sp2

Vec: Vyjadrenie SP-NS k výzve v právnej veci pod sp. zn. 3Sž 79 / 05 o návrhu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie politickej strany Slovenská pospolitosť – národná strana.

Týmto podávame písomné vyjadrenie v zmysle výzvy Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 3Sž 79 / 05. Vyjadrenie v rozsahu 44 strán je doplnené deviatimi prílohami a je upravené v súlade s pripomienkami, ktoré boli pracovníčkami Najvyššieho súdu vyslovené k písomnému vyjadreniu, ktoré dňa 6. decembra na tamojší súd osobne doručil Ján Kopúnek, Pobočník Vodcu a štatutárny zástupca Slovenskej pospolitosti – národnej strany.

Toto vyjadrenie teda v plnom rozsahu nahradzuje vyjadrenie predchádzajúce, ktoré dňa 6. decembra od Jána Kopúnka prevzali pracovníčky Najvyššieho súdu, ktoré však o prevzatí vyjadrenia nevyhotovili žiadne potvrdenie.

V reakcii na výzvu Najvyššieho súdu SR týmto oznamujeme, že politická strana s názvom Slovenská pospolitosť – národná strana nemá žiadny majetok.

SP-NS si v súčasnosti neuplatňuje námietku zaujatosti, a pre jej uplatnenie žiada súd o súčinnosť pri poskytnutí údajov preukazujúcich vzťah k veci a účastníkom. /žiadosť o súčinnosť, príloha č. 1/

K návrhu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie strany SP-NS uvádzame nasledovné:

Z postupu Ministerstva vnútra SR pri registrácii politickej strany SP-NS je jasné, že MV SR procesu registrácie strany dôkladne venovalo, pričom splnomocnenca prípravného výboru SP-NS Mgr. Mariana Kotlebu upozornilo na niekoľko výhrad a nedostatkov. Po ich odstránení, resp. odôvodnení, s ktorým MV SR súhlasilo, bola dňa 18.1. 2005 pod číslom registrácie 203-2004/13467 SP-NS zapísaná do zoznamu politických strán.

MV SR zápisom SP-NS do zoznamu politických strán potvrdilo legitímnosť programových cieľov SP-NS, nakoľko sú súčasťou Stanov SP-NS, ktoré boli MV SR predložené v procese registrácie a boli spolu so Stanovami SP-NS riadne zaregistrované. Stanovy obsahujú aj vymedzenie programových cieľov rozvedených a vysvetlených v programe, a napadnutých podnetom Generálneho prokurátora. / príloha 2, listinný dôkaz – Stanovy SP-NS/

Máme za to, že ak MV SR zaregistrovalo Stanovy SP-NS obsahujúce vyššie spomenutú preambulu – úvodnú časť a programové ciele SP-NS, tieto nemôžu byť v rozpore so zákonmi alebo Ústavou SR, alebo inými v Slovenskej republike platnými právnymi predpismi, pretože inak by MV SR takéto Stanovy, resp. politickú stranu s takýmito Stanovami nezaregistrovalo.

Pokiaľ by sme pripustili, že MV SR zaregistrovalo Stanovy SP-NS s programovými cieľmi v rozpore so zákonom, ohrozilo by to princíp právnej istoty najmä v súvislosti s tým, že konanie vedené pred tunajším súdom je konanie vedené o rozpustenie politickej strany, nie však o určenie nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo nesprávnosti úradného postupu. Preto máme za to, že tento súd viazaný svojou príslušnosťou vo veci, rovnako ako návrhom prokurátora nemôže rozpustiť SP-NS bez rozhodnutia príslušného súdu na návrh aktívne legitimovaného účastníka, o nezákonnosti alebo nesprávnosti postupu správneho orgánu pri registrácii SP – NS a jej stanov s uvedenými programovými cieľmi.

Navyše, SP-NS upozorňuje na to, že mnohé programové ciele, napadnuté generálnym prokurátorom obsahujú podstatné časti katolíckej náuky, a preto určenie, že sledovanie takýchto programových cieľov je v rozpore s ústavou, znamená porušenie ústavného princípu neviazanosti štátu na žiadnu ideológiu, takýmto rozhodnutím by totiž došlo k nastoleniu stavu, kedy by výklad ústavy podsúvaný generálnym prokurátorom SR znamenal viazanie štátu na protikresťanskú ideológiu. Inak by sa ťažko dal vysvetliť zásah proti strane z dôvodu, že má program odvodený z katolíckej náuky.

Napokon, katolícka cirkev je riadne registrovanou cirkvou, pričom je dostatočne známy obsah jej náuky. V zmysle návrhu generálneho prokurátora by teda mala byť zrušená i registrácia oboch katolíckych vierovyznaní, keďže registrácia cirkví a náboženských spoločností tiež vyžaduje aby neporušovali ústavu a zákony. Dôkazy k tvrdeniu o tom, že prinajmenej niektoré napadnuté časti programu sú bez závažnej zmeny odvodené z katolíckej náuky zaraďujeme k vyjadreniu k jednotlivým napadnutým bodom programu.

SP – NS kategoricky odmieta akékoľvek tvrdenie o tom, že by svojimi Stanovami, Ľudovým programom alebo činnosťou porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Ide najmä o spomínané čl. 12, 30 a 33 Ústavy SR a o ustanovenia §196, §198 a §198a Trestného zákona.

Svojimi Stanovami SP-NS sa nemôže dopúšťať porušení spomínaných noriem, pretože tým, že tieto Stanovy boli zaregistrované MV SR, pričom ich registrácii bola zjavne venovaná patričná pozornosť, MV SR označilo tieto Stanovy v súlade so zákonom. Ľudový program SP-NS, ktorý je politickým programom SP-NS, schváleným Snemom SP-NS, sa v celom svojom obsahu striktne pridŕža preambuly a programových cieľov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Stanov SP-NS a boli spolu s týmito Stanovami zaregistrované MV SR.

Činnosť SP-NS v každom ohľade vychádza z Ľudového programu SP-NS a nijakým spôsobom sa nevymyká z rámca pôsobenia registrovanej politickej strany v demokratickej spoločnosti, vyznávajúcej pluralitu názorov, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania.

Preto sme toho názoru, že SP-NS sa svojimi Stanovami, programom ani činnosť nedopúšťa žiadneho porušovania právnych noriem a zákonov, platných na území SR.

SP-NS je toho názoru, že nijakým spôsobom neporušuje §2 zákona o politických stranách a politických hnutiach č. 85 / 2005, podľa ktorého strana nesmie svojimi stanovami, svojim programom alebo činnosťou porušovať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.

K tvrdeniu Generálneho prokurátora o tom, že bod 1 čl. 5 Stanov SP-NS je v rozpore so spomínaným zákonom tým, že SP-NS za svoj hlavný cieľ uvádza budovať nový Slovenský stavovský štát na národnom kresťanskom a sociálnom princípe uvádzame: Budovanie stavovského štátu nemôže byť v rozpore s demokratickými princípmi spoločnosti, nakoľko stavovská demokracia je jednou z foriem uplatňovania demokracie v spoločnosti. Dovolíme si v tejto súvislosti poukázať na moderné stavovské zriadenie aplikované v ústavnom systéme Írska a Slovinska, kde pôsobia stavovsky organizované a konštituované horné komory / Senead Eirean a Državni svet. Navrhované dôkazy – ústava Írskej republiky, ústava Republiky Slovenija, nezaradené v prílohách – SP-NS boli odňaté pri domových prehliadkach/. Stavovské zriadenie v Írsku znamená deľbu občanov do stavov pre voľby senátu, v Slovinsku potom zastúpenie korporácií vrátane rozličných verejných ustanovizní, ktoré priamo vysielajú zástupcov do Državneho svetu. Máme teda príklad ako na stavovské zriadenie v tzv. etatistickej, tak aj tzv. organickej podobe, je pritom zjavné, že nemôže byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi, či demokratickými princípmi, vzhľadom na členstvo oboch krajín v Európskej únii. Ako na ďalší dôkaz poukazujeme na fakt, že napr. vo vyspelej demokracii, za akú je v súčasnosti považovaná Veľká Británia, je dokonca nie moderný, ale historický stavovský princíp neoddeliteľnou súčasťou v politickom systéme krajiny.

H o r n á s n e m o v ň a (House of Lords) alebo S n e m o v ň a l o r d o v je

n e v o l e n o u k o m o r o u parlamentu, pozostávajúcou z dvoch skupín neplatených členov.

Jednu skupinu tvorí 92 dedičných peerov, z ktorých väčšina pochádza z rodín magnátov povýšených

do šľachtického stavu v 19. storočí. Druhá skupina je zložená z približne 400 doživotných

peerov. Sú to členovia panovníkom doživotne vymenovaní do šľachtického stavu za

mimoriadne zásluhy (okolo 350), ďalej sú to najvyšší predstavitelia anglikánskej štátnej cirkvi

- 2 arcibiskupi (z Cantenbury a z Yorku) a 24 biskupov, a nakoniec je to skupina asi 20

renomovaných profesionálnych právnikov (Law Lords), čo je zvláštne grémium, ktoré sa obvykle nezúčastňuje na debatách v komore a ktoré pôsobí aj ako najvyšší odvolací súd (Court of Appeal) pod vedením L o r d a k a n c e l á r a. „Snemovňa lordov je odvolacou inštanciou proti rozhodnutiu apelačného súdu, i keď nie vo všetkých prípadoch, ale výnimočne. Má 30 až 40 prípadov do roka a súdi v zložení minimálne troch lordov (za predsedníctva kancelára)."

Na čele Hornej snemovne stojí Lord kancelár (Lord Chancellor) , ktorý zároveň zastáva v britskom vládnom kabinete úrad ministra spravodlivosti a predsedá tiež Najvyššiemu apelačnému súdu.

/ Dvojkomorový systém funguje už storočia a jeho zástancovia tvrdia, že dve legislatívne

grémiá síl sú výhodnejšie pre kvalitné zákonodarstvo a že je potrebné využiť „dedičnú múdrosť peerov. Horná komora má pôsobiť ako konzervatívna protiváha radikálnejšej Dolnej komore.

Odporcovia dvoch komôr zas argumentujú malou funkčnosťou a nelegitímnosťou Snemovne

Donedávna skupinu dedičnej šľachty v parlamente tvorilo 700 až 800 Členov. Najmä od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa uskutočnilo niekoľko pokusov o reformu tejto často

nefunkčnej inštitúcie. Napríklad v roku 1976 len tesne neprešiel parlamentom návrh na jej

úplné zrušenie. V roku 1999 labouristická vláda presadila prvú etapu postupnej reformy

Hornej snemovni s cieľom zrušiť dedičné Členstvo. Uskutočnenou reformou síce dediční Peerovia prišli o svoje automatické, vyše 600-ročné právo zasadať v Hornej komore parlamentu, ale získali právo voliť a byť volení v parlamentných voľbách bez toho, aby sa museli vzdať svojich Šľachtických titulov a výsad. Zároveň reforma znemožnila tejto snemovni zablokovať prijatie finančných zákonov o jeden mesiac./

Väčšina Peerov, hlavne dedičných, sa nezúčastňuje na zasadaniach komory (obvykle sa

schádza len 60 až 70 členov), nie sú nikomu zodpovední za výkon svojej funkcie, ani nie sú

podriadení politickým stranám. Horná komora je chápaná ako konzervatívna opozícia vláde.

V jej kompetencii je posudzovanie a schvaľovanie návrhov zákonov postúpených z Dolnej

snemovne s možnosťou ich pozmeňovať či dopĺňať. Do roku 1911 mala právo veta voči každému zákonu schválenému v Dolnej snemovni, avšak zákon o parlamente (Parlament Act

1911) jej právo absolútneho veta odňal. Dolná snemovňa môže rozhodnutie Hornej snemovne

prehlasovať. Snemovňa lordov má aj zákonodarnú iniciatívu pri navrhovaní menej dôležitých

zákonov a zostala jej právomoc odložiť prijatie navrhovaného zákona o jeden mesiac. Túto snemovňu čakajú v budúcnosti ďalšie reformy.

