Vladimír Pavlík-ako jediný občan trestným oznámením upozornil na zneužívanie právomoci verejného činiteľa a s tým súviasici štátny terorizmus. Je paradoxné, že hoci Vladimír Pavlík nechcel na Európskom súde žiadne odškodné, len žiadal, aby mu bolo umožnené usvedčiť konkrétnych politikov zo štátneho terorizmu, nebolo mu to umožnené!!!

Dňa 30.10.1995 podal podnet na trestné stíhanie na Mestský úrad vyšetrovania PZ v Bratislave na zločineckú skupinu, ktorá stála za únosom syna bývalého prezidenta SR. Jeho podnet bol zamietnutý z oddôvodnením, že sa nejedná o trestný čin. Napriek tomu bola táto trestná činnosť zakrytá amnestiami, ktoré boli viackrát právne spochybňované. Vladimír Pavlík po zlýhaní všetkých zákonných prostriedkov, ktorými sa chcel domôcť spravodlivosti zažaloval Slovenskú republiku za neprekazenie zločinov ako aj za neoznámenie trestného činu zo strany kompetentných orgánov. Európsky súd pre ľudské práva jeho sťažnosť v krátkom čase paušálne zamietol, čím sa svojim postupom stotožnil s touto trestnou činnosťou štátneho terorizmu, ktorá vyústila až do dodnes neobjasnenej vraždy korunného svedka Roberta Remiáša. Oznámenie o podozrení z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa

Orlové 30. 10. 1995     Mestský úrad vyšetrovania PZ Račianska 45 832 23 Bratislava   VEC: Podpísaný Vladimír Pavlík, bytom Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica, redaktor Necenzurovaných novín pre Slovensko, podávam oznámenie o podozrení z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. (1), pís. a), b), c), ods. (2), pís. c), na: V. Mečiara, predsedu vlády a predsedu HZDS M. Vaľu, generálneho prokurátora SR Ľ. Hudeka, ministra vnútra SR I. Lexu, riaditeľa SIS R. Vlachovského, dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Dňa 11. 10. 1995 na mítingu v Banskej Bystrici predseda HZDS a premiér Vladimír Mečiar svojim priaznivcom oznámil, že prípad vyšetrovania únosu M. Kováča ml. bol už odovzdaný stredoslovenským vyšetrovateľom. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že “vyšetrovatelia, ktorí dávali isté prísľuby, že by veci vedeli vyriešiť aj inak, sú z prípadu sťahovaní... Nemôžu takí ľudia vyšetrovať! Nastupujú noví, tuším je tam jeden z Banskej Bystrice, jeden zo Zvolena a jeden z Liptovského Mikuláša. Stredoslováci sa toho chytia, dúfam, že zjednajú nápravu, a ak došlo k únosu, tak to zverejnia, a ak nie, povedia aspoň, ako to bolo.” Dôkazový materiál ohľadom týchto výrokov: Národná Obroda z 13. 10. 1995, NOVÝ ČAS z 19. 10. 1995, Pravda z 20. 10. 1995. Presne o týždeň, 18. 10. 1995 bol vyšetrovateľ mjr. Peter Vačok odvolaný z tejto kauzy dozorujúcim prokurátorom R. Vlachovským. To znamená, že výroky Vladimíra Mečiara sa potvrdili. Z daného ďalej vyplýva, že už v deň vymenovania vyšetrovateľa Petra Vačoka na vyšetrenie tejto kauzy musela existovať varianta, že pokiaľ s jeho vyšetrovaním nebude spokojné politbyro ÚV HZDS na čele s popredným slovenským škodcom Vladimírom Mečiarom, bude aj tento vyšetrovateľ z dotyčnej kauzy odvolaný. To sa aj potvrdilo. Všetko nasvedčuje tomu, že Vladimír Mečiar buď musel dostať dopredu dotyčné informácie, alebo MV SR a GP SR pracujú podľa jeho inštrukcií. V oboch týchto prípadoch sa jedná o hrubé zneužitie právomoci verejného činiteľa. Z tohto taktiež vyplýva, že riaditeľ SIS Ivan Lexa, ktorý bol konkrétnym bývalým pracovníkom SIS obvinený z riadiacej činnosti na únose prezidentovho syna, mohol po dohode s Vladimírom Mečiarom dať účelový podnet na trestné stíhanie na konkrétnych vyšetrovateľov (mjr. Vačok) a tým dať dôvod prokurátorovi Vlachovskému pokračovať v intenciách zahmlievania, utajovania a zavádzania do stratena účasť niektorých politikov na tomto teroristickom čine. Z výrokov Vladimíra Mečiara na dotyčnom mítingu taktiež vyplýva, a všetko tomu taktiež nasvedčuje, že v tomto štáte bol hrubo porušený zákon o nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní, a to práve zo strany predsedu vlády, ministra vnútra, generálneho prokurátora, riaditeľa SIS a dozorujúceho prokurátora. Túto nezávislosť, vyplývajúcu zo zákona, nemá právo ovplyvňovať ani on, ani minister vnútra, ani generálny prokurátor, ani riaditeľ SIS. V štáte, kde konkrétni politici sa snažia podriadiť orgány činné v trestnom konaní na zakrytie politicko-teroristických zločinov, možno hovoriť aj o tom, že v takomto štáte je ohrozená nielen demokracia a zákon, ale že taký štát smeruje k systémom typu fašizmu, nacionalizmu a ortodoxného komunizmu.     Vladimír Pavlík