidenta SR o stave republiky zo dňa 28.6.2002

12. Článok „Mojžiš obviňuje“ s týždenníka Plus 7 dní v. č. 10.2003

13. Článok z časopisu Expres č.47 z roku 2002-tajná služba v záhadnej hre B.M.G. Invest

14. Poškodení občania píšu EÚ-TV Markíza 6.2.2002

15. Prezident Schuster za čiastočné odškodnenie TC Markíza 17.3.2003

16. Výzva Daňového úradu dôchodkyni Helene Bednárovej zo dňa 3.9.2002

17. List predsedovi vlády SR a predsedovi parlamentu zo dňa 6.2.2003

18. List sekretariátu NR SR zo dňa 2.4.2002

19. Stanovisko All Finance Services, a.s. –člen predstavenstva Ing. Pavol Krúpa

20. Menný zoznam vrátane kópii uzatvorených zmlúv uvedených poškodených