D o l n á s n e m o v ň a (House of Commons) je v o l e n o u k o m o r o u parlamentu,

ktorú tvorí v súčasnosti 659 zástupcov ľudu volených vo všeobecných, rovných a priamych

voľbách väčšinovým systémom, jej funkčné obdobie je 5-ročné (od roku 1911), avšak termín

volieb nieje pevne stanovený. Premiér, ktorý je vodcom vládnucej strany, môže do istej miery

prekročiť lehotu, ak považuje neskoršie voľby za výhodnejšie, a naopak, môže kráľovnú

Dolná komora parlamentu sa konštituuje po voľbách. Víťazná politická strana získava voľbami väčšinu a tým aj moc v krajine a druhá najsilnejšia strana tvorí funkčnú a najvýznamnejšiu časť opozície, je teda hlavnou opozičnou stranou (Official Opposition). Tento vzťah sa v snemovni odzrkadľuje v tradičnom zasadacom poriadku, keď vládna, väčšinová strana sedí po predsedovej pravici a opozícia sedí reálne oproti nej. Strany vytvárajú parlamentné frakcie, čo sú skupiny poslancov združených na základe stranícko-politickej príslušnosti a ktoré sú často považované za orgány parlamentu. Vládne v nich stranícka disciplína, hlasovanie prebieha v súlade s rozhodnutím vedenia strany, čo zabezpečujú tzv. biče (Whips) na čele s Chief Whips, ktorí sú zároveň predsedami frakcií. Snemovňa si volí svojho predsedu - speakera a tzv. vodcu domu (Leader of the House). Na čele Dolnej snemovne po celé volebné obdobie stojí volený speaker, ktorým môže byť aj predstaviteľ opozície, pokiaľ má dostatočnú dôveru a autoritu. Táto funkcia je chápaná nadstranícky, čo dokumentuje vystúpenie speakra zo strany po jeho zvolení.

/Podľa návrhu labouristickej vlády má Hornú komoru parlamentu tvoriť 600 členov,

z čoho 20 % by bolo volených zástupcov, 20 % členov by vymenovala nezávislá komisia

a 60 % by vymenovala vláda, resp. panovník. Uvažuje sa však aj o zvýšení percenta

Priestor v snemovni je iba ,,pre 450 osôb (aby nevznikol dojem veľkej prázdnoty, ako

Hovoril Winston Churchill) „ Vodca domu" je poslanec a zároveň člen vlád), ktorý zabezpečuje včasné prerokovanie vládnych návrhov zákonov.

„Britským premiérom môže byť len člen Dolnej snemovne a poslanecký mandát je rovnako

Nezúčastňuje sa na debatách a hlasuje iba v prípade rovnosti hlasov. Má však značné

právomoci: predsedá schôdzam, riadi prácu snemovne, vyberá návrhy zákonov a určuje poradie ich prerokovania, zadeľuje tieto návrhy do výborov, dáva slovo poslancom aj ukončuje diskusiu, vymenúva predsedov jednotlivých parlamentných výborov.

Výbory sú hlavnými pracovnými orgánmi parlamentu. Stále výbory (Standing Committees)

nie sú nijako špecializované a je ich len obmedzený počet (konkrétne 6, označených písmenami A až F). Nemajú príliš významnú poziciu a ani nie je veľký záujem v nich pracovať.

Podstatne dôležitejšiu úlohu v snemovni má 16 kontrolných výborov (Select Committees),

ktoré sú obsadzované zvláštnou komisiou Dolnej snemovne a ktoré sú príkladom skutočnej

Z vyššie uvedeného vyplýva, že politický systém tak uznávanej demokracie akou bezpochyby Veľká Británia v súčasnosti je, je postavený na rozdelení občanov krajiny do stavov, kde Horná snemovňa je dostupná len pre príslušníkov jedného stavu, ktorí však nie sú volení, ale sú menovaní panovníkom, takže radoví občania Veľkej Británie sú obmedzovaní so svojom práve voliť a byť volený.

Preto SP-NS svojou predstavou o usporiadaní spoločnosti odstraňuje tento hendikep stavovskej demokracie a zároveň odstraňuje všetky doposiaľ známe hendikepy parlamentnej demokracie, ktorá je dnes politickým systémom Slovenskej republiky, ktorá volebným zákonom obmedzuje široké vrstvy svojich občanov najmä v ich neodňateľnom práve byť volený, nakoľko im právo byť volený podmieňuje radom podmienok a požiadaviek, ktoré nad rámec ústavy a v zjavnom rozpore s jej výslovným ustanovením o neodnateľnosti práv ustanovujú dodatočné obmedzujúce predpoklady pre volebné právo. Viď zákon o voľbách do NR SR /na základe zásady iura novit curia nepredkladáme ako listinné dôkazy zákony SR/.

Tvrdenie Generálneho prokurátora o tom, že to, že len registrovaný člen stavu bude mať právo voliť je v rozpore s čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov sa nezakladá na pravde, pretože aj v dnešnom právnom systéme má právo voliť len ten občan, ktorý je zaregistrovaný v zozname oprávnených voličov. V súčasnom systéme teda stačí len málo, napr. vedomá alebo nevedomá chyba pri vytváraní zoznamu oprávnených voličov na to, aby bol občan zbavený svojho práva voliť, prípadne byť volený, a to celkom jasne v rozpore so spomínaným zákonom. len podmienenie práva voliť registrovaním v stave je porušením zákona.

Tým, že sa občania slobodne rozhodnú pre registráciu v niektorom zo stavov, pričom SP-NS navrhuje rozdelenie na desať stavov, ale je vecou verejnej diskusie na koľko a akých stavov by v skutočnosti spoločnosť mala byť rozdelená, automaticky získavajú právo voliť a byť volený a tiež kedykoľvek dávať návrh na odvolanie svojho voleného zástupcu a taktiež rozhodovať o odvolaní takéhoto zástupcu stavu. Preto je zrejmé, že program SP-NS ponúka našej spoločnosti lepší politický systém ako ten, ktorý je v súčasnosti v SR platný, nakoľko umožňuje svojim občanom skutočne aktívne sa podieľať na riadení spoločnosti.

Tvrdenie Generálneho prokurátora o tom, že rozdelenie občanov do stavov bude diskriminačné pre príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín, sa nezakladá na pravde, resp. je zapríčinené nedostatočným pochopením Ľudového programu zo strany Generálneho prokurátora. Generálny prokurátor totiž tvrdí, že rozdelením občanov podľa povolaní do desiatich stavov program delí obyvateľov Slovenskej republiky na dve skupiny. Jednou sú občania Slovenskej republiky, ktorý sa môžu registrovať do jedného z deviatich stavov (pôdne, lesné a vodné hospodárstvo; školstvo, veda a výskum; obrana a bezpečnosť; záchranná a zdravotná služba; obchod, služby a živnosti; peňažníctvo a poisťovníctvo; slobodné povolania). Druhou skupinou sú národnostné menšiny, ktoré zároveň tvoria desiaty stav. Takéto triedenie do stavov, kde národnostným menšinám SP -NS sa upiera možnosť zatriediť podľa povolania ako ostatným, je diskriminačný a potláčajúci práva národnostných menšín. Pričom národnostné menšiny budú mať v Slovenskej národnej rade také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. Deklarovaná reciprocita vo vzťahu k menšinám čl. 5 bodu 10 („Zabezpečenie práva národnostných menšín na princípe reciprocity") je zjavné porušenie čl. 33 Ústavy SR, podľa ktorého príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Ako vyplýva z uvedeného, už samotné stavovské zriadenia s reciprocitou k menšinám by vystavilo menšiny a etnické skupiny v Slovenskej republike do izolácie s potlačovaním ich základných práv a slobôd zakotvených v Ústave SR.

Skutočnosť je však taká, že Generálny prokurátor vo svojom stanovisku zjavne celkom nesprávne stotožnil pojem občan s pojmom príslušník slovenského národa, pretože len týchto pravdepodobne pokladá za tzv. „prvú skupinu“, pričom za „druhú skupinu“ asi pokladá príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.

Pravda je však taká, že Ľudový program SP-NS o stavovskom princípe hovorí nasledovné:

Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si SP-NS predstavuje nasledovne: spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do nasledovných stavov:

Registrácia občana v stave bude dobrovoľná. Stavy budú mať pomerné zastúpenie v Slovenskej národnej rade (SNR), a to podľa počtu registrovaných členov. Národnostné menšiny budú mať v SNR také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. Stavy sa budú financovať z vlastných prostriedkov a to tak, že každý registrovaný člen stavu bude povinný zo svojej mzdy odvádzať pomernú časť na činnosť stavu. Len registrovaný člen stavu bude mať právo voliť. Registrovaný člen stavu bude mať tiež právo byť volený do SNR, štátnych orgánov alebo orgánov samosprávy za predpokladu, že nespáchal závažný trestný čin. Stavy si spomedzi seba zvolia zástupcov do SNR a ďalších volených orgánov, pričom platí zásada, že člen stavu môže voliť alebo byť volený len do jedného orgánu a len v rámci svojho stavu. Poslanca, ktorý nebude zastávať záujmy svojho stavu, bude môcť stav kedykoľvek odvolať. Podrobnosti upraví nový volebný zákon. /príloha 3 – listinný dôkaz – Ľudový program SP-NS/.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že pojem občan zahŕňa všetkých občanov SR, majúcich štátne občianstvo SR, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Čiže každý občan môže slobodne voliť pre ľubovoľný z deviatich profesných stavov. Desiaty stav slúži na naplnenie deklarovaného princípu reciprocity tak, že ak by v niektorom zo štátov, z ktorých pochádzajúca národnostná menšina žijúca na území SR, dosiahli príslušníci slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v spomínanom štáte zastúpenie v zákonodarnom zbore krajiny, tak príslušníci dotknutej národnostnej menšiny budú mať automaticky právo zvoliť si svojich zástupcov práve do tohto desiateho stavu a to v rovnakom zastúpení, ako má slovenská menšina v ich materskej krajine. De facto to znamená, že v systéme, ktorý presadzuje SP-NS môžu mať menšiny významnejšie zastúpenie v zákonodarnom zbore ako je im to umožnené dnes, pretože dnes sú menšiny odkázané na pôsobenie v etnických stranách, ktorým však v podieľaní sa na činnosti zákonodarného zboru bráni 5 percentná hranica zvoliteľnosti, čím sú menej početné menšiny, napr. poľská, česká, nemecká, rusínska a ukrajinská, vážne hendikepované na svojich právach.

Aj keď MV SR v čl. 5 Stanov SP-NS zaregistrovalo programový cieľ č.10 „Zabezpečenie práva menšín na princípe reciprocity“, Ľudový program SP-NS pojednáva o princípe reciprocity len v nasledovnom znení:

„SP-NS uzákoní slovenský jazyk ako jediný úradný jazyk na celom území Slovenského štátu. Všetky štátne, úradné a verejné nápisy, oznamy, správy, záznamy a pod. budú sa uvádzať výlučne v slovenskom jazyku. Právo národnostných menšín na používanie ich materinského jazyka bude upravené v súlade s princípom reciprocity práv slovenskej menšiny v materskej krajne danej národnostnej menšiny. Podrobnosti upraví nový jazykový zákon. „

Takýmto chápaním reciprocity SP-NS v Ľudovom programe len nadväzuje na pôvodný návrh Matice Slovenskej z októbra 1990 o Jazykovom zákone.

Teda hlavným prínosom usporiadanie spoločnosti podľa predstavy SP-NS je skutočné odstránenie diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu či príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine a tiež na základe majetkových pomerov, rodu alebo iného postavenia, pretože dôraz SP-NS kladie len na profesné a morálne kvality jednotlivca. Východiskom pri tvorbe predstavy SP-NS o stavovskom usporiadaní spoločnosti boli najmä pápežská encyklika pápeža Pia XI. – QUADRAGESIMO ANNO – Encyklika o obnovení spoločenského poriadku podľa evanjelia. /príloha 4 listinný dôkaz – encyklika pápeža Pia XI. Quadragesimo anno/

„SP - NS vo svojom programe deklaruje postavenie systému na národnom princípe. Hneď na začiatku vysvetlenia národného princípu program cituje Andreja Hlinku: „NaSlovensku po slovensky a Slovensko Slovákom". Ďalej sa v ňom uvádza, že úlohou slovenského štátu bude zabezpečenie vlastného slovenského národa vo všetkých oblastiach života a až potom starostlivosť o ostatných občanov Slovenského štátu. Príslušníci národnostných menšín budú mať možnosť, ak im tento princíp nebude vyhovovať, opustiť územie Slovenského štátu a žiť vo svojom materskom štáte. Národný princíp, na ktorom má byť založená spoločnosť v Slovenskej republiky podľa programu SP - NS je v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s jej druhou hlavou. Podľa čl. 12 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Základné východisko ústavy je, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach". Tieto prirodzenoprávne princípy majú svoje medzinárodné a historickoprávne vyjadrenie. V Deklarácii práv človeka a občana (čl. 4) je definovaná sloboda človeka: Sloboda spočíva v možnosti konať všetko, čo neškodí inému, tak výkon prirodzených práv každého človeka má len tie medze, ktoré zabezpečujú členom spoločnosti užívanie týchto práv.

Rozhodujúcim subjektom základných práv a slobôd je človek, ľudská bytosť. Nie štát, národ, trieda alebo náboženská, či politická skupina.

