Poprava po Slovensky

Môj spolužiak J. Jakubisko nakrútil veselohru “Nevera po Slovensky", kde svojským spôsobom podal špecifiká, ktoré sprevádzajú naše konanie v krajných situáciách. Mne sa to podarilo / bohužiaľ bez humoru/ v taktiež krajnej situácii v prkotine, ktorá ma môže stáť život.

Ako člen Ústr. Rady KANu /Klubu angažovaných nestraníkov/ som r. 1990-v časoch

“nežnej", vôbec nie nežne napádal a na stránkach záv. časopisu Brezniansky Mostár, Breznianska verejnosť, Smer, Slovenský denník a iných novín odhaľoval všetko to, kvôli

čomu revolúcia/?/vznikla. Všetko pekne adresne. Plnými menami. Výsledok sa dostavil celkom skoro. Začalo to prepustením zo zamestnania. Protiprávne, počas práceneschopnosti. Pokračovalo to rozvodom. Dôvod -citové ochladnutie. Po 25-tich rokoch a dvoch deťoch!

Ročné “ťahanice" o alimenty pre 26-ročného syna - absolventa Masarykovej univerzity. Tiež

protiprávne a zbytočné, ale mňa to zamestnalo celý rok. Nastalo nekonečné ťahanie a byt,

ktorý som od podniku dostal ako podmienku nástupu. Byt po 5-tičh rokoch Okresný a Krajský súd v Banskej Bystrici prisúdil bývalej manželke. Ako útechu mi prisúdili nárok na náhradný byt, čo protistrana demonštratívne dala najavo, že to nemieni rešpektovať. Ba naopak, výmenou zámkov na dverách mi zamedzila vstup do miestností, kde mám dokumenty, svoju knižnicu, rozpracovanú knihu “Kocúrkova roku 2000", ktorej časti už boli publikované v tlači. V miestnosti bol i rozpracovaný príbeh posledného žijúceho účastníka hromadného úteku z Jáchymova.- /písané na podnet bývalého nestora jáchymovských väzňov opáta Opáska./ Vari ide o umlčanie? Veď počas procesu mi bolo nanucované vysťahovanie sa z Brezna, kde som žil 30 rokov a kde mám ľudské zázemie - /prikázaný pobyt?/

Po dovolaniach na Najvyššom súde SR a Ústavnom súde, kde držali stavovskú “česť", som podal sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor pre ľudské práva so Štrasburgu, kde moju sťažnosť prijali ako opodstatnenú a zaradili ju na jednanie. Aby som sa nenudil, moji “dobrodinci" sa postarali o vzrúšo - bol som 3x napadnutý, z toho raz aj vo vlastnom byte. Prokurátor, ktorého som požiadal o zákrok nechal vec zaspať /útočníci totiž kúpili pre miestnu políciu auto /, čo dostal prokurátor ako odmenu to neviem. Tretí raz pán nadstrážmajster usúdil, že zlomenina nosnej kosti je iba priestupkom, tak som sa nedozvedel ani meno útočníka.

Medzitým následníci Mostárne Brezno /ktorá mi pridelila byt/ nerešpektovali moje prednostné právo na odkúpenie bytu a predali mi doslova strechu nad hlavou. Preto som v roku 2000 podal na Okresný súd v Brezne podnet na výkon rozhodnutia ohľadom náhradného bytu, ale súd nekoná, chová sa pasívne, napriek viacerým mojím urgenciám. Zato promtne koná v prospech protistrany - iba v záležitosti protiprávne požadovaných 15 000 Sk, investovaných do modernizácie bytu /byt v cene l mil. Sk odkúpený za 40 000Sk./ usporiadal už 5-stání, posledné takým štýlom /odkukané asi z dokumentu sudcu URVÁLKA a FEJEŠA/, že som dodnes v ošetrovaní Rooseweltovej nemocnici v B. Bystrici, kde po infarkte čakám na operáciu srdca.

Teda vďaka našej “demokratickej" justícii namiesto užívania dôchodku /vyrobeného za 44 rokov, z toho pár rokov v PTP-lágri, trávim svoje chvíle vypisovaním rôznych odvolaní na súdy a iné inštancie, ktoré mi “upravili" dôchodok na 2 600Sk a v zapätí rozpútali kampaň za 15 000Sk. Boľševici sú skrátka páni situácie a môj prípad chcú urobiť exemplárnym.

Čo na tom, že Slovensko pristúpilo k Európskej konvencii o zákaze popráv, keď zapuzdrení boľševici v našich inštitúciách namiesto katov používajú našu “nezávislú" justíciu? Zabíja síce pomalšie, aleje istá a diskrétnejšia.

Boľševik opäť triumfuje. Jeho pomsta je nekompromisná. Že je zbabelá, zákerná a hyenistická? No bože! Jeden ďalší mŕtvy čo teraz pribudne už veľa rozruchu nenarobí.

Jakubisko, až sa rozhodne točiť drámy, bude mať ďalší námet - Poprava po Slovensky.

Štefan Alexander Maday