Rezolúcia 1096

RADA EURÓPY

PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE 

Rezolúcia 1096 (1996) [1] o opatreniach na odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov

1. Zvládnuť dedičstvo bývalých komunistických systémov nie je ľahké. Na inštitucionálnej úrovni toto dedičstvo zahŕňa prehnanú centralizáciu, militarizáciu civilných inštitúcií, byrokratizáciu, monopolizáciu a nadmernú reguláciu; na úrovni spoločnosti siaha od kolektivizmu a konformizmu k slepej poslušnosti a iným podobám totalitného myslenia. Vytvoriť znovu civilizovaný, liberálny právny štát na tomto základe je ťažké - toto je dôvod, prečo sa staré štruktúry a spôsoby myslenia musia odstrániť a prekonať.

2. Ciele tohto transformačného procesu sú jasné: vytvoriť pluralitnú demokraciu založenú na právnom štáte a úcte k ľudským právam a rozmanitosti. Princípy subsidiarity, slobody voľby, rovnosti príležitostí, ekonomickej plurality a transparentnosti rozhodovacieho procesu musia všetky zohrať úlohu v tomto procese. Delenie moci, sloboda médií, ochrana súkromného vlastníctva a rozvoj občianskej spoločnosti sú niektoré z ciest, ktoré sa mohli použiť na dosiahnutie týchto cieľov rovnako ako decentralizácia, demonopolizácia a debyrokratizácia.

3. Nebezpečenstvá zlyhania transformačného procesu sú mnohoraké. V najlepšom prípade zavládne oligarchia namiesto demokracie, korupcia namiesto právneho štátu a organizovaný zločin namiesto ľudských práv. V najhoršom by výsledkom mohla byť "zamatová obnova" totalitného režimu, ak už nie násilné zvrhnutie nezrelej demokracie. V tomto najhoršom prípade môžu nové nedemokratické režimy väčšej krajiny predstavovať medzinárodnú hrozbu pre svojich slabších susedov. Kľúč k mierovej koexistencii a úspešnému transformačnému procesu spočíva v nájdení jemnej rovnováhy poskytnutia spravodlivosti bez vyhľadávania odplaty.

4. Takto musí demokratický právny štát využiť sebe vlastné procesné prostriedky pri odstraňovaní dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov. Nemôže využívať iné prostriedky, lebo potom nebude o nič lepší ako totalitný režim, ktorý má byť odstránený. Demokratický právny štát má k dispozícii dostatok prostriedkov na zabezpečenie, aby sa učinilo zadosť veci spravodlivosti a potrestali vinníci - nemôže však a nemal by namiesto spravodlivosti živiť túžbu po odplate. Namiesto toho musí rešpektovať ľudské práva a základné slobody, ako je právo na riadne súdne konanie a právo byť vypočutý a musí tieto práva uplatňovať aj voči tým ľudom, ktorí ich sami neaplikovali, keď boli pri moci. Štát založený na právnom štáte sa môže brániť pred znovuoživením komunistického totalitného ohrozenia, pretože má k dispozícii dostatok prostriedkov, ktoré nie sú v rozpore s ľudskými právami a právnym štátom a sú založené tak na trestnej spravodlivosti a administratívnych opatreniach.

5. Zhromaždenie odporúča, aby členské štáty odstránili dedičstvo bývalých komunistických režimov reorganizáciou starých právnych a inštitucionálnych systémov postupom, ktorý by mal byť založený na zásade(ách):

I. demilitarizácie, ktorá zaistí, že sa ukončí s militarizáciou v podstate civilných inštitúcií, ako s existenciou vojenskej väzenskej správy alebo vojsk ministerstva vnútra, ktorá je typická pre komunistický totalitný systém;.
II.. decentralizácie, zvlášť na miestnej a regionálnej úrovni a v štátnych inštitúciách;
III. demonopolizácie a privatizácie, ktoré sú kľúčové pre vybudovanie istého druhu trhovej ekonomiky a pluralitnej spoločnosti.
IV. debyrokratizácie, ktorá by mala redukovať prehnanú reguláciu a prenos právomocí od byrokratického aparátu späť k občanom.

6. Tento proces musí zahŕňať zmenu mentality (zmenu v srdciach a v mysliach), ktorej hlavný cieľ by mal eliminovať obavy zo zodpovednosti a eliminovať neúctu k rozmanitosti, extrémny nacionalizmus, intoleranciu, rasizmus a xenofóbiu, ktoré sú súčasťou dedičstva starých režimov. Tieto všetky by mali nahradiť demokratické hodnoty ako tolerancia, rešpektovanie odlišnosti, subsidiarita a skladanie účtov za vlastnú činnosť.

7. Zhromaždenie tiež odporúča, aby trestné činy spáchané počas komunistického totalitného režimu boli stíhané a potrestané podľa štandardného trestného zákona. Ak trestný zákon ustanovuje premlčacie lehoty pre niektoré trestné činy, tento môže byť rozšírený, pretože toto je záležitosť iba procesná a nie hmotnoprávna. Prijímanie a uplatňovanie retroaktívnych trestných zákonov nie je však prípustné. Na druhej strane je však prípustné súdne konanie a potrestanie osoby za čin alebo opomenutie, ktoré v čase spáchania nepredstavovali trestný čin podľa vnútroštátneho práva, ktoré však boli považované za trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. Navyše, keď osoba konala tak, že zjavne porušila ľudské práva, jej odvolávanie sa na to, že konala podľa rozkazov nesníma ani nezákonnosť ani individuálne zavinenie.