Takéto odmietanie občianskej spoločnosti, čiže potlačovanie základných práv a slobôd občanov je proti princípom právneho štátu a zároveň tu opätovne dochádza k porušeniu čl. 33 Ústavy SR.“, uvádzame nasledovné:

SP-NS sa už v úvodnej časti svojich Stanov, zaregistrovaných MV SR, prihlásila k odkazu národných buditeľov Ľudevíta Velislava Štúra, Andreja Hlinku , Jozefa Tisa i ďalších. Taktiež sa už v úvodnej časti Stanov píše o tom, že SP-NS je strana so sociálnym a národným zreteľom. Preto je pochopiteľné, že sa vo svojom programe odvoláva na veľké myšlienky veľkých Slovákov, medzi ktorých nepochybne patrí i otec národa, katolícky kňaz Andrej Hlinka, ktorý celý svoj život zasvätil boju za práva slovenského národa.

Preto je prirodzené, že ak štátotvorné úsilie nejakého národa, v tomto prípade národa nášho, slovenského, vyústi po mnohých ťažkostiach do utvorenia vlastného samostatného štátu, tak má tento štát v prvom rade povinnosť postarať sa o potreby a záujmy svojho národa, a to v celom rozsahu. Neznamená to však, že by tým mali byť utláčaní tí občania štátu, ktorí s vytvorením štátu nesúhlasili, alebo ktorí nepatria k štátotvornému národu. Ide len o prirodzené stanovenie priorít pri napĺňaní potrieb obyvateľov štátu. Preto nemôžeme za diskrimináciu pokladať to, keď sa štát v prvom rade stará o potreby štátotvorného národa, rovnako ako nemôžeme za diskrimináciu považovať to, že každá matka vždy uprednostní svoje dieťa pred deťmi ostatnými.

Zo sčítania obyvateľov domov a bytov z 26. mája 2001, ktoré vykonal Štatistický úrad SR, vyplýva, že k štátotvornému slovenskému národu sa v SR hlási 85,8% obyvateľov SR, pričom k maďarskej národnostnej menšine sa hlási 9,7% obyvateľov, k rómskej 1,7%, k českej 0,8%, a k iným a nezisteným národnostiam sa hlásia 2% obyvateľov SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievame, že v súčasnosti sa vynakladá percentuálne neprimerane veľké množstvo finančných prostriedkov na minoritnú časť obyvateľstva SR, a to často práve na úkor majoritného štátotvorného slovenského národa. Takáto politika v podstate vedie k diskriminácii majoritného národa, alebo inak povedané, k tzv. pozitívnej diskriminácii menšín, na úkor slovenského národa.

Preto uplatňovanie národného princípu treba chápať ako prostriedok na dočasné zvýšenie priorít, dotýkajúcich sa národnej suverenity štátotvorného národa tak, ako tomu bolo v mnohých vyspelých demokraciách v začiatkoch budovania ich samostatných štátov.

Národný princíp môže byť veľmi nápomocný napríklad pri dobudovaní slovenského školstva, a to nielen v šírke, ale i hĺbke, a tiež napr. pri oživovaní tradičnej slovenskej kultúry. Dôkazom potreby uplatňovania národného princípu tak, ako ho chápe SP-NS, v praxi, je i pokračujúca maďarizácia slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku, zapríčinená najmä hrubými nedostatkami v slovenskom školstve a kultúre spomínaného regiónu.

Uplatňovanie národného princípu je teda taktiež v súlade s odporúčaním Európskej únie, ktorá svojim členským štátom odporučila pomáhať znevýhodneným skupinám obyvateľstva, za ktoré môžeme pri súčasnej situácii v SR pokladať najmä príslušníkov Slovenského národa, žijúcich na území južného Slovenska. Uplatňovanie princípu reciprocity má za cieľ nie znevýhodniť niektorú z menšín, ale naopak, poukázať na vysokú úroveň menšinovej politiky v SR a podnietiť tak materské krajiny týchto menšín, aby pozdvihli práva slovenskej národnostnej menšiny, žijúcej v danom štáte, na úroveň dotknutej menšiny, žijúcej v SR. Toto opatrenie sa týka najmä práv Slovákov žijúcich v Maďarsku a v Poľsku, nakoľko práve v týchto krajinách je akútny problém práv slovenskej národnostnej menšiny. / príloha 5 – listinný dôkaz – prepis tlačovej správy/

Národný princíp, ako aj princíp reciprocity práv menšín je programovým cieľom, ktorý je zaregistrovaný MV SR v Stanovách SP-NS, a preto jeho napadnutie je ďalším prejavom nesprávneho právneho posúdenia veci na strane generálneho prokurátora, ktorý sa zdá sa vôbec obmedzil len na opísanie podania o. z. Ľudia proti rasizmu, ktoré je v súčasnosti v spore so Slovenskou pospolitosťou – národnou stranou, vzájomne žalovanou stranou. Napokon preambula ústavy SR jasne poukazuje na aplikáciu národného princípu vzhľadom na rozdelenie občanov Slovenskej republiky na „národ slovenský“ a príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, a boje za ustanovenie národného štátu slovenského národa pripisuje jemu samému, ergo ho označuje za štátotvorný národ. Nezodpovedné tvrdenie, že preambula ústavy nemá záväzný charakter, odhliada od faktu, že ide o uvodzovaciu vetu ústavy, ktorú zákonodarci schválili ako zjavnú a nepochybnú súčasť jej textu. Spôsob jej označenia, či formulovania, neznamená jej nezáväznosť. Navyše, preambula je zjavným výkladovým, pravidlom ústavy, keďže poukazuje na úmysel zákonodarcu a ducha ústavy, a duch ústavy je národný a kresťanský, čo dosvedčuje odvolanie sa na cyrilometodský odkaz, teda duchovný odkaz Sv. Konštantína Filozofa a Sv. Metoda Zákonodarcu, ktorý spočíva aj v celkom konkrétnom právnom poriadku postavenom na „Zákone súdnom ľuďom“, ktorý vytvoril Sv. Metod Zákonodarca, a ktorý ako právny princíp ústavy znamená záväzok štátu, aby právne predpisy zodpovedali požiadavkám kresťanskej morálky.

„Slovenská pospolitosť zo Slovenskej republiky preberá okrem stavovského usporiadania spoločnosti aj reciprocitu vo vzťahu k menšinám konkrétne § 95 Ústavného z.

č. 185/1939 o Ústave Slovenskej republiky. Kontroverzná je aj funkcia Vodcu, predsedu strany, ktorá po dôslednom preštudovaní Stanov sa nápadne podobá na vodcovský princíp zakotvený v z. č. 215/1942 SI. z. (http://www.fes.sk/arch sk/200 pravupr.pdf) a ktorý bol príznačný aj vo fašistickom Nemecku či Taliansku.“

Toto tvrdenie Generálneho prokurátora sa nezakladá na pravde, nakoľko na tvorbe Ľudového programu SP-NS sa podieľalo, ako je už i z názvu programu zrejmé, veľké množstvo ľudí, pričom títo ľudia do programu prispeli svojimi návrhmi, názormi, postrehmi a požiadavkami a neprihliadalo sa pri tom na nejakú už vytvorenú právnu normu, platnú v minulosti. Ako príklad rozporu Ľudového programu a spomínanej Ústavy 1. Slovenskej republiky uvádzame nasledovné články Ústavy 1. SR:

1, Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty).

2, Podrobnosti o vzniku, složení a právomoci orgánov strany určuje osobitný zákon.

1, Národnostná skupina sa zúčastní štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany, ak ona môže byť pokladaná za predstaviteľku politickej vôle celej národnostnej skupiny.

2, Každý stav sa skladá z osobitnej skupiny zamestnávateľov a zamestnancov.

1, Každý občan musí byť organizovaný v niektorom stave, ale funkciu môže mať len organizovaný príslušník politickej strany.

1, Stavy sa starajú o hospodárske, sociálne a kultúrne záujmy svojich složiek, najmä o zvýšenie ich výkonnosti a životnej úrovne, o úpravu pracovných pomerov, o vyrovnanie a usmerňovanie záujmov medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi a o riešenie prípadných sporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.

2, Otázky organizácie, činnosti právomoci stavov a štátneho dozoru nad nimi určuje osobitný zákon.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že stavovský systém Slovenskej republiky z rokov 1939-1945 a stavovský systém podľa SP-NS sú natoľko rozdielne, že nie je možné pokladať tieto systémy za totožné, nanajvýš za systémy podobné, a to tým, že podľa všetkého i tvorcovia Ústavy 1. Slovenskej republiky sa tak ako tvorcovia Ľudového programu SP-NS inšpirovali pápežskou encyklikou pápeža Pia XI. – Quadragesimo anno. / na základe zásady iura novit curia nepredkladáme právne predpisy, vrátane v súčasnosti neplatných, či neúčinných/. Nehovoriac o tom, že počas vývoja v SR došlo k odklonu od stavovského princípu etatistického k oganickému / zákon o slovenskej pracujúcej pospolitosti/, a to práve s uvážením dôsledkov spomínaných v bode 93 a nasl. Encykliky Quadragesimo anno, teda nevýhod etatistického stavovského zriadenia.

Čo sa týka princípu reciprocity týkajúcej sa práv menšín, tento bol ako samostatný programový cieľ zaregistrovaný MV SR v Stanovách SP-NS, to znamená, musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi normami platnými na území SR.

Ku kontroverznosti funkcie Vodcu strany uvádzame, že samotné označenie Vodca nie je totožné so zavedením vodcovského princípu, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprijateľný. Z rozhodnutia MV SR, ktoré akceptovalo vysvetlenie splnomocnenca prípravného výboru SP-NS Mgr. Mariana Kotlebu a SP-NS po jeho vysvetlení zaregistrovalo, je zrejmé, že v prípade SP-NS nedochádza k aplikácii vodcovského princípu v konaní a rozhodovaní straníckych orgánov.

„Program SP - NS, ako je uvedené vyššie, je zameraný proti národnostným menšinám a etnickým skupinám všeobecne. Konkrétne sa zároveň zameriava proti Židom a Rómom, inak veľmi opatrne nazvaným „príživníkom národa" a Maďarom. Napríklad na strane 3 Programu hlása SP - NS vytvorenie stavovského princípu a ako jeden z dôvodov

uvádza aj to, že „dnešné rozdeleniu spoločnosti im politické tábory, nanúteného nám

z vonka, sa slovenský štát stáva bezbrannou hračkou v rukách vonkajších uzurpátorov, domácich zradcov a maďarskej iredenty, podporovanej maďarskou vládou".“

Generálny prokurátor nikde nekonkretizuje, akým spôsobom a na ktorých miestach
Ľudového programu sa SP-NS zameriava proti menšinám, konkrétne proti Židom a Cigánom, a typické je zaradenie príživníkov, či parazitov generálnym prokurátorom medzi národnostné a rasové menšiny, hoci nikde v Ľudovom programe SP – NS sa paraziti a príživníci etnicky nevymedzujú, spojenie národnostných a etnických skupín s parazitmi a príživníkmi je v tomto prípade výhradná autorská konštrukcia generálneho prokurátora. Čo sa týka Židov, v celom Ľudovom programe sa k otázke Židov ako príslušníkov národnostnej menšiny, alebo židov ako príslušníkov náboženskej skupiny SP-NS žiadnym spôsobom nevyjadruje, okrem citátov Svetozára Hurbana Vajanského, o ktorom nemáme znalosť že by bol vyhlásený za fašistu, nacistu, alebo vojnového zločinca a že by jeho názory boli v rozpore s demokratickým princípom plurality názorov.

