Koniec jedného eurosna .
1.januára.1993 sa splnil sen tých ktorí verili, že sa konečne naplnili nádeje tých, ktorí v tomto čine videli realizáciu svojich nádejí. Dúfali, že sa i Slovensko stane slobodnou, civilizovanou krajinou. Boli to myšlienky, za ktoré sa za komunizmu väznilo a popravovalo.
Mysleli sme, že tak ako v rozprávke švihnutím kúzelného prútika zmizne všetko zlo a s ním aj tí, ktorí ho páchali. V eufórii sme prehliadli a podcenili ekonomickú silu a organizačné schopnosti exponentov bývalej moci - komunistov, ktorí sa pretransformovali a prispôsobili dobe, vytvorili veľa organizácii, v názve ktorých bolo to kúzelné slovíčko - demokracia. Dokázali tak prešpikovať svojimi konfidentmi také renomované organizácie ako bol KAN (Klub angažovaných ne straníkov), alebo slovenskú Konfederáciu prenasledovaných komunizmom, ktorých členstvo sa skladalo z dlhoročných muklov. Títo sa opäť ocitli v pozornosti. Napr. predseda býv. Konfederácie prenasledovaných komunizmom (KPK), ktorý si odsedel 18 rokov ako politický väzeň, musel z rodného Ružomberku priamo utiecť do Čiech, pretože mu, neznámi domáci priatelia vytvorili zo života peklo.
Životné podmienky šéfredaktora ich novín (jediného anti-komunistického listu) sú horšie, ako väzňa 3. napr. skupiny. Okrem existencie hlboko pod hranicou slovenského životného minima, konfiškácie bytu, knižnice a písomnosti, je ešte vystavený každodenným provokáciám so zámerom jeho kriminálizácie.
V snahe pomôcť si z tejto situácie, po vyčerpaní všetkých domácich zákonných možnosti, sa po 4 rokoch dozvedel z Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, že pre nedodržané formality sa konanie zastavuje. Ignorovali také fakty, ako bolo proti nemu organizovanie likvidácie za 20 tis USD, navádzanie na krivé svedectvo a podobné činy v čom cítime skúsenú ruku komunistickej justície. Jej prsty sú opravdu dlhé, a infikovali už i Európske štruktúry. Presne podľa osvedčeného receptu, ktorým skončili viaceré československé skutočné demokratické organizácie.
Bravúrnym žonglovaním s pojmom demokracie dosiahnú nielen renesanciu komunizmu ale i teóriu permanentného triedneho boja. Nakoniec dosiahnú i toho, že európske súhvezdie bude na červenom, nie na modrom podklade. A to bude koniec ružového európskeho snenia!
Štefan Alexander Maday
|