8. Zhromaždenie odporúča, aby stíhanie individuálnych trestných činov išlo ruka v ruke s rehabilitáciou ľudí usvedčených zo "zločinov", ktoré v civilizovanej spoločnosti nie sú trestnými činmi a tých, ktorí boli nespravodlivo odsúdení. Hmotné odškodnenie by malo byť priznané týmto obetiam totalitnej justície a nemalo by byť (omnoho) nižšie než odškodnenie tých, ktorí sú nespravodlivo odsúdení podľa noriem platného trestného zákona.

9. Zhromaždenie víta otvorenie spisov tajných služieb na verejné preskúmanie v niektorých bývalých komunistických krajinách. Odporúča všetkým krajinám, ktorých sa to týka, aby umožnili dotknutým osobám prezrieť si spisy, ktoré o nich viedli bývalé tajné služby.

10. Zhromaždenie ďalej odporúča, aby vlastníctvo, vrátane kostolov, protizákonne alebo nespravodlivo zhabané štátom, znárodnené, skonfiškované alebo inak vyvlastnené počas vlády komunistických totalitných systémov, bolo navrátené jeho pôvodným vlastníkom v celosti, ak možno bez porušenia práv súčasných vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo v dobrej viere, či práv nájomníkov, ktorí si prenajali v dobrej viere tento majetok a bez narušenia postupu demokratických reforiem. V prípadoch, keď to nie je možné by mala byť poskytnutá spravodlivá materiálna náhrada. Nároky a spory týkajúce sa jednotlivých prípadov reštitúcie vlastníctva by mali rozhodnúť súdy.

11. Čo sa týka zaobchádzania s osobami, ktoré sa nedopustili žiadnych trestných činov, ktoré by mohli byť stíhané v súlade s odsekom 7, ktoré však zastávali vysoké funkcie v bývalých komunistických režimoch a podporovali ich, Zhromaždenie berie na vedomie, že niektoré štáty považovali za potrebné zaviesť administratívne opatrenia, ako lustračné alebo dekomunizačné zákony. Cieľom týchto opatrení je vylúčiť z výkonu vládnych právomocí osoby, ktorým nemožno dôverovať, že ich budú vykonávať v zhode s demokratickými zásadami, pretože voči ním v minulosti nepreukázali žiadnu oddanosť alebo vieru a nemajú žiaden záujem ani motiváciu o prechod k nim.

12. Zhromaždenie zdôrazňuje, že vo všeobecnosti môžu byť tieto opatrenia v súlade s demokratickým právnym štátom, ak je splnených niekoľko kritérií. Po prvé, keďže vina je skôr individuálna ako kolektívna, musí sa v každom jednotlivom prípade preukázať individuálna vina. Toto zdôrazňuje potrebu jednotlivej a nie kolektívnej aplikácie lustračných zákonov. Po druhé, musí byť zaručené právo na obhajobu, prezumpcia neviny pokiaľ vina nie je preukázaná a právo na odvolanie sa k zákonnému súdu. Cieľom týchto opatrení nikdy nesmie byť ani odplata, ani by sa nemalo pripustiť politické či spoločenské zneužitie výsledného lustračného konania. Cieľom lustrácie nie je trestať ľudí, ktorých vina sa predpokladá - toto je úlohou trestného stíhania - ale ochrániť rodiacu sa demokraciu.

13. Zhromaždenie týmto navrhuje, aby sa zabezpečilo, že lustračné zákony a podobné lustračné opatrenia boli v súlade s požiadavkami právneho štátu a zameriavali sa na ohrozenia základných ľudských práv a demokratizačného procesu. Pozri ako referenčný text "Smernice na zabezpečenie súladu lustračných zákonov a podobných administratívnych opatrení s požiadavkami právneho štátu." [2] 

14. Ďalej Zhromaždenie odporúča, aby zamestnanci uvoľnení zo svojich funkcií na základe lustračných zákonov v zásade nestratili predtým nadobudnuté finančné práva. Vo výnimočných prípadoch, kde vládnuca elita bývalého režimu si pridelila dôchodkové práva vyššie než tie, ktoré prislúchajú obyčajnej populácii, by tieto mali byť znížené na obvyklú úroveň.

15. Zhromaždenie odporúča, aby orgány zainteresovaných krajín preverili, že ich zákony, nariadenia a úradné postupy sú v súlade so zásadami obsiahnutými v tejto rezolúcii a podľa potreby ich revidovali. Toto by mohlo pomôcť vyhnúť sa podaniam sťažností na tieto konania v rámci kontrolných mechanizmov Rady Európy podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, monitorovacieho procesu Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia podľa Nariadenia č. 508 (1995) o plnení povinností a záväzkov členských štátov.

16. Nakoniec najlepšou zárukou odstránenia bývalých komunistických totalitných systémov sú hlboké politické, právne a ekonomické reformy v príslušných krajinách, vedúce k vytvoreniu skutočnej demokratickej mentality a politickej kultúry. Zhromaždenie vyzýva preto všetky konsolidované demokracie, aby vystupňovali svoju pomoc rodiacim sa demokraciám v Európe, zvlášť čo sa týka podpory občianskej spoločnosti.



[1] Rozprava v Parlamentnom zhromaždení dňa 27. júna 1996 (22. schôdza) (pozri Doc. 7568, správa Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva, spravodajca pán Severin).

Text prijatý Zhromaždením 27. júna 1996 (23. schôdza)


[2]  Pozri Doc. 7568