K riešeniu problémov určitých skupín dlhodobo nezamestnaných občanov z radov cigánskeho etnika, ktorí si kvôli svojej neschopnosti alebo nedostatočnému vzdelaniu nevedia nájsť prácu, alebo uplatnenie v spoločnosti, sa SP-NS vyjadruje len tým spôsobom, že takýmto ľuďom pomôže nájsť uplatnenie v spoločnosti formou zapojenia týchto ľudí do rôznych druhov práce, najmä stavebných prác, v ktorých v minulosti vynikali, a tak sa dosiahne naplnenie potrieb spoločnosti zároveň s potrebami spomínaných jednotlivcov. Ako vyplýva z Ľudového programu, SP-NS bude presadzovať zaradenie každého jednotlivca do pracovného procesu tak, aby sa tým dosiahla maximálna miera naplnenia potrieb spoločnosti a naplno sa pri tom využili schopnosti, zručnosti a vzdelanie jednotlivca. Slovenský štát vytvorí pre prácu také podmienky, aby každý jednotlivec mohol vo svojej práci v plnej miere uplatniť a rozvíjať svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti. SP-NS vybuduje taký Slovenský štát, v ktorom sa každý občan plnohodnotne zapojí do budovania prosperujúcej a sociálne spravodlivej spoločnosti tak, aby práca každého jednotlivca bola odmenená takou mzdou, ktorá mu zaručí plnohodnotný život a dôchodok, pretože štát má povinnosť zabezpečiť nie každému občanovi jednaký podiel na spoločnom bohatstve, ale každému toľko, koľko si s neho svojou prácou zaslúži. Túto službu človeka treba pokladať za hlavný zmysel politiky, teda každému čo mu patrí. Odmena za prácu musí poskytovať robotníkovi dostatočné prostriedky na dôstojné živobytie a na zabezpečenie potrieb rodiny. Právo na prácu je jedným z tých základných práv človeka, ktoré štát musí chrániť a každému zaručiť a to bez rozdielu, aký druh práce kto vykonáva. No zároveň vyžaduje od jednotlivca, aby svoju prácu konal s plním vedomím zodpovednosti pred spoločnosťou i pred Bohom. Chceme vzbudiť sociálnu zodpovednosť a vrátiť práci v národnom živote tú úlohu, ktorá jej patri. Preto nesúhlasíme s názorom Generálneho prokurátora, že tým, že zamestnáme aj takýchto – problémových alebo sociálne odkázaných - ľudí, porušíme nejaký zákon, či dokonca Ústavu SR, alebo tým hanobíme či inak urážame týchto ľudí len preto, že môžu pochádzať z iného ako slovenského národa.

Vyjadrenie SP-NS o potrebe bránenia proti rozkrádaniu poľnohospodárskej úrody proti rozkrádaniu cigánskymi bandami nemôže byť v žiadnom prípade považované za prejav akejkoľvek diskriminácie, nakoľko sa bežne v tlači a médiách objavujú správy o tom, že úžerníci využívajú celé cigánske skupiny na páchanie trestnej činnosti najrozmanitejšieho charakteru, pričom neraz sa neštítia na takéto účely použiť i maloleté osoby a tehotné ženy.

„Pomocou rozdelenia spoločnosti na politické tábory, nanúteného nám z vonka, sa slovenský štát stáva bezbrannou hračkou v rukách vonkajších uzurpátorov, domácich zradcov a maďarskej iredenty, podporovanej maďarskou vládou.“

Toto vyjadrenie v Ľudovom programe vychádza z názoru tvorcov, ktorí sa v reálnom živote stávajú obeťami politiky Strany maďarskej koalície, ktorá sa snaží na území južného Slovenska vybudovať jazykovú a kultúrnu maďarskú autonómnu oblasť, v ktorej sú znevýhodnení nielen občania slovenskej národnosti, ale i príslušníci každej inej národnosti okrem národnosti maďarskej. Dôkazom iredentistického správania predstaviteľov Strany maďarskej koalície je okrem iného aj ich spolupráca s maďarskou mládežníckou organizáciou s názvom Hnutie 64 žúp, ktorá otvorene popiera platnosť Trianonskej zmluvy a požaduje obnovenie veľkého Uhorska, resp. pripojenie južných slovenských území k Maďarsku, pričom ide o územia, ktoré niektorí predstavitelia SMK označujú za tzv. „Felvidék“. ďaľším dôkazom iredentistickej politiky zameranej na destabilizáciu pomerov na južnom Slovensku sú nepokoje, pri ktorých musela dňa 5. júla 2005 v Komárne proti rozvášneným maďarským nacistom zasahovať polícia a taktiež početné sochy, ktoré na počesť vrahov a utláčateľov Slovákov stavajú predstavitelia samospráv na južnom Slovensku (socha Košúta v Rožňave, socha Klapku v Komárne). Podpora maďarskej vlády týmto destabilizačným snahám je zrejmá aj z toho, že sa predstavitelia SMK pravidelne zúčastňujú na v Maďarskej republike organizovaných konferenciách zameraných na koordináciu aktivít zameraných na rozvrátenie ústavného zriadenia SR. Bohužiaľ pri podnetoch, ktoré generálny prokurátor dostáva ohľadne konania SMK a KSS proti ústave, ústavným zákonom a zákonom, nekoná. / príloha 6: Podnet SNS na GP SR z 20. 1. 2005/ Navyše, pokiaľ ide o horeuvedený citát Ľudového programu SP-NS, generálny prokurátor opäť žiadnym spôsobom nezdôvodňuje jeho rozpor s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, či mediálne spomínaným dohovorom o ľudských právach.

„Na strane 5 Programu hlása postavenie Slovenského štátu na kresťanskom princípe. Podľa SP - NS je „tradičné kresťanstvo jediná účinná ochrana slovenského národa a Slovenského štátu pred prenikaním zhubných liberálnych, sionistických, komunistických a sektárskych myšlienok do života spoločnosti."“

Vzhľadom k tomu, že SP-NS považuje kresťanstvo za príklad morálnej čistoty, ktorého základom je desatoro božích prikázaní a v prípade slovenského národa i cyrilo-metodské tradície, na ktoré sa vo svojej preambule odvoláva i Ústava SR, nechápeme túto výčitku Generálneho prokurátora, pretože už slovenský velikán Ľudevít Štúr nám zanechal o kresťanstve odkaz:

„Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym ... ?“

SP-NS pokladá za prirodzené, že v spoločnosti, ktorá sa verejne dovoláva na cyrilo-metodské tradície, bude práve kresťanská viera a náuka základným pilierom pre hodnotenie morálky a stavu spoločnosti, ktorá je v prísnom rozpore s hodnotovou orientáciou liberalizmu, sionizmu a komunizmu, alebo ďalších zhubných sektárskych myšlienok. To, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo, nemožno chápať tak, že by bolo vylúčené program alebo činnosť politickej strany postaviť na základe konkrétnej ideológie. Tak by vlastne stratila pluralita ideológií a tiež pluralita politických síl, chránená ústavou jednu z výrazných opôr. Návrh generálneho prokurátora smeruje podľa tohto vyhlásenia k dezideologizácii politických strán, čo je ale snaha zbaviť strany postavené na kresťanskej ideológii komparatívnej výhody v slobodnej súťaži politických strán, a teda obmedziť slobodnú súťaž politických síl.

Obrana spoločnosti pred zhubným vplyvom liberalizmu, sionizmu, komunizmu a sektárstva je povinnosťou pre každého kresťana, zvlášť katolíka. Pokiaľ ide o liberalizmus, jeho charekter jasne vymedzuje a odsudzuje encyklika Rerum novarum, Quadragessimo anno, liberálny kapitalizmus v globálnej podobe odsudzujú pápežské encykliky Mater et Magistra, Populorum progressio, Pacem in terris, Sollicitudo rei socialis, a napokon aj posledná sociálna encyklika Centissimus annus.

Liberalizmus v zmysle postoja kresťanov je rovnako hlavným pôvodcom „kultúry smrti“, čím sa hlásia k národným socialistom Adolfa Hitlera, ktorí rovnako ako dnes liberáli presadzovali, a kde sa dostali k moci podporovali a uzákonili aborcie a eutanáziu.

Sionizmus je extrémne pravicová rasistická až národno-socialistická ideológia rozvratu a násilia, ktorá popiera občianske, politické i základné ľudské práva obyvateľov na základe ich náboženskej a etnickej príslušnosti, opierajúca sa o fanatické rasistické presvedčenie o výlučnosti a nadradenosti židovského národa. Predstava o židovskom nadčloveku, na ktorej je postavená politika štátu Izrael, bola odsúdená aj početnými rezolúciami VZ OSN, a vykazuje znaky nápadnej podobnosti s národno-socialistickým rasistickým ponímaním vyvolenosti, a navyše ide aj o ideológiu, ktorá potláča práva žien a neuznáva základnú rodovú rovnosť na rozdiel od kresťanských náboženstiev, ktoré uznávajú právnu i duchovnú rovnocennosť žien, hoci i zvýrazňujúc ich osobitné poslanie. Objektívne treba priznať, že aj značná časť židovských mysliteľov odsudzuje sionizmus / Lilenthal, Chomsky, Fischer, Bernstein.../ a všeobecne ortodoxní židia odmietajú sionistickú politiku. (príloha č. 9 – kniha Bernstein, J.: Život amerického Žida v marxisticko-rasistickom Izraeli)

Sionizmus je totiž pendantom liberalizmu, a jeho zneužitia národov na rozbitie medzinárodného poriadku a zničenie mieru. Trvalé napätie a trvalý nepokoj vo svete je plánovaným a organizovane udržiavaným „novým poriadkom“, ktorý má uľahčovať oslabovanie demokratického charakteru kresťanského spoločenstva a spoločenstva mierumilovných národov vôbec, s úmyslom nastoliť totalitnú svetovládu, o čom so znepokojením píše aj židovská historička a politologička Hannah Arendt, vo svojom diele Pôvod totalitarizmu. Takisto popredný palestínsky a „čistokrvný“ semita pán dr. Nidal Saleh upozorňuje vo svojich dielach „Proč se vraždí v Izraeli“, „Nedotknutelní“ na nebezpečenstvo sionizmu ohrozujúce mier vo svete a na blízkom východe a vo svätej zemi zvlášť. Upozorňujeme obzvlášť na to, že v zmysle požiadavok Sv. Stolice a rezolúcie OSN malo byť umožnené pokojné a slobodné praktizovanie všetkých troch monoteistických náboženstiev v Izraeli a Palestíne, ale kým v Palestíne je tomu tak, v Izraeli dochádza k neustálemu prenasledovaniu moslimov, kresťanov ale aj ortodoxných a menšinových židovských vyznaní. Prenasledovanie arabských, sýrskych, koptských a arménskych kresťanov v Izraeli nadobudlo masové rozmery, a môžeme ho dnes považovať za najintenzívnejšie porušovanie náboženskej slobody na svete.

Pokiaľ ide o komunizmus, rovnako ako liberalizmus ho Ľudovít Štúr odmieta v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, rovnako i Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Martin Rázus, Andrej Hlinka ale rovnako aj bývalý socialista, žid a verejne známy praktikujúci homosexuál André Gide, rovnako ako reformný komunista a žid Eugen Löbl, spolu so Štefanom B. Romanom, členom Atlantického poradného zhromaždenia, a laickým pozorovateľom na II. Vatikánskom koncile, v diele The Responsible soviety. Napokon, komunizmus bol jednoznačne odsúdený encyklikou Divini redemptoris, a potreba boja proti komunizmu vyplýva i z toho, že po jeho nastolení zavládlo obdobie neslobody, ktoré podľa platného právneho stavu skončilo 30. 12. 1989.

Pokiaľ slobodomurárstvo, ohľadne slobodomurárskych organizácií je právom a povinnosťou kresťana upozorňovať na vplyv a bojovať proti vplyvu tajných protikresťanských spoločností.

Sekty, častokrát organizované pod vplyvom tajných spoločností sú známe psychomanipulatívnymi metódami a pokiaľ ide o ich štúdium a boj proti nim, pôsobí na Slovensku Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt a Centrum pre štúdium siekt, pričom ich publikačná činnosť jasne špecifikuje zhubné dopady i spôsoby konania sektárskych spoločností a psychomanipulatívnych kultov.

V súčasnosti najvýznamnejšími a najnebezpečnejšími sektami pôsobiacimi v strednej Európe a pravdepodobne aj na Slovensku sú tzv.„Satanova cirkev“, „Svedkovia Jehovovi“, tzv.„Scientologická cirkev“, „Hare Krišna“ , tzv. „Moonova cirkev zjednotenia“ a s ňou spojené združenia, a ďalšie.

O tom, že takáto orientácia SP-NS nemôže byť proti zdravému rozumu, proti spoločnosti a teda ani proti Ústave či iným zákonom, ktorých prvoradou úlohou je zabezpečiť blaho a spravodlivosť, nás presviedčajú i dokumenty, z ktorých sme pri tvorbe tejto časti Ľudového programu čerpali /príloha č. 7, zoznam dokumentov, listinné dôkazy priložené/. Navyše, generálny prokurátor opäť žiadnym spôsobom nevymedzuje, čím hlásanie kresťanského princípu ako mravnej podstaty spoločnosti a jej obrany porušuje ústavu, ústavné zákony a zákony SR.

Generálny prokurátor napáda, že na strane 7 programu SP – NS si SP – NS dáva za cieľ vystúpenie Slovenskej republiky z MMF a ostatných organizácií, ktoré ničia slovenský národ a slovenský štát, na odôvodnenie ktorého sa v Programe uvádza: „ Organizácia slovenskej spoločnosti ako stavovského štátu je predpokladom toho, že všetci občania Slovenského štátu sa aktívne budú podieľať na budovaní slovenského hospodárstva a slovenskej ekonomiky. SP-NS preto kategoricky odmieta akékoľvek zasahovanie do ekonomických a hospodárskych záležitostí Slovenského štátu nadnárodnými organizáciami, riadenými svetovou sionistickou loby“.

GP SR opäť cituje programový cieľ uvedený v Stanovách SP – NS v bode 4 programových cieľov:“ Vystúpenie Slovenskej republiky z Medzinárodného menového fondu a ostatných organizácií, ktoré ničia slovenský národ a štát.“ Je zjavné, že týmto programovým cieľom SP-NS nijako neporušuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako ani medzinárodné dohody o ľudských právach, a navyše generálny prokurátor sám ani neuvádza, prečo by mal byť program vystúpenia z MMF a iných organizácií, členstvo v ktorých strana pokladá za nevýhodné, či škodlivé pre Slovenskú republiku, porušením ústavy, ústavného zákona, alebo zákona či medzinárodnej dohody. Naopak, zákaz strany odôvodnený protiústavnosťou programového cieľa, ktorým je vystúpenie z medzinárodnej organizácie, by znamenal, že politické strany by nemali slobodu žiadať vystúpenie z akejkoľvek medzinárodnej organizácie, napríklad aj takej, ktorá by väčšinou svojich členov presadila porušovanie ľudských práv a slobôd, alebo by sa stala organizáciou diktátorských štátov. Generálny prokurátor svojím návrhom zjavne zasahuje do slobodnej súťaže politických síl a chce odbúrať ústavné právo na slobodné prijímanie a šírenie názorov.

Na strane 8 návrhu GP SR uvádza: „Na strane 13 Programu si SP - NS kladie za cieľ rehabilitáciu Dr. Jozefa Tisa a vyhlásenie dňa vzniku prvej Slovenskej republiky za štátny sviatok. Komentuje to slovami: „SP - NS očistí meno nášho prvého, a zatiaľ aj jediného, slovenského národu oddaného prezidenta, Dr. Jozefa Tisa, od obvinení zo strany sionistov, komunistov a ostatných zradcov národa. SP - NS vytvorí skutočnú Slovenskú akadémiu vied, ktorej členmi budú len národu oddaní vedeckí pracovníci. SP - NS prehodnotí slovenské dejiny a odstráni z nich všetky demagógie a klamstvá, vyprodukované maďarskými, cechoslovakistickými, komunistickými a sionistickými historikmi."

Rehabilitácia dr. Jozefa Tisu sa objavuje v programoch národne orientovaných strán na Slovensku bežne, a dokonca aj mimo straníckej politiky. JUDr. Dárius Rusnák, vedúci právneho odboru Kancelárie prezidenta SR vystúpil tento rok na konferencii Spoločenstva Kresťanské Slovensko s prednáškou, v ktorej zdôrazňoval nutnosť rehabilitácie nevinne odsúdeného Msgr. ThDr. Jozefa Tisa. Dr. Tiso sa teší ako mučeník slovenského národa a kresťanskej viery veľkej obľube u katolíkov na celom svete, príkladom boli napr. o. kardinál Spellmann, newyorský arcibiskup, ale aj predstavitelia cirkvi a národov latinskej Ameriky. Navyše, Ján Chryzostom kardinál Korec odhalil a posvätil pamätnú tabuľu dr. Jozefovi Tisovi v Bánovciach nad Bebravou, a v roku 1997 sa konali so súhlasom a podporou Konferencie biskupov Slovenska sv. omše a verejné prejavy spolupatričnosti národa s jeho obetou. Jedna z požiadaviek, s ktorými sa obracali veriaci na predstaviteľov cirkvi, Matice slovenskej i štátnych orgánov bola rehabilitácie dr. Jozefa Tisu. Napokon, v roku 2002 osobne členov vedenia Slovenskej národnej jednoty a Jednoty slovenskej mládeže o pomoc a súčinnosť a mimoriadnu snahu pre rehabilitáciu dr. Jozefa Tisa žiadal arcibiskup - metropolita košický, komunistami prenasledovaný mons. Alojz Tkáč.

Názor, že proces s Dr. Jozefom Tisom bol zmanipulovaný zastával i jeho obhajca JUDr. Ernest Žabkay. Od popredných nekomunistických historikov, politológov, sociológov a verejných činiteľov vyšlo enormné množstvo publikácií, ktoré považovali jeho odkaz za jeden z najvýznamnejších demokratických politických odkazov v slovenskej politickej histórii a súd s dr. Tisom jednoznačne označovali za zmanipulovaný monsterproces / Dr. Sc. Pol.. Milan S. Ďurica, profesor Dejín strednej a východnej Európy na Univerzite v Padove, profesor Cirkevných dejín na CMBF UK v Bratislave, Doc. PhDr. František Vnuk, PhDr. Anna Magdolenová, CSc., Dr. Lisa Guarda Nardini, prof. ThDr. Papin., PhDr. Róbert Letz, JUDr. Tibor Böhm, dr. Konštantín Čulen, prof. PhDr. Stanislav Mečiar, prof. Ing. Anton Bugan, prof. MUDr. Emanuel Filo, druhý rektor Slovenskej univerzity, prof. ThDr. Štefan Polakovič, prof. ThDr. Mikuláš Salatňay, prof. ThDr. Dominik Hudec, PhDr. Peter Maruniak, Dr. Jur. Chovan – Rehák, CSc., ThDr. PhDr. Alexej Izakovič, o. arcibiskup Ján Sokol, prof. Dr. Jozef M. Kirschbaum, PhDr. Genovéva Grácová, PhDr. Ing. Svätoslav Mathé, PhDr. Jozef Darmo, CSc., dr. Jozef Sivák, Mgr. Peter Cabadaj, prof. JUDr. Jozef A. Mikuš, dr. Štefan Valko, predseda Zahraničnej Matice Slovenskej, známy lekár, spisovateľ a filozof židovského pôvodu dr. Pavol Strauss, ako aj lekár židovského pôvodu MUDr. Gabriel Hoffmann, dr. Anton Neuwirth, čestný predseda KDH a veľvyslanec SR pri Sv. Stolici, o. biskup Dominik Hrušovský, PhDr. Stanislav Bajaník, podpredseda Matice Slovenskej a napokon aj socialistický historik PhDr. Anton Špiesz DrSc. Z kultúrnych tvorcov zdieľali, resp. zdieľajú tento názor J. Cíger – Hronský, F. Hrušovský, R. Dilong, K. Strmeň, G. Zvonický, J. Silan, Valentín Beniak, A. Žarnov, Gustáv Valach, predstavitelia Konfederácie politických väzňov L. Javorský, J. Škorvaga, J. Kovačovský, E. Rafaj, Jozef Vicen / Rozsiahla publikačná báza preukazuje legitímny spoločenský záujem na očistení mena dr. Jozefa Tisu, pričom treba poznamenať, že doposiaľ Generálna prokuratúra zmarila všetky pokusy o súdnu i mimosúdnu rehabilitáciu, a podľa referátu JUDr. Dáriusa Rusnáka sa nedá očakávať rehabilitácia dr. Jozefa Tisa inak ako zvláštnym zákonom. Preto v prípade tohto programového cieľa nemožno tvrdiť, že by bola daná kolízia s možnosťou využiť v súčasnosti prístupné prostriedky právnej ochrany. Generálny prokurátor, pravdepodobne nasledujúc tradíciu vojenského prístupu k právu, ktorej sa snaží po tureckom vzore prispôsobiť celú prokuratúru, opäť opomenul prezradiť súdu i SP-NS, v čom vidí porušenie ústavy v ním citovanom programovom cieli SP – NS.

Ani pokiaľ ide o SAV, či mravnú očistu slovenskej akademickej obce od nánosov komunistického systému lži, vydierania a korupcie, neuvádza generálny prokurátor Trnka žiadne zdôvodnenie, prečo by malo ísť o porušenie ústavy, ústavných zákonov a zákonov. Nijakým spôsobom vyjadrenie tohto názoru nezasahuje do práv akejkoľvek skupiny občanov či obyvateľov. Inak by sme museli pripustiť, že súčasné ústavné zriadenie nepripúšťa kritiku spoločenských inštitúcií a osobností za ne konajúcich, či ich zastupujúcich, čo by úplne znemožnilo akúkoľvek spoločenskú diskusiu a kontrolu. Je nepochybné, že generálny prokurátor Vyšinského školy, lebo inak sa nedá nazvať vytrvalé označovanie jednotlivých častí programu SP – NS za protiústavné, bez toho, aby rozpor s ústavou alebo zákonmi bol akokoľvek preukázaný, má záujem odstrániť prostredníctvom tohto procesu slobodu prejavu, a slobodnú súťaž politických síl, a uprieť občanom právo kritizovať stav vecí verejných.

GP SR ďalej v návrhu na strane 8 uvádza: Na strane 15 Programu SP -NS prezentuje novú azylovú a prisťahovaleckú politiku, v rámci ktorej „SP-NS okamžite zavedie vízovú povinnosť najmä pre občanov zo štátov Afriky, Ázie, ďalej pre občanov Izraela, USA a Maďarska. Nepovolené prekročenie štátnej hranice bude pokladané za závažný trestný čin proti slovenskej štátnosti. Občania štátov, voči ktorým bude zavedená vízová povinnosť, budú sa pre pobyt na území Slovenského štátu musieť preukázať pozvaním."

Podľa údajov uverejnených na www.foreign.gov.sk , oficiálnej stránky Ministerstva zahraničných vecí SR má v súčasnosti Slovenská republika vízový styk so všetkými ázijskými a africkými krajinami, ale aj s krajinami latinskej Ameriky a Austráliou.

VÍZOVÝ REŽIM SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S OSTATNÝMI ŠTÁTMI SVETA
[ aktualizované k 05.10. 2005 ]

I. BEZVÍZOVÝ STYK OBOJSTRANNÝ - okrem štátov EÚ a EHS (všetky druhy pasov)

Vstupom SR do EÚ majú slovenskí občania rovnaké práva voľného pohybu a pobytu v rámci členských krajín EÚ ako občania ostatných členských štátov EÚ. To znamená, že sa môžu zdržiavať na území druhého členského štátu Európskej únie po dobu 6 mesiacov na základe platného občianskeho preukazu alebo cestovného pasu. V prípade pobytu, ktorý presahuje 15 dní, môže členský štát vyžadovať od občana prihlásenie sa k pobytu.

Pokiaľ chce slovenský občan pobývať na území druhého členského štátu EÚ po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov musí požiadať resp. prihlásiť sa k prechodnému alebo trvalému pobytu v danom členskom štáte EÚ. V tomto prípade však musí splniť stanovené podmienky členského štátu (napr. finančné zabezpečenie po dobu pobytu, zamestnanie, iná ekonomická činnosť, zdravotné poistenie a pod.).

Dovoľujeme si poznamenať, že je možné odmietnuť vstup na územie členského štátu z dôvodu ochrany verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany zdravia obyvateľov.

Andorra	90 dní
Argentína	90 dní
Bolívia	90 dní (pre občanov Bolívie) 30 dní (pre občanov SR s možnosťou predĺženia 2x po 30 dní)
Brazília	90 dní
Bulharsko	90 dní
Guatemala	90 dní
Honduras	30 dní pre občanov SR, 90 dní pre občanov Hondurasu
Hongkong	90 dní
Chile	90 dní
Chorvátsko	90 dní (občania SR: pri turistických cestách + hraničný prechod na občiansky preukaz)
Izrael	90 dní
Japonsko	90 dní
Kórejská republika (Južná Kórea)	90 dní
Kostarika	30 dní na všetky druhy pasov pre občanov SR, 90 dní na všetky druhy pasov pre občanov Kostariky
Malajzia	90 dní
Mexiko	90 dní
Monako	3 mesiace
Nový Zéland	3 mesiace - pre občannov SR, aj pre pre občanov Nového Zélandu
Nikaragua	30 dní pre občanov SR, 90 dní pre občanov Nikaraguy
Paraguaj	90 dní
Rumunsko	90 dní
Salvádor	90 dní
San Maríno	30 dní
Švajčiarsko	90 dní
Uruguaj	90 dní
Vatikán (Svätá Stolica)	30 dní
Venezuela	90 dní

Albánsko	bez určenia doby (pre občanov SR)
Austrália	90 dní (pre občanov Austrálie)
Bosna a Hercegovina	90 dní (pre občanov SR)
Brunej	90 dní (pre občanov Bruneja)
Filipíny	21 dní (pre občanov SR)
Gruzínsko	90 dní - deti po 6 mesiacoch s vlastným cestovným pasom
Juhoafrická republika	30 dní (pre občanov SR)
Kanada	90 dní (pre občanov Kanady)
Kolumbia	180 dní (pre občanov SR)
Maldivy	do 28 dní (pre občanov SR)
Maroko	3 mesiace (pre občanov SR)
Maurícius	- občania SR majú bezvízový vstup na územie Maurícia - občania Maurícia podliehajú vízovej povinnosti pri vstupe na územie SR
Mikronézijské federatívne štáty	30 dní (možnosť priamo na území MFŠ predĺžiť pobyt o 60 dní), len za účelom turistických a nekomerčných aktivít
Organizácia spojených národov (OSN)	30 dní (pre pracovníkov OSN)
Panama	90 dní (pre občanov Panamy)
Peru	90 dní (pre občanov SR)
Spojené štáty americké (USA)	90 dní (pre občanov USA)
Srbsko a Čierna Hora	90 dní (pre občanov SR)
Srí Lanka	30 dní (pre občanov SR)
Ukrajina	90 dní /pre obcanov SR/ do 30.6.2006
Zvrchovaný rád maltézskych rytierov	180 dní

Antigua a Barbuda	vyžaduje sa predloženie spiatočnej letenky a voucher (platí len pre občanov SR)
Grenada	bez určenia doby, vyžaduje sa predloženie letenky a platného cestovného pasu (len pre občanov SR)
Kirgizsko	30 dní (pre občanov SR, je potrebný pozývací list)
Seychely	bez určenia doby (pre občanov SR na základe vstupného povolenia, ktoré obdrží občan SR po prílete na Seychely)
Singapur	90 dní pre občanov SR - nevzťahuje sa na zárobkovú činnosť (od 1.11.2004), 90 dní pre občanov Singapuru
Sultanát Brunej	14 dní (pre občanov SR) Nevzťahuje sa na zárobkovú činnosť a nutné sú platný spiatočný lístoka platný cestovný pas
Tunisko	vyžaduje sa predloženie spiatočnej letenky a voucher (bezvízový styk platí len pre občanov SR pri organizovanej turistike)

Albánsko	90 dní
Alžírsko	90 dní
Argentína	90 dní
Arménsko	90 dní
Azerbajdžan	90 dní
Bielorusko	90 dní
Bolívia	90 dní
Brazília	90 dní
Čína	bez špecifikácie
Egypt	90 dní
Filipíny	bez špecifikácie
Gruzínsko	90 dní
Írsko	90 dní
Jemen	na krátkodobý pobyt
Jordánsko	90 dní
Srbsko a Čierna Hora	90 dní
Kambodža	na krátkodobý pobyt
Kazachstan	90 dní
Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea)	bez špecifikácie
Kostarika	30 dní (pre občanov SR)
Laos	do 3 mesiacov
Macedónsko	90 dní
Maroko	90 dní
Mexiko	90 dní
Moldavsko	90 dní
Mongolsko	do 3 mesiacov
Pakistan	90 dní
Panama	90 dní
Paraguaj	90 dní
Peru	90 dní
Rusko	90 dní
Thajsko	90 dní
Tunis	90 dní
Turecko	90 dní
Turkménsko	90 dní
Uruguaj	90 dní
Uzbekistan	90 dní
Venezuela	30 dní
Vietnam	90 dní

Občania všetkých ostatných krajín, neuvedených v tomto prehľade potrebujú pre vstup na územie SR platné slovenské vízum. Občania SR potrebujú pre vstup do krajín neuvedených v tomto prehľade taktiež platné vízum príslušného štátu.

Cudzinec - držiteľ cestovného dokladu pre utečencov ("TRAVEL DOCUMENT, Convention of 28 July 1951") môže postupovať na územie SR bez víza Slovenskej republiky, ak mu bolo priznané postavenie utečenca podľa tohto dohovoru v niektorej z ďalej uvedených 19 štátov:

Generálny prokurátor má zrejme za to, že požadovanie vízového styku s ázijskými a africkými krajinami, Izraelom, USA a Maďarskom je prejavom xenofóbie, alebo rasizmu, resp. ako sa ďalej v texte uvádza neznášanlivosti Je však zjavné, že k takému záveru mohol dôjsť len krajným nepochopením pojmov xenofóbia a rasizmus. Vízová a azylová politika štátu je nepochybne legitímnym predmetom politického programu strany. Inak by sme museli považovať existenciu vízového režimu zo strany USA voči SR za rasistický a xenofóbny prejav neznášanlivosti, a rovnako by rasistickú a xenofóbnu politiku neznášanlivosti presadzovalo aj MZV – viď horeuvedená klasifikácia vízového režimu s cudzinou. Program SP-NS napr. nežiada vízový režim pre latinskoamerické krajiny napriek tomu, že ide nepochybne s výnimkou Argentíny o multikultúrne spoločenstvá. Pokiaľ ide o zavedenie vízovej politiky voči USA ide o klasické diplomatické odvetné opatrenie do času kým USA nezrušia jednostrannú a inak neodôvodnenú vízovú povinnosť voči občanom SR. Zavedenie vízového styku s rasistickým, xenofóbnym a terorizmus podporujúcim štátom Izrael, považujeme za základnú požiadavku bezpečnosti Slovenského štátu, už aj v súvislosti s kauzou skupinka, ako aj kauzou nelegálnych odposluchov verejných činiteľov, dodania odpočúvacieho systému SIS izraelskou, armádou vlastnenou spoločnosťou, a podobný škandál s holandskou spravodajskou službou, kde bolo preukázané, že v systéme dodanom spomínanou spoločnosťou boli úmyselne vytvorené programové prvky umožňujúce získavanie informácií pre cudziu spravodajskú službu. /navrhovaný dôkaz: výsluch riaditeľa SIS generála Ladislava Pittnera/. Pokiaľ ide o zavedenie vízového styku s Maďarskou republikou, ide o legitímnu snahu zabrániť prenikaniu ilegálne pôsobiacich pravicovo extrémistických skupín, ktoré pôsobia v Maďarsku i na Slovensku na etnickej báze / Mládežnícke hnutie 64 žúp/ a je dôvodné podozrenie, že podobne ako v Maďarsku budú i na Slovensku vyzývať na násilie voči skupine obyvateľov. / dôkaz: výsluch šéfredaktora Ľudových novín v Budapešti, Imricha Fuhla k útokom na slovenskú menšinu v Nyiregyháze/.

Pokiaľ ide o uchovanie vízového režimu s Áziou a Afrikou, zdieľa SP-NS názor MZV SR a opiera ho o rastúci extrémizmus a teroristické štruktúry v týchto krajinách, ako aj o hrozbu šírenia neznámych, tropických a rýchlo sa šíriacich chorôb /ebola, vtáčia chrípka, HIV/, ako aj štruktúry nelegálneho vývozu kapitálu a finančnej mafie, a medzinárodných podvodníckych sietí / . Je nám záhadou, aké porušenie ústavy, alebo nižších právnych predpisov vidí GP SR v uvedenom programovom bode ĽP SP-NS.

GP SR ďalej vo svojom podaní uvádza: Okrem týchto vyhlásení v programe, SP - NS verejne hlása túto neznášanlivosť voči Maďarom, Židom, či Rómom aj v činnosti na verejných vystúpeniach alebo v tlačovinách. Napríklad pri príležitosti 189. výročia narodenia Ľudovíta Štúra dňa 17. 10.2004 predniesol Vodca ešte v čase, keď SP - NS bola len občianskym združením prejav (príloha č. 3.c)), ktorého časťou bolo aj: „A všade navôkol pokračujú beztrestné cigánske rabovačky. Slovenská armáda bola rozpustená a nahradili ju akési ozbrojené sily, ktoré v podobe pár proteroristických jednotiek v Afganistane, Iraku a v štátoch bývalej Juhoslávie po boku USA bojujú za nastolenie sionistickej svetovlády."

V príhovore Vodcu SP - NS k Slovákom v Rožňave (príloha č. 3d)) dňa 4. júna

2005 vyhlásil, že „Už počas druhej svetovej vojny bola väčšina maďarského kapitálu,
investovaného na slovenskom území, ktoré bolo po viedenskej arbitráži okupované
Maďarskom, v židovských rukách. Dnes to teda pravdepodobne nebude inak. Čiže sú to
sionisti a ich prisluhovači, ktorí sa zo všetkých síl snažia rozbiť celistvosť Slovenskej republiky a zotročiť náš hrdý národ!" Po celom prejave, v ktorom celý čas hanobil

Maďarov, Rómov a Židov vodca SP - NS ukončil prejav slovami: „Kamaráti! Slovenská

pospolitosť vám môže pomôcť vyriešiť vaše problémy. Či už je to s maďarským vedúcim v práci, alebo s neprispôsobivými cigánskymi susedmi, vždy vieme nájsť riešenie. Ale ak chcete tieto problémy vyriešiť musíte pre to niečo spraviť i vy! Odhodťe hanbu, obavy i strach a pridajte sa do našich šíkov! V slovenskom národe drieme sila, sila, ktorú musíme prebudiť, aby sme sa navždy zbavili nepriateľov a parazitov! A spojenými silami do dokážeme! Veď už náš pán prezident Jozef Tiso povedal: „Slováci! Všetko čo robíte, sebe robíte. Pre dobro svojich drahých, pre dobro veľkej slovenskej rodiny, celej národnej pospolitosti".

Je nutné zdôrazniť, že kritika stavu bezpečnosti na Slovensku, hoci aj s použitím vyjadrení prebratých z elektronických a tlačových médií, nie je a nemôže byť porušením ústavy SR, rovnako ani ústavných zákonov a zákonov. Obsahom citovaných vyhlásení nie je žiadne hlásanie neznášanlivosti, ale len a výhradne poukázanie na skutočne jestvujúci stav vo vnútornej a zahraničnej politike. Kým Mgr. Marian Kotleba použil napríklad výraz „sionistická svetovláda“ ktorý konkrétne označuje nedemokratickú a rasistickú ideológiu sionizmu, v médiách je možné bez akéhokoľvek problému počuť vyjadrenia o židovských vojakoch či vojakoch židovského štátu, a tieto vyjadrenia nie sú vnímané ani hodnotené ako prejav neznášanlivosti.

Pokiaľ ide o posudok PhDr. Ivana Kamenca, tento posudok považujeme za zaujatý, krajne nepravdivý a bude predmetom trestného oznámenia za nepravdivý znalecký posudok, preto žiadame aby súd naň neprihliadal. Ostatne, I. Kamenec nie je znalcom zapísaným v zozname súdnych znalcov, ani HÚ SAV nemá postavenie znaleckého ústavu. Napokon obsah posudku v tej časti v akej jeho tvrdenia prevzal generálny prokurátor je absolútne neodôvodnený, preukazuje okrem iného obrovské nedostatky v politologickom vzdelaní PhDr. Kamenca. Marxistická historická dezinterpretácia, ktorej sa PhDr. Kamenec venuje ako vednej disciplíne, priamo vylučuje, aby mohol byť jeho znalecký posudok použitý. Vyňaté časti posudku I. Kamenca okrem toho, že tunelujú jeho novinové články venované SP – NS a SP, preukazujú ešte to, že tento marxistický historik napriek primitívnemu, zmätenému, naivnému, intolerantnému a demagogickému pseudoargumentovaniu, môže za istej politickej konštelácie znamenať veľké nebezpečenstvo pre objektívnosť súdneho konania. Typickým prejavom zmätenosti tohto marxistu je nerozlišovanie totalitných a autoritatívnych režimov, ostatne od človeka pre ktorého najvyššou formou demokracie bola komunistická totalitná, poťažne posttotalitná diktatúra, ktorej verejne a s povinným nadšením slúžil celý aktívny život, sa nedá nič iné očakávať. Jeho posudok je kompilátom z programových materiálov a dokumentov domácich i zahraničných boľševických hnutí, ktoré sa v Európe etablovali po prvej svetovej vojne, a vo viacerých štátoch kde sa dostali k moci nastolili totalitný alebo prechodný autoritatívny, prípadne neskôr posttotalitný komunistický režim, príznačný bojom proti národom, kresťanstvu, triednemu zmieru a trhovému hospodárstvu. Posudok Ivana Kamenca sa opiera o deformovaný a insitný výklad slovenských dejín /napríklad zjavná medevialistická impotencia Ivana Kamenca, ktorá sa prejavuje v nepochopení pojmu Veľkoslovenská ríša, je vysoko pravdepodobné, že Ivan Kamenec nerozumie ani pojmu Sloven, nie to ešte Veľkoslovenská ríša, a je rovnako pravdepodobné že na rozdiel od tvorcov programu SP-NS nepozná dielo prof. Stanislava Slovenský juh v stredoveku, ani rozsiahlu publikačnú a vedeckú činnosť svetoznámeho slovenského orientalistu dr. Cyrila Hromníka, ktorý sa vo svojich dielach zameriava na autochtónnosť slovenského etnika a na jeho trvalý mocenský status v oblasti strednej Európy už od roku 3500 pr. Kr./ Vzhľadom na vysoký stupeň religiozity slovenského obyvateľstva je zvlášť nebezpečné, že si autor posudku opierajúci sa o marxistickú dialektiku, osobuje právo posudzovať kresťanské zmýšľanie a prípadnú podporu troch slovenských cirkví, pričom tvrdí, že autori ĽP SP-NS považujú jedine tieto tri cirkvi za legitímne a ostatné chcú postaviť mimo zákon, teda sa domnieva, že jestvujú aj iné cirkvi, čo je zjavná nepravda. Všeobecná katolícka apologetika, / navrhujeme ako dôkaz dielo :ThDr. Jozef Kašpar, profesor katolíckeho náboženstva, Všeobecná katolícka apologetika, schválená ministerstvom školstva a národnej osvety v Prahe 4. septembra 1920, vydaná 1923/ jasne definuje pojem cirkev: „ Cirkev musí byť jedna – teda jednotná, svätá, všeobecná-katolícka-soborná, a apoštolská. Tieto štyri známky v plnosti vidíme len u cirkvi katolíckej....Pokiaľ ide o iné kresťanské náboženské spoločnosti, ktoré sa tiež nazývajú cirkvami, chýba im jednota v učení, ani v kulte ani v jednotnej hlave...“ Na druhej strane, ekumenické hnutie, spolu so zvláštnym stavom na území Slovenska, ktorý vychádza zo zachovania apoštolskej postupnosti u evanjelickej a pravoslávnej cirkvi, nás vedie k tomu, že najrozšírenejšie kresťanské vyznania, ktoré sú tradične na Slovensku prítomné ako aj z dôvodu národného zmierenia a úlohy spomínaných vyznaní v národnom živote mienime tieto vyznania podporovať prijatím zvláštneho zákona o uznaných cirkvách, pričom iné náboženské spoločnosti nezjednotené s týmito cirkvami nemajú právo nazývať sa cirkvami, a požadujeme, aby ich úpravu obsahoval iný zákonný predpis. Tým nie je nijakým spôsobom dotknutá sloboda vyznania podobne, ako nie je žiadnym spôsobom dotknutá v Anglicku ustanovením anglikánskej cirkvi za cirkev štátnu, či v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Fínsku ustanovením „evanjelickej cirkvi lutherskej“ za uznanú štátnu cirkev, alebo napokon v Grécku ustanovením pravoslávnej cirkvi za štátnu cirkev v jednote s ekumenickým patriarchátom v Konštantinopole. Napokon považujeme za urážku, a do neba volajúcu drzosť, ak marxistický pseudohistorik chce poučovať veriacich kresťanov o tom, čo je cirkev, a čo sú iné náboženské spoločnosti, prípadne podporovateľ a spolupracovník režimu dlhodobo podporujúci najväčšie hnutie potláčajúce náboženskú slobodu v modernej dobe vyčíta programu ĽP SP-NS obmedzenie náboženskej slobody.

Náboženská a cirkevná politika ĽP SP-NS nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s ústavou SR, keďže je to politika odvodená od cyrilometodského odkazu, je to politika založená na kresťanskej morálke a je to politika zaručujúca plnú realizáciu slobody vyznania.

Predstava I. Kamenca že je nebezpečný a „asi“ protiústavný návrh aby vznikla okrem profesionálnej armády aj 250 – tisícová Národná stráž . „Podľa všetkého by to mal byť akýsi pandant Rodobrany, resp. Hlinkovej gardy alebo jednotiek SA a SS v Nemecku či fašistických oddielov v Taliansku.“ Hodnota znaleckého posudku, ktorý považuje nejaký politický cieľ za „asi“ protiústavný, sa dostáva pod úroveň prípustnú nielen pre znalecký posudok ale akúkoľvek výpoveď svedka v ktoromkoľvek známom procese v súčasnom platnom práve SR. Pán Kamenec sa cíti byť znalcom ústavného práva a neváha obviniť USA s National guard a Švajčiarsko ale i iné krajiny ktoré majú popri profesionálnej armáde zriadenú aj národnú gardu / Veľká Británia HG - Home guard, Španielsko... Guardia Civil – ktorá si svoj názov bez obáv príznačných pre pána Kamenca ponechala od čias jej zriadenia v autoritatívnom režime Francisca Franca y Bahamonde, ktorý tak obdivujú spolupracovníci Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika blízki OKS i súčasnej vláde./

„K vonkajším prejavom SP-NS sa písomne vyjadril 23.03.2005 aj Mjr. Miloslav Čaplovič, PhD. z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Okrem iného sa vyjadril k uniforme označenej strany. Konštatuje, že uniforma SP-NS používaná na spoločných akciách nie je síce autentická s uniformou Hlinkovej gardy z rokov 1938 - 1945, ani s uniformou Rodobrany jestvujúcej v rokoch 1923 - 1929 v medzivojnovom Československu, no je neklamným svedectvom, že ide o paramilitámu organizáciu, a to bez ohľadu na to, či je alebo nieje táto skutočnosť explicitne uvedená v ich programe. Dvojkríž na rukávovej nášivke je nápadne podobný, ba takmer totožný so znakom, ktorý používala Hlinková garda na rukávovom návleku. Kovový odznak - dvojramenný kríž pripnutý pri krku vychádza z motívu rodobraneckého odznaku bez tŕňového venca, resp. z vojenského vyznamenania Vojenský víťazný kríž, udeľovaného od roku 1942 osobám, ktoré sa - podľa jeho štatútu - ... „vyznamenali vynikajúcim vedením jednotiek v poli ...", pod čím sa rozumelo predovšetkým ťaženie slovenskej armády po boku nacistického Nemecka.“

Tak ako Ivan Kamenec, tak i Miloslav Čaplovič úmyselne alebo pre neznalosť nerozlišujú dva samostatné právne subjekty – občianske združenie Slovenská pospolitosť (IČO: 34075534) a politickú stranu Slovenská pospolitosť – národná strana (IČO: 37959140), pričom každý z týchto subjektov má svoje vlastné Stanovy. Slovenská pospolitosť – národná strana vo svojich Stanovách rovnošatu zahrnutú nemá, takže ju ani nepoužíva. Rovnošatu používa len občianske združenie Slovenská pospolitosť, ktoré má svoju rovnošatu, ako i celú symboliku zahrnutú priamo v Stanovách, registrovaných MV SR. Predstavitelia SP sa k problematike už viackrát vyjadrili, naposledy v reakcii na článok Ivana Kamenca, publikovaného v denníku SME:

Mgr. Marian Kotleba, Kráľovohoľská 5, 974 11 Banská Bystrica, Slovenská republika
IČO: 34075534, tel.: +421 905 691 704, www.pospolitost.sk, pospolitost@pospolitost.sk,

Vec: Žiadosť o uverejnenie reakcie Slovenskej pospolitosti na článok I. Kamenca, uverejnenom v denníku SME dňa 15. októbra 2005

váš denník, ktorí sa považuje za nezávislý, mienkotvorný a etický priniesol dňa 15. októbra 2005 čitateľom článok o občianskom združení Slovenská pospolitosť /SP/ a politickej strane Slovenská pospolitosť – národná strana /SP-NS/, ktorého autorom bol Ivan Kamenec.

Podľa nášho názoru, tento článok hrubým a urážlivým spôsobom zasiahol do práv tak členov SP ako i členov SP-NS. Preto Vás žiadame, aby ste vo vašom denníku uverejnili našu reakciu na článok Ivana Kamenca. Denník Nový čas, ktorí mnohí považujú len za akýsi „bulvárny plátok“ sa za svoje nepravdivé tvrdenia dokáže nielen ospravedlniť, ale umožňuje poškodeným v danej veci zaujať aj vlastné stanovisko. Predpokladáme, že pre denník SME potom nebude problémom uverejniť reakciu SP na článok Ivana Kamenca v jeho plnom znení.

V denníku SME bol uverejnený dňa 15. októbra 2005 článok I. Kamenca s názvom „Zmätení, primitívni a nebezpeční“. Názov i samotný obsah článku je zámerne ladený propagandisticky a účelovo. Cieľom je znovu zavádzať slovenskú verejnosť opakovanými i novými klamstvami a polopravdami.

Nie je potrebné polemizovať s autorom článku o jeho štýle, ktorý je neuvážený, agresívny a zbytočne konfrontačný. Pokúsime sa stručne a vecne reagovať na zásadné úmyselné nepravdy a lži. Na niečo sa však s ohľadom na zdravý úsudok ani reagovať nedá.

1. Rovnošaty občianskeho združenia Slovenská pospolitosť (SP) nie sú v žiadnom prípade kombináciou uniforiem žiadnych iných organizácií z minulosti ani z prítomnosti, pretože sú úplne a v každom smere pôvodné. Rovnošata SP má jednotný klasický vojenský - rubáškový strih a tvar. Nie je čierna, ako sa píše v článku I. Kamenca, pretože základom rovnošaty SP je košeľa modrej farby.

2. Autor článku tvrdí, že rovnošata SP pripomína, okrem iného, uniformu Rodobrany. Rodobrana však nosila čierne košele so stojačikovým golierom.

3. Autor článku tvrdí, že rovnošaty SP pripomínajú uniformy Hlinkovej gardy, fašistických oddielov v Taliansku, oddielov SA a SS a dokonca uniformy Afrikakorpsu, čo dokazuje nevedomosť a triviálne nedostatky poznatkov a informácií z oblasti uniformológie. Autor vôbec neuviedol, čím sa spomínané uniformy podobajú, resp. ktoré súčiastky rovnošaty SP pripomínajú uniformy spomínaných organizácií. Nevieme presne, čo má autor na mysli, keď spomína fašistické oddiely v Mussoliniho Taliansku. Ak tým naznačuje podobnosť uniforiem SP s rovnošatami Dobrovoľnej milície národnej bezpečnosti (Milizia Volontaria per la Sicurezza Nazionale - MVSN) vedome zavádza. Uniformy MVSN boli čierne a od polovice dvadsiatych rokov sivé. Základ tvorila čierna košeľa s čiernou kravatou, čierne sako s otvorenou fazónkou a štyrmi vreckami, čierne jazdecké nohavice (rajtky) a čierne jazdecké čižmy. Čiapkou MVSN bol čierny fez s vlneným strapcom, alebo sivá brigadírka. Odznakom MVSN bol rímsky orol držiaci v pazúroch zväzok liktorských prútov so sekerou. Žiadnu z týchto súčastí uniforiem a symbolov SP nepoužíva. Uniformy SA boli hnedé a vychádzali z rovnošiat Ríšskej brannej moci (Reichswehr). Uniformy Afrikakorpsu boli pieskovo hnedé a mali univerzálny vojenský strih nosený i v ďalších európskych armádach.

Každému, a to i laickému pozorovateľovi by pri porovnaní fotografií uniforiem organizácií, ktoré spomína pán Kamenec, s rovnošatami SP, bolo jasné, že nevykazujú žiadnu podobnosť. Inak by sa aj uniformy americkej námornej pechoty podobali na uniformy armád a polovojenských oddielov z obdobia rokov 1918-1945.

Uniformy SP vraj rovnošaty týchto organizácií úplne nekopírujú, iba napodobňujú. Je potrebné pánovi Kamencovi pripomenúť, že podobné tvrdenia treba dokázať a konkretizovať, inak sa stáva účelovým propagandistom a jeho prirovnania sa dostávajú na úroveň ohovárania a osočovania, bez reálneho faktického a odborného základu.

Zo stanoviska okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici jednoznačne vyplýva, že rovnošaty občianskeho združenia Slovenská pospolitosť sú v súlade so zákonom, nie sú v ničom totožné a ani podobné s uniformami HG, alebo fašistickými uniformami. Jej jednotlivé súčiastky výstroja sú riadne certifikované a bežne dostupné v obchodnej sieti. To isté platí aj o symboloch Slovenskej pospolitosti, ktoré sú okrem iného súčasťou stanov SP registrovaných MV SR.

4. Arogantne, účelovo a nepodložene vyznieva i ďalšie tvrdenie pána Kamenca o tom, že Ľudový program politickej strany Slovenská pospolitosť – národná strana /SP-NS/ je kompilátom programových materiálov a dokumentov domácich a zahraničných fašistických hnutí. Namiesto toho, aby sa autor venoval odbornej komparácií, v čom sa vlastne program SP-NS mal inšpirovať spomínanými dnes už historickými dokumentmi, v jeho článku sa nachádza len spŕška urážajúcich adjektív. Zvlášť urážlivé je tvrdenie, že program SP-NS podporuje xenofóbne a antisemitské nálady, spochybňuje základné občianske slobody a je intolerantný. Intolerantný je však v skutočnosti autorov návrh, aby ministerstvo vnútra rozpustilo a zakázalo SP-NS. Tým by bola znemožnená akákoľvek diskusia o problémoch, ktoré sú dlhodobo ignorované a neriešené a na ktoré poukazuje práve SP-NS. Zarážajúco pôsobí veta o tom, že program nerešpektuje prirodzené vlastnícke práva. Znovu však chýba vecné vymenovanie sporných pasáží. Kamencov článok tak naďalej ostáva na úrovni propagandistických tvrdení.

5. Pán Kamenec svojim návrhom upiera právo skupine občanov SR pomenovať niektoré pálčivé problémy súčasnej slovenskej spoločnosti a označiť vinníkov tohto stavu. Upiera právo povedať o zlodejovi, že je zlodej, o príživníkovi a parazitovi, že je príživníkom, o najatom a za klamstvá platenom „žurnalistovi“, že je klamár. Označiť niekoho za rasistu len preto, že pomenuje problémy spôsobované zástupcami či príslušníkmi národnostných či etnických skupín väčšinovému obyvateľstvu, je jedným z prejavov neslobody a útlaku. Mlčky a bez odporu sa prizerať na morálnu, duchovnú a materiálnu devastáciu národa a štátu je podľa pána Kamenca najlepšia cesta, ako dokázať vlastenectvo a občiansky postoj. O korupcii, sociálnej nespravodlivosti a ekonomickom úpadku, ktorý ročne vyháňa tisíce mladých Slovákov a Sloveniek zo svojej vlasti, by sme asi mali tiež len mlčať.

6. Záver článku I. Kamenca je apelom úradne zakázať SP-NS. To všetko v rámci demokracie a princípu názorovej plurality. Určite nie je náhodou, že za takéto praktiky sa prihovára práve Ivan Kamenec, ktorý roky verne slúžil komunistickému režimu. Práve boľševizmus riešil otázku názorových a ideových oponentov zákazom ich organizácií a perzekúciou ich členov.

Všetkým „demokratom“ Kamencovho typu odkazujeme: Tým, že sústavne dehonestujete Slovenskú pospolitosť a usilujete o zákaz politickej strany Slovenská pospolitosť – národná strana nám prejavujete tú najväčšiu poctu. Uznávate tým, že máme pravdu!

Ďalej v tejto veci bolo Okresnou prokuratúrou v Banskej Bystrici vydané rozhodnutie 1 Pn 2589 / 05 – 6 o tom, že rovnošaty a symbolika o.z. Slovenská pospolitosť a tiež aj symbolia politickej strany Slovenská pospolitosť – národná strana je v súlade so zákonom (príloha 8a – listinný dôkaz – Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa zo 4.9.2005 adresované ÚJaKP OR PZ BB)

(príloha 8b – listinný dôkaz – Potvrdenie o prijatí TO na ÚJaKP OR PZ BB z 5.9.2005)

(príloha 8c – listinný dôkaz – Uznesenie policajného orgánu ČVS: ORP – 1854 / 2 – OSV – BB – 2005 zo dňa 7.9.2005)

(príloha 8d – listinný dôkaz – Sťažnosť proti uzneseniu Uznesenie policajného orgánu ČVS: ORP – 1854 / 2 – OSV – BB – 2005 zo dňa 14.9.2005)

(príloha 8e – listinný dôkaz – Uznesenie Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 1 Pn 2589 / 05 – 6 zo dňa 30.9.2005)

Pokiaľ ide o analýzu Mgr. Michala Mikloviča, treba zdôrazniť, že pojem antisystémovosť je politologický pojem, ktorý vyjadruje štrukturálnu opozíciu voči politickému systému, ale nie je v žiadnom vzťahu k porušovaniu ústavy, ústavných zákonov a zákonov SR. Tvrdenie o odmietnutí občianskeho princípu generálny prokurátor neopiera o žiadne preukázateľné fakty, odmietanie liberalistického zneužívania občianskeho princípu je výrazným rozdielom oproti občianskemu princípu. Naopak uvedené citáty o stavovskom zriadení občiansky princíp v zdravej a spoločenskému dobru prospešnej forme podporujú. Nevieme, v čom opiera Mgr. Miklovič tvrdenie o tom, že predstavy SP – NS o politickom systéme nie sú v súlade s demokratickými princípmi ani medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala a sú nadradené jej zákonom. Bližšie sa k predmetnej analýze vyjadríme po nahliadnutí do spisu.

Pokiaľ ide o stavovský princíp a volebné právo v stavovskom zriadení, analýza Mgr. Mikloviča prezrádza zarážajúcu neinformovanosť. Volebné právo má v demokratickom zriadení podľa jeho názoru každý dospelý občan spôsobilý na právne úkony, kým SP-NS ho viaže na registráciu. Volebné právo má ale podľa nášho právneho poriadku registrovaný volič. Kým v SR je registrácia voliča aktom štátu, dobrovoľnú registráciu voličov pozná napr. právo USA, ktoré iste kvôli tomu pán Mgr. Miklovič neoznačí za nedemokratické. Navyše, možno zopakovať naše vyjadrenie o podstate stavovského zriadenia, ktorá volebné právo rozširuje, keďže umožňuje kandidovať do zákonodarného telesa aj nezávislým kandidátom, bez dodatočných prekážok vo forme kaucií či založenia si politickej strany a jej mediálnej prezentácie. Právne prekážky registrácie politickej strany dnes znamenajú že bez aspoň nominálnej podpory 10 000 členov nemôže ten, kto by chcel v slobodnom zápase politických síl podľa ústavy doň vstúpiť v súčasnosti ako nový subjekt, využiť pasívne volebné právo, hoci aj spĺňa ostatné podmienky. Navyše naivná úvaha Mgr. Mikloviča „bude sa pomstiť“ ako hovorieval JUDr. Karol Mederly, ak vezmeme do úvahy obmedzenia volebného práva pasívneho. Ak totiž v demokratickom zriadení má volebné právo každý dospelý občan, potom v SR nie je demokratické zriadenie. Volebné právo totiž je i právom byť volený, ktoré je vo voľbách poslanca NR SR obmedzené vekom 21 rokov, pri voľbách starostov a predsedov samosprávnych krajov 25 rokov a pri voľbe prezidenta 35 rokov. Pokiaľ ide o pomerné zastúpenie stavov v SNR a rozpor so zastúpením národností je to typická liberalistická misinterpretácia, odôvodnená mechanistickým myslením, ktoré sa mohlo udržať v revolučnom Francúzsku 1789, ale je značným anachronizmom v súčasnosti. Postavenie verejnoprávnej korporácie má v súčasnosti napr. aj Slovenský rozhlas či Slovenská televízia, alebo registrované cirkvi a zväzky územnej samosprávy. Predpoklad, že ak je niekto uznaný za zvláštnu korporáciu so zastúpením v SNR tak jeho člen nemôže byť členom korporácie inej povahy – povedzme profesnej, sa rovná predstave, že obyvateľ obce Lietavská Svinná-Babkov nemôže byť súčasne katolík. Teda je zjavné, že ak všetky stavy /korporácie zastúpené v národnej rade/ sú profesné, okrem stavu národnostných menšín, ide o dodatočnú a zvýšenú participáciu národnostných menšín na verejnej moci. Pokiaľ ide o reciprocitu, treba zdôrazniť že jej odmietnutie z obavy o poškodenie práv menšín je priznaním alebo tvrdením navrhovateľa, že v okolitých krajinách, kde žije slovenská menšina, a ktoré sú materskými krajinami u nás žijúcich menšín, sú porušované práva národnostných menšín, prípadne medzinárodné dohovory o ľudských právach a zákaze diskriminácie. Vzhľadom na to, že všetky susedné štáty sú členmi Rady Európy a OBSE, takéto tvrdenie nemá oporu v skutočnom stave, a je súčasne zarážajúcim prejavom nedôvery voči spriateleným susedným štátom a súčasným spojencom SR.

Pokiaľ ide o trestné stíhania, ktoré sú obsahom návrhu GP, treba poukázať na to, že žiadne z týchto stíhaní dodnes nevyústilo ani do vznesenia obžaloby, a teda zatiaľ ide vždy o prípravné konanie. Navyše, ani keby už jestvovalo súdne stíhanie členov SP – NS, nemožno prejudikovať rozhodnutie súdov, a napokon, ak by sa aj niektorí členovia SP – NS dopustili trestnej činnosti, nejde o činnosť strany.

Že strana porušuje činnosťou, programom alebo stanovami ústavu, ústavné zákony, zákony alebo medzinárodné dohovory musí generálny prokurátor aj preukázať nielen propagandisticky tvrdiť.

Na takéto preukázanie pritom nestačí aby prokurátor spomínal vo svojom podaní na trestné oznámenia ktoré obdržala GP, ostatne tie obdržala aj na členov SMK a neznámeho páchateľa vystupujúceho v mene ŽNO v Komárne.

Na záver je k stati o trestných stíhaniach potrebné podotknúť, že v tých, ktoré sa vedú GP SR považuje za trestné šírenie programu SP – NS, ktorý však až teraz napadla právnou cestou. Je zjavné, že diktátorské praktiky prokurátora sa prejavili v zvrátenej argumentácii v kruhu. Program SP – NS je protiústavný, lebo strana je podľa GP považovaná – a to nikým iným ako orgánmi podriadenými GP SR – za hnutie, preukázateľne smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov. Pritom hnutím preukázateľne smerujúcim k potlačeniu práv a slobôd občanov je SP – NS preto, lebo šíri program SP – NS. Použite argumentácie o trestných stíhaniach na dokumentáciu porušovania ústavy zo strany SP – NS je prejav typickej totalitnej praktiky a nedodržania prezumpcie neviny.

Generálny prokurátor vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nepreukazuje porušenie ústavy, ústavného zákona ani medzinárodného dohovoru zo strany Slovenskej pospolitosti – národnej strany, citáty zo stanov a programu sú vytrhávané z kontextu a poukazujú tiež na zarážajúce nedostatky v znalostiach z ústavného a porovnávacieho štátneho práva. Generálny prokurátor nerozlišuje medzi pojmom porušovať ústavu, a pojmom „presadzovať zmenu ústavného zriadenia“ či dokonca len „presadzovať zmenu textu ústavy“. Inak si nemožno vysvetliť, že nikde v celom návrhu nie je ani len načrtnuté, ktorý článok ústavy Slovenská pospolitosť – národná strana porušuje ! ale len, proti ktorým článkom ústavy má podľa generálneho prokurátora program SP-NS smerovať a to len v podobe zmeny ústavného zriadenia. Rozdiel v texte starého a nového zákona o politických stranách je iste súdu známy. Navyše aj tvrdenia o smerovaní programu a činnosti SP – NS sú v návrhu podané bez akýchkoľvek dôkazov a relevantného právneho posúdenia veci, a prejavujú tiež zásadnú ignoranciu iných právnych a ústavných poriadkov aplikovaných v Európskej únii jednoznačne v súlade so základnými princípmi nášho ústavného zriadenia, vrátane ľudskoprávnej legislatívy. Tvrdenia o fašistickom charaktere stavovského zriadenia budú predmetom osobitných právnych podaní SP-NS najmä trestného oznámenia pre podozrenie z obmedzovania slobody vyznania.

Napokon generálny prokurátor reagoval výhradne na podnet občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu, s ktorým vedie SP-NS niekoľko súdnych sporov, a tiež zrejme na návrh Slovenskej národnej strany, a nedodržal zásadu audiatur et altera pars, čo je prinajmenej neobvyklé.

Navyše podľa zák. č. 85 / 2004 Z.z. o politických stranách, ust. § 34 ods. 1, sú strany, ktoré vznikli podľa dovtedajších predpisov stranami podľa tohto zákona. Údaje o nových štatutárnych orgánoch, vyžadované podľa § 34 zák. č. 85/2004 Z.z. boli MV SR doručené 20. 9. 2005. Po ich doručení MV SR ponechalo stranu v registrácii a kroky smerujúce k jej zrušeniu uskutočnili až po mediálnom tlaku a žiadostiach menovaného o. z. Ľudia proti rasizmu. Navyše ĽP SP-NS bol verejne prečítaný 14. 3. 2005 i následne, a PZ SR až do októbra 2005 tvrdil, že na daných zhromaždeniach nebol nikdy porušený zákon zo strany SP – NS.

Celý návrh generálneho prokurátora je skutkovo a právne bezzákladný a preto navrhujeme súdu aby ho po vykonaní dôkazov a pojednávaní v celom rozsahu zamietol.

Mgr. Marian Kotleba, Kráľovohoľská 5,

Najvyšší súd Slovenskej